Zober loptu nie koláč

/v , , , , ,

V našom stredisku sa opäť športovalo. Aj počas týchto krásnych sviatkov sme si našli čas na volejbal či futbal a niečo urobili pre svoje zdravie a potešenie. Niektorí naši animátori sa tiež zúčastnili a urobili tak niečo pre svoje telo i dušu.

Volejbalová liga:

  • organizátori: Juraj Bartoš a Peter Bartoš
  • 7 tímov, 22 hráčov
  • 26.-28.12.2017
  • 1. miesto: Juraj Bartoš, Peter Bartoš, Martina Bartošová
  • 2. miesto: Matej Babiš, Andrej Babulík, Lenka Klimčíková
  • 3. miesto: Michal Granát, Vladimír Kuric, Soňa Šatková

Futbalová liga:

  • organizátor: Vladimír Kuric
  • 9 tímov, 39 hráčov
  • 22.-28.12.2017
  • 1. miesto : Lukáš Slávik, Maroš Goga, Peťo Minárik a Branislav Žilka
  • 2. miesto: Paťo Hegyi, Tomáš Hegyi, Dominik Pecen, Maroš Vrabel, Samo Pecen, Robo Lacko
  • 3. miesto: Adam Kopilec, Adam Kučerka, Alex Brezina

Tešíme sa na ďalšie turnaje!

Liturgický a mládežnícky program počas vianočných prázdnin

/v , ,

Na stiahnutie: Farské zvesti Vianoce 2017.

Všetkých mladých pozývame začať prázdniny a sviatky kvalitnou duchovnou obnovou v sobotu o 10:00 v Kaťáku. A potom si vychutnáme spolu tieto akcie:

Vianočný koncert dubnickej ZUŠ

/v

Dňa 20.12. 2017 vystúpili žiaci Základnej umeleckej školy na „Vianočnom koncerte“ vo farskom kostole sv. Jakuba v Dubnici nad Váhom. Tento druhý ročník sa niesol v znamení príchodu Vianoc, s ktorým úzko súvisí príchod Spasiteľa na zem.

Jedinečná atmosféra, o ktorú sa postarali pedagógovia so svojimi žiakmi, navodila divákom neopakovateľný zážitok. Postaral sa o to najmä spevácky zbor s hudobným  sprievodom súboru Violin, ktorí si pripravili známe piesne slovenských a českých interpretov ako je Václav Neckař – „Púlnoční“, Christopher Tin – „Baba yetu“, Janais – „Biela pieseň“ pod učiteľskou aktovkou Evi Pilnej a Diany Liškovej.

Všetci žiaci vydali zo seba radosť a túžbu k umeniu a hudbe. Vysoká umelecká úroveň a náročnosť daných interpretov v podaní našich žiakov a pedagógov našej ZUŠ navodila atmosféru Vianoc.

Sme radi, že námaha, ktorú pedagógovia vydali zo seba nebola márna a vyvolala u divákov nadšenie a radosť na najkrajšie sviatky roku, kedy sa nebo spája so zemou. Ďakujeme všetkým účinkujúcim, ktorí sa akýmkoľvek spôsobom zapojili do tohto projektu. Poďakovanie patrí aj dubnickým saleziánom, ktorí nám umožnili uskutočniť tento koncert.

(PhDr. Diana Lišková)

Kto dá prístrešie Svätej Rodine?

/v ,

V Dubnici sú mnohé rodiny, ktoré pravidelne rok čo rok klopú na dvere svojich príbytkov, aby privítali Svätú rodinu a dali jej prístrešie aspoň na jednu noc.

Áno, je pracovný stres a zhon. Aj v rodinách treba čo-to dorobiť, darčeky sme ešte nezohnali, obchody plné ľudí, nie je kde zaparkovať auto. Realita? Naháňame sa a nevieme sa zastaviť. Preto sme sa v našich rodinách rozhodli modliť predvianočný deviatnik – deväťdňovú pobožnosť, ktorá sa koná už jubilejný 20. rok.

Cieľom deviatnika je:
– dať duchovnú náhradu za odmietnutie a urážky Svätej rodiny, ktoré sa jej dostali a dostávajú
– preukázať lásku a úctu Panne Márii ako Ježišovej a našej Matke
– pripraviť sa na dôstojné slávenie Vianoc vyprosovaním si milostí pre duchovný
zrod Ježiša, jeho lásky a pokoja v rodinách.

Na konci deviatnika zostane obraz po celý rok v rodine, u ktorej bol deviatnik posledný deň. Poďakovanie patrí všetkým, ktorí v predvianočnom zhone zasvätia 9 večerov modlitbe deviatnika a nezabúdajú na skutočný význam Adventu a Vianoc.

(Zuzana Čepelová)

 

Viera do vrecka: RITUÁLY

/v ,

Celý náš život sa odohráva v rituáloch. Spoločná modlitba pred jedlom, pracovný teambuilding, káva s priateľmi, svätá omša, narodeninová oslava… Prečo sa pri niektorých rituáloch cítime príjemne a iné nám prídu trápne a robíme ich len z povinnosti?

Čo o nás prezrádzajú naše rituály a čo je ich úlohou porozpráva salezián Peter Ondrej. O tom, prečo sú rituály dôležitou súčasťou výchovy a o ktoré rituály by sa rodina nemala nechať okradnúť povie viac psychologička Dominika Hajkovská. Jej praktické námety, ako rozšíriť spoločné rodinné aktivity o nové rituály nájdete v brožúrke vydavateľstva Don Bosco s názvom Bohatstvo rituálov v rodine.

Predchádzajúce časti Viery do vrecka si môžete pozrieť na saleziánskom Youtube kanáli.

(zdroj: www.saleziani.sk)

Všetci milujeme Slovensko

/v , ,

Milujeme Slovensko, pretože je tu krásna príroda, hory, zvyky, tradície a samozrejme dobré jedlo. No a takto nejako to vyzeralo 15.12.2017 v Kaťáku. V piatok večer sa v katolíckom dome odohral ďalší z animovaných piatkových večerov s témou “Milujem Slovensko“. Na účastníkov čakalo vianočné občerstvenie a pekná výzdoba. Celý večer hrala kapela Chapatti.

Program bol veľmi podobný s reláciou Milujem Slovensko. Účastníci si mohli vyskúšať pohotovú reakciu stláčaním červeného bzučiaka a hádať názvy piesní a ich interpretov. Spoznávať Slovensko na mape s pukom, kresliť príslovia a porekadlá či byť na narodeninovej oslave s vybuchujúcim darčekom. A samozrejme zatočiť si kolesom šťastia.

Celý večer bol veľmi napínavý a ako to už býva poslední budú prvými a prví poslednými. No a nebolo tomu inak ani tento raz. Poslednému tímu prialo koleso šťastia, točili ním až trikrát a nakoniec vyhrali. Ale malý darček dostali všetci, pero s logom animovaných piatkových večerov.

K večeru sa vyjadrila aj jedna z účastníčok, sestra Daniela Oremová: „Piatkový večer sa mi veľmi páčil, bol na veľmi profesionálnej úrovni