Animátori v procese blahorečenia

/v , ,

V poradí už štvrtý animátorský víkend, ktorý sa tentokrát uskutočnil na chate v Slávnickom Podhorí, sa niesol v znamení svätosti. Po predchádzajúcich „Animákoch“, keď sa dubnickým animátorom predstavilo ich motto „dávam ďalej, čo som dostal“ (Animák 1, 2) a štýl, ktorým ho žili don Bosco a matka Mazzarellová (Animák 3), mali možnosť sa zoznámiť s tým najkrajším ovocím preventívneho výchovného systému, ktorým sú mladí svätci v ich veku.

Celý bohatý program chcel vyše dvadsiatim animátorom priblížiť svätosť ako niečo, čo je nielen možné, ale priam na dosah ruky. Príbehy Dominika Savia, Miška Magoneho, Františka Besucca a Laury Vicuňovej boli živým svedectvom príťažlivej svätosti mladých, ktorí pochádzali z úplnej i neúplnej rodiny, ktorí boli šikovní i ťarbaví, ktorí boli jednoducho Božími originálmi v prežívaní bežnej reality.

Prekvapením bol „proces blahorečenia“ každého animátora, keď komisia na čele s postulátorom predstavila nových kandidátov svätosti. Po prečítaní mena animátora bola vyzdvihnutá niektorá jeho hrdinská čnosť, po ktorej „advocatus diaboli“ predstavil aj jeho slabú stránku. Nasledovali svedectvá účastníkov procesu, ktorí mohli vystúpiť so svojou osobnou skúsenosťou s kandidátom na blahorečenie.

Dôležitou súčasťou každého Animáku je budovanie partie počas chvíľ voľna, keď je popri hre či prechádzke v prírode čas byť len tak spolu. A tak sa pri jednom stole hrala nová spoločenská hra, v kuchyni pri kávičke sa rozprávalo, hudobníci si hrali a spievali a iní si ráno privstali, aby videli východ slnka.

Záver stretnutia patril ešte dvom pracovným blokom. Animátori zhodnotili akcie v uplynulom polroku trošku netradične, keď rozdelení do skupín mali urobiť reportáž pre „Tv Kaťák“ o prínose jednotlivých aktivít a o prípadných výzvach do budúcna. V druhom pracovnom bloku saleziáni a saleziánky predstavili kalendár akcií do konca augusta a pozvali animátorov do ich spolutvorenia. Unavení, ale naplnení sa napokon všetci vrátili domov, aby tam vyskúšali žiť radostnú svätosť v každodennosti.

(don Peter Štellmach, SDB)

Malí divadelníci na sústredení

/v
Deti z pohybovo-dramatického krúžku, ktorý je zastrešený Súkromným centrom voľného času Laura, sa 2. marca zúčastnili jednodňového sústredenia na chate v Slávnickom Podhorí. Vedúca krúžku Mgr. Martina Reháková pripravila pre svojich zverencov množstvo hier, tvorivých aktivít a sladké palacinky so šľahačkou.
V popoludňajších hodinách boli pozvaní aj rodičia detí, aby si pozreli dve krátke divadelné predstavenia, ktoré deti pod láskavým vedením svojej vedúcej pripravili v zimnom období. Rozprávka o snehových vločkách i Detský cirkus sa publiku veľmi páčili. Malí herci podali skvelý výkon a rodičia sa príjemne zabavili. Pochutili si tiež na deťmi pripravených maškrtách.
Dvaja najmladší členovia krúžku sa nemohli zúčastniť pre chorobu, ale nie je všetkým sústredeniam koniec – jedno sa plánuje ešte tento školský rok :)  Ďakujeme Martinke za obetavú prácu a tešíme sa na ďalšie predstavenia.
Za rodičov
Peťa Babulíková

Biela kráľovná verzus Srdcová kráľovná

/v , ,

Štvrtok, posledný deň tábora, bol venovaný súboju medzi dobrou Bielou kráľovnou a zlou Srdcovou kráľovnou. Deti doobeda plnili zaujímavé úlohy a poobede súťažili proti svojim animátorom. Alica v Krajne zázrakov nakoniec porazila Srdcovú kráľovnú, a tak sa mohli začať oslavy a veľký rozlúčkový koncert. Ten si užívali starší aj mladší. Na úplný záver bolo vyhodnotenie skupiniek a spoločná táborová fotka.

