Chceme sa podeliť o poklad, ktorým je don Titus Zeman

/v ,

Drahý priateľ, priateľka,

Slovensko má nového svätca! Je ním salezián – kňaz don Titus Zeman. Totalitný komunistický režim ho mučil a zlikvidoval preto, lebo organizovaním útekov za hranice mladým umožňoval slobodne kráčať za svojím povolaním a naplniť svoju najhlbšiu túžbu.

Blahorečenie dona Titusa je veľkou udalosťou pre Cirkev, pre mladých, pre našu zneistenú spoločnosť. Je takou hlavne preto, kým don Titus bol, čo zažil a čo nám a našej súčasnej generácii môže svojím životom ponúknuť. Ale kto ho tu pozná?!

My saleziáni sa ako bratia dona Titusa chceme podeliť o tento poklad. Chceme ho urobiť známym a blízkym zvlášť mladým ľuďom, aby pri slávnosti blahorečenia už nebol len ďalšou neznámou položkou v akomsi neživom zozname blahoslavených. Preto sme pripravili v spolupráci s viacerými skúsenými autormi a autorkami „balíčky“ materiálov – katechéz, modlitieb, metodík na aktivity s rôznymi vekovými skupinami. Budeme ich postupne zverejňovať, aby sme vám pomohli v príprave vašej činnosti s mladými. A vy katechéti, animátori i rodičia môžete pomôcť nám vtiahnuť mladých do života dona Titusa a Cirkvi v jeho dobe a nájsť veľkú inšpiráciu pre svoj dnešný život.

Vieme, že srdce dnešného mladého človeka je stále citlivé na veľké hodnoty. Svätosť je dar Ducha, ktorého stretnutie sa so slobodou človeka spôsobuje, že sa na tejto zemi prejaví krása, ktorá priťahuje, fascinuje, inšpiruje. Don Titus zastupuje množstvo mužov, žien, mladých, ktorí počas komunizmu reálne trpeli, boli obmedzovaní v osobnej slobode a spomedzi ktorých mnohí pri mučení prišli o vlastný život.

Želáme ti ako animátorovi, katechétovi, rodičovi, priateľovi mladých, aby sme spolu s mladými dobre využili tieto mesiace prípravy na jeho blahorečenie.

(don Pavol Boka, SDB, delegát pre pastoráciu mládeže, upr.)

Na stiahnutie:

Bližšie informácie a novinky:

(Titus Zeman, väzeň č. 1929, po príchode do ilavskej väznice – február 1952)

Deň otvorených dverí v SCVČ Laura

/v , ,

„Čo sa deje za dverami?“

S touto otázkou vchádzali rodičia a deti na tohtoročný Deň otvorených dverí  v SCVČ Laura, ktorý sa uskutočnil v piatok 17. 3. 2017.

I tento rok si deti a mladí zo stretiek a krúžkov pripravili rôzne zaujímavé vystúpenia.  Niektorí tancovali, iní hrali scénky alebo natočili video, ktoré ich vystihuje. Predstavili sa nám od najmladších detí až po animátorov. Celé podujatie sa nieslo v príjemnej rodinnej atmosfére. Na záver bolo pripravené malé občerstvenie.

A čo na to hovoria rodičia?

„Perfektné! Páčilo sa mi, že scénky boli také akurát, slzy mi tiekli pri scénkach stretka Neviem a Lentilky, s detským zborom som si zaspievala a aj maličkí boli super. Pre mňa to je kus kultúry, keď v meste nie je divadlo… Najviac sa mi páčil pokoj, pohoda, ako keď prídeš do rodiny, podelíš sa, obohatíš sa na duši i na tele a s pokojom v srdci i na perách ideš domov a povieš si: >Pane, ďakujem za sestry saleziánky, že sú tu, že rozvíjajú talenty nielen mojich detí, že deti sú v tých najlepších rukách. Čo viac si priať ako vidieť svoje deti šťastné?<“ (Galina Farská)

 

Na názor sme sa spýtali aj sr. Danky Oremovej, poverenej riadením SCVČ Laura.

„Som vďačná za všetky deti, ktoré k nám chodia, za rodičov, ktorí nám dôverujú, a tiež za animátorov a dobrovoľníkov, ktorí so srdcom darujú svoj voľný čas. Je radosť pozerať sa, ako dokážeme spolu tvoriť jedno živé a pekné dielo.“

Ďakujeme všetkým deťom a mladým za krásne popoludnie a tešíme sa opäť o rok!

(ap)

 

„Jednotka škola“ pozýva na deň otvorených dverí a prváčikov na zápis

/v ,

ZŠ s MŠ sv. Dominika Savia pozýva budúcich prváčikov a škôlkárov, rodičov a priateľov školy na Deň otvorených dverí, ktorý bude vo štvrtok 16. 3. 2017 od 9.30 do 13.30 hod. Budete mať možnosť oboznámiť sa s aktivitami školy, navštíviť vynovené priestory ZŠ a MŠ, nahliadnuť do vyučovacieho procesu a informovať sa o zápise do 1. ročníka a MŠ. Viac informácií nájdete na internetovej stránke školy.

Všimnúť si cez pôst Lazára pri bráne

/v ,

Svätý Otec František vo svojom posolstve na Pôst 2017 pozýva všetkých k uvažovaniu nad evanjeliom o boháčovi a Lazárovi (Lk 16, 19-31) a ku konkrétnej pomoci tým, od ktorých nás delí múr ľahostajnosti.

„Lazár nás učí, že druhý je darom. Správny vzťah s ľuďmi spočíva vo vďačnom uznaní ich osobnej hodnoty. Ani chudobný pred dverami boháča nepredstavuje nepríjemnú prekážku, ale je výzvou na obrátenie a zmenu života. Prvým skutkom, ku ktorému nás toto podobenstvo vyzýva, je otvoriť druhému dvere nášho srdca, pretože každý človek je darom, či už je to náš blízky alebo neznámy chudobný. Pôstne obdobie je najvhodnejším časom, aby sme otvorili dvere každému núdznemu a spoznali v ňom alebo v nej Kristovu tvár. Každého z nás to postretne na jeho vlastnej ceste. Každý život, ktorý nám ide v ústrety, je darom a zaslúži si prijatie, rešpekt, lásku. Božie slovo nám pomáha otvoriť oči, aby sme prijali a milovali život, najmä ten slabý.“ (pápež František)

Odpoveďou na Božie Slovo a na posolstvo Svätého Otca môže byť pomoc poskytnutá „Lazárom“ v našom okolí alebo tiež pomoc ľuďom, ktorí to existenčne potrebujú. Občianske združenie SAVIO organizuje už 12. ročník verejnej zbierky TEHLIČKA. Tento rok je jej cieľom podporiť základné vzdelávanie 4 600 detí v tábore pre vnútorne presídlené osoby v Jube (Južný Sudán). Vďaka vyzbieraným finančným prostriedkom budú mať vojnou skúšané deti aj šancu chodiť do školy. Partnerom zbierky sú Saleziáni don Bosca, ktorí v krajine zotrvali i počas vojny. Do Tehličky je možné sa zapojiť jednoduchou registráciou. Vzdelávacie materiály sú dostupné na stiahnutie na www.tehlicka.sk. Široká verejnosť má možnosť podporiť zbierku darovaním online a zdieľaním výzvy na sociálnych sieťach.

(zdroj: www.saleziani.sk; foto: Martin Črep)

Animátori v procese blahorečenia

/v , ,

V poradí už štvrtý animátorský víkend, ktorý sa tentokrát uskutočnil na chate v Slávnickom Podhorí, sa niesol v znamení svätosti. Po predchádzajúcich „Animákoch“, keď sa dubnickým animátorom predstavilo ich motto „dávam ďalej, čo som dostal“ (Animák 1, 2) a štýl, ktorým ho žili don Bosco a matka Mazzarellová (Animák 3), mali možnosť sa zoznámiť s tým najkrajším ovocím preventívneho výchovného systému, ktorým sú mladí svätci v ich veku.

Celý bohatý program chcel vyše dvadsiatim animátorom priblížiť svätosť ako niečo, čo je nielen možné, ale priam na dosah ruky. Príbehy Dominika Savia, Miška Magoneho, Františka Besucca a Laury Vicuňovej boli živým svedectvom príťažlivej svätosti mladých, ktorí pochádzali z úplnej i neúplnej rodiny, ktorí boli šikovní i ťarbaví, ktorí boli jednoducho Božími originálmi v prežívaní bežnej reality.

Prekvapením bol „proces blahorečenia“ každého animátora, keď komisia na čele s postulátorom predstavila nových kandidátov svätosti. Po prečítaní mena animátora bola vyzdvihnutá niektorá jeho hrdinská čnosť, po ktorej „advocatus diaboli“ predstavil aj jeho slabú stránku. Nasledovali svedectvá účastníkov procesu, ktorí mohli vystúpiť so svojou osobnou skúsenosťou s kandidátom na blahorečenie.

Dôležitou súčasťou každého Animáku je budovanie partie počas chvíľ voľna, keď je popri hre či prechádzke v prírode čas byť len tak spolu. A tak sa pri jednom stole hrala nová spoločenská hra, v kuchyni pri kávičke sa rozprávalo, hudobníci si hrali a spievali a iní si ráno privstali, aby videli východ slnka.

Záver stretnutia patril ešte dvom pracovným blokom. Animátori zhodnotili akcie v uplynulom polroku trošku netradične, keď rozdelení do skupín mali urobiť reportáž pre „Tv Kaťák“ o prínose jednotlivých aktivít a o prípadných výzvach do budúcna. V druhom pracovnom bloku saleziáni a saleziánky predstavili kalendár akcií do konca augusta a pozvali animátorov do ich spolutvorenia. Unavení, ale naplnení sa napokon všetci vrátili domov, aby tam vyskúšali žiť radostnú svätosť v každodennosti.

(don Peter Štellmach, SDB)

Malí divadelníci na sústredení

/v
Deti z pohybovo-dramatického krúžku, ktorý je zastrešený Súkromným centrom voľného času Laura, sa 2. marca zúčastnili jednodňového sústredenia na chate v Slávnickom Podhorí. Vedúca krúžku Mgr. Martina Reháková pripravila pre svojich zverencov množstvo hier, tvorivých aktivít a sladké palacinky so šľahačkou.
V popoludňajších hodinách boli pozvaní aj rodičia detí, aby si pozreli dve krátke divadelné predstavenia, ktoré deti pod láskavým vedením svojej vedúcej pripravili v zimnom období. Rozprávka o snehových vločkách i Detský cirkus sa publiku veľmi páčili. Malí herci podali skvelý výkon a rodičia sa príjemne zabavili. Pochutili si tiež na deťmi pripravených maškrtách.
Dvaja najmladší členovia krúžku sa nemohli zúčastniť pre chorobu, ale nie je všetkým sústredeniam koniec – jedno sa plánuje ešte tento školský rok :)  Ďakujeme Martinke za obetavú prácu a tešíme sa na ďalšie predstavenia.
Za rodičov
Peťa Babulíková

Biela kráľovná verzus Srdcová kráľovná

/v , ,

Štvrtok, posledný deň tábora, bol venovaný súboju medzi dobrou Bielou kráľovnou a zlou Srdcovou kráľovnou. Deti doobeda plnili zaujímavé úlohy a poobede súťažili proti svojim animátorom. Alica v Krajne zázrakov nakoniec porazila Srdcovú kráľovnú, a tak sa mohli začať oslavy a veľký rozlúčkový koncert. Ten si užívali starší aj mladší. Na úplný záver bolo vyhodnotenie skupiniek a spoločná táborová fotka.

Jarný prímestský tábor sa už stal akousi tradíciou v zozname saleziánskych akcií, avšak každý je jedinečný svojím štýlom, zážitkami a ľuďmi, ktorí spolu prežívajú rôzne momenty v štyroch jedinečných dňoch. Pre tento by mohol byť charakteristický výrok: „Bol to jeden z mojich najlepších táborov.“  A tak na konci patrí poďakovanie saleziánom, animátorom a deťom, pretože všetci títo boli a sú súčasťou tohto Božieho diela.

 

Marek Hudec

Deň so Srdcovou kráľovnou

/v , ,

Streda, tretí deň tábora, je už za nami. Začal sa uväznením Klobučníka Srdcovou kráľovnou. Deti ho mohli vyslobodiť len tak, že vyhrajú nad kráľovnou v jej obľúbenej hre – zázračnom golfe. No nebolo to také jednoduché. Najprv museli nazbierať dosť bodov, aby si mohli golf zahrať. A tak sa deti rozdelili do dvojíc a začali plniť rôzne úlohy na stanovištiach. Od mozgolamov, cez ježkobal až po sloniu chôdzu. Každá skupinka to zvládla a golf sa mohol začať. Nasledovala sv. omša a po nej voľno, počas ktorého sa rozpútal súboj vo vybíjanej animátori versus deti.

Popoludní Alica ukradla zázračný meč a deti sa za ňou vybrali do hradu Bielej kráľovnej. Nasledovala mestská hra, kde deti zdolávali rôzne úlohy, aby dostali indície s hádankou a po jej vylúštení zistili, kde majú ísť ďalej. Nakoniec sa dostali naspäť do katolíckeho domu, kde sa rozdala táborová pošta a všetko sa ukončilo krátkou modlitbou.

Malá myšlienka z dňa: „Nikdy si netreba mýliť jedinú prehru s celkovou porážkou.“ (F. Scott Fitzgerald)

Paulína Hírešová

Na návšteve u Klobučníka

/v , ,

Utorok, ďalší deň jarného prímestského tábora v Dubnici nad Váhom sa začal v obrátenom gardé. Nakoľko je v Krajine zázrakov možné všetko, deti od rána mohli zahrať bežné i menej známe hry, a to napríklad s pravidlami naopak alebo vo väčšom či menšom podaní (napr. futbal so stolnotenisovou loptičkou). Po nezvyčajných aktivitách už deň pokračoval ako každý iný táborový, a to poludňajšou sv. omšou a po nej klasickým obedom s ľubovoľnými hrami.

Popoludní deti mohli zapojiť svoju tvorivosť a vyrobiť si klobúk, aký sa im páči. Na konci po obľúbenej táborovej pošte bolo vyhodnotenie vyrobených klobúkov. Tie hodnotili tí najpovolanejší porotcovia: Klobučník, Zajac a Mačka Škľabka. Deň sa zakončil záverečnou modlitbou, ktorú predniesol don Peter Magura, vedúci tábora.

V tento deň deti mohli zažiť aj vynikajúce herecké výkony animátorov v scénkach, nabitý exhibičný zápas vo vybíjanej a celkovú veľkú usilovnosť, ochotu a pracovné nasadenie animátorov.  Za jedným dňom sa skrýva mnoho malých vecí, ktoré sú robené s veľkým srdcom.

 

Marek Hudec