Jarný prímestský tábor sa už stal akousi tradíciou v zozname saleziánskych akcií, avšak každý je jedinečný svojím štýlom, zážitkami a ľuďmi, ktorí spolu prežívajú rôzne momenty v štyroch jedinečných dňoch. Pre tento by mohol byť charakteristický výrok: „Bol to jeden z mojich najlepších táborov.“  A tak na konci patrí poďakovanie saleziánom, animátorom a deťom, pretože všetci títo boli a sú súčasťou tohto Božieho diela.

 

Marek Hudec

Deň so Srdcovou kráľovnou

/v , ,

Streda, tretí deň tábora, je už za nami. Začal sa uväznením Klobučníka Srdcovou kráľovnou. Deti ho mohli vyslobodiť len tak, že vyhrajú nad kráľovnou v jej obľúbenej hre – zázračnom golfe. No nebolo to také jednoduché. Najprv museli nazbierať dosť bodov, aby si mohli golf zahrať. A tak sa deti rozdelili do dvojíc a začali plniť rôzne úlohy na stanovištiach. Od mozgolamov, cez ježkobal až po sloniu chôdzu. Každá skupinka to zvládla a golf sa mohol začať. Nasledovala sv. omša a po nej voľno, počas ktorého sa rozpútal súboj vo vybíjanej animátori versus deti.

Popoludní Alica ukradla zázračný meč a deti sa za ňou vybrali do hradu Bielej kráľovnej. Nasledovala mestská hra, kde deti zdolávali rôzne úlohy, aby dostali indície s hádankou a po jej vylúštení zistili, kde majú ísť ďalej. Nakoniec sa dostali naspäť do katolíckeho domu, kde sa rozdala táborová pošta a všetko sa ukončilo krátkou modlitbou.

Malá myšlienka z dňa: „Nikdy si netreba mýliť jedinú prehru s celkovou porážkou.“ (F. Scott Fitzgerald)

Paulína Hírešová

Na návšteve u Klobučníka

/v , ,

Utorok, ďalší deň jarného prímestského tábora v Dubnici nad Váhom sa začal v obrátenom gardé. Nakoľko je v Krajine zázrakov možné všetko, deti od rána mohli zahrať bežné i menej známe hry, a to napríklad s pravidlami naopak alebo vo väčšom či menšom podaní (napr. futbal so stolnotenisovou loptičkou). Po nezvyčajných aktivitách už deň pokračoval ako každý iný táborový, a to poludňajšou sv. omšou a po nej klasickým obedom s ľubovoľnými hrami.

Popoludní deti mohli zapojiť svoju tvorivosť a vyrobiť si klobúk, aký sa im páči. Na konci po obľúbenej táborovej pošte bolo vyhodnotenie vyrobených klobúkov. Tie hodnotili tí najpovolanejší porotcovia: Klobučník, Zajac a Mačka Škľabka. Deň sa zakončil záverečnou modlitbou, ktorú predniesol don Peter Magura, vedúci tábora.

V tento deň deti mohli zažiť aj vynikajúce herecké výkony animátorov v scénkach, nabitý exhibičný zápas vo vybíjanej a celkovú veľkú usilovnosť, ochotu a pracovné nasadenie animátorov.  Za jedným dňom sa skrýva mnoho malých vecí, ktoré sú robené s veľkým srdcom.

 

Marek Hudec

Vitajte v Krajine zázrakov

/v , ,

Dňa 27.2. 2017 sa priestory katolíckeho domu a okolia naplnili detským krikom približne 60 prázdninujúcich detí. V prvý deň sa po naháňačke so zajacmi z rozprávky „Alica v krajine zázrakov“ dostali do svojich skupín. Po zoznámení s ostatnými deťmi a animátormi sa celý deň niesol v znamení hry a radosti, keď mal každý možnosť dosýta si zabehať, ale aj zapojiť svoje mozgové závity. Všetci sa už tešia na ďalší deň!

(Lukáš Rajec)

GPS pre dievčatá, ktoré hľadajú svoje povolanie

/v , ,

Sestry saleziánky so svojim tímom ponúkajú kurzy o rozlišovaní povolania s názvom GPS. Sú určené pre mladé dievčatá vo veku 17 až 23 rokov. Cieľom kurzov je spoločne vytvoriť priestor pre účinnejšie naslúchanie svojmu srdcu, a tak napomôcť ceste rozlišovania a sprevádzania akéhokoľvek povolania. Dievčatá sa bližšie pozrú na manželské, rehoľné a laické povolanie.

Kurzy prebiehajú v rodinnej atmosfére a prostredí, kde sa dievčatá môžu cítiť slobodne a otvorene. V jednotlivých kurzoch nie je núdza o zaujímavých hostí a rôzne prekvapenia. Kurzy sú nadstavené na 2 roky v rámci ktorých sa účastníčky stretnú na štyroch víkendovkách. Kurz je otvorený a flexibilný. Dievčatá môžu začať kedykoľvek a ktorýmkoľvek kurzom. Ktorá chce, môže v stretnutiach pokračovať, ktorá nie, môže prísť jednorázovo.

S členmi tímu je možné komunikovať kedykoľvek prostredníctvom e-mailu gps.fma@gmail.com. Info je možné nájsť aj na facebooku. Prihlasovací formulár je na novej webstránke sestier FMA.

(zdroj: www.salezianky.sk)

Byť poslancom je vážna vec

/v , ,


Ďalší zo série piatkových večerov cestovania po svete sa niesol v belgickom duchu. Počas zasadania európskeho parlamentu vo veci budúcich vízií nášho Kaťáku, ktorý si pripravila Christine von Machálek, neprajníci čokolatéri jej uniesli dcéru, ktorí jej prepustenie podmienili nesplniteľnými úlohami.

Christine to celkom odrovnalo. Nakoniec sme väčšinu ich úloh splnili, ale nemilosrdným čokolatérom to nestačilo a Natália siahla po nesprávnej pralinke.

Nuž čo, poslanci zase zle zahlasovali. Jej koniec sme mohli vidieť v priamom prenose. Ťažkú prehru sme si ale osladili čerstvými belgickými waflami s čokoládou a Dankinou tortou, ktorá mala v tento deň svoj sviatok. Tešíme sa na vás už o mesiac.

A+N+K+J+B

 

Pozvánka 5. marec 2017

/v , , ,

Školský karneval

/v ,

Bodku za tohtoročnou karnevalovou sezónou v našom saleziánskom stredisku urobil ten školský. Deti sa ho už nemohli dočkať. Netrpezlivo sledovali kalendár a pred jarnými prázdninami bol najočakávanejší termín utorok 21. február. Už od rána sa počas prestávok medzi prvostupniarmi nehovorilo o ničom inom, iba kto bude mať akú masku. Niektorí sa tým chválili, iní zasa tajili. Napokon, popoludní každý s pravdou vyšiel von.

Hneď po obede sa do telocvične školy začali schádzať rôzne masky od výmyslu sveta. Postavičky z rozprávok a komiksov, rôzne atraktívne povolania, ale aj prekvapivé zaujímavosti. Medzi nami sa napríklad prechádzala živá rubikova kocka, a dokonca sa objavila aj sprcha!

Programom deti sprevádzali p. učiteľky Bajčíková a Kunáková a o hudbu sa starala p. učiteľka  Behanová, ktoré boli tiež v pútavých maskách. Celý program moderovali s veľkým pedagogickým umom, a postupne do zábavy vťahovali všetkých účastníkov. Program mali starostlivo pripravený, aby sa deti čo najviac vybláznili. Na začiatok sa predviedli tanečným vystúpením žiačky piateho ročníka, ktoré si prichystali zaujímavú choreografiu. Neskôr zábavu podporilo viacero súťaží, do ktorých boli zapojení aj nič netušiaci rodičia, a napokon aj jeden akreditovaný fotograf. Celý karneval vyvrcholil okolo šestnástej popoludní už tradičným  oceňovaním masiek. Organizátorky sa snažili nejakou drobnosťou odmeniť čo najviac účastníkov, ale nedá sa vylúčiť, že niektoré detské očká zostali aj smutné. Zostáva nám len dúfať, že celková radostná atmosféra predsa len bola tou emóciou, ktorá napokon v srdiečkach našich detí zvíťazila.

Poďakovanie patrí všetkým učiteľkám prvého stupňa, ktoré sa rôznym spôsobom zapojili do prípravy a realizácie tejto peknej aktivity. Ale najmä už spomínaným moderátorkám, učiteľkám Bajčíkovej, Kunákovej a Behanovej. Vďaka za ich tvorivosť a ochotu spraviť aj čosi naviac. Odmenou nech im je radostný úsmev, ktorý rozžiarili na tvárach našich žiakov.

(don Jozef Ragula SDB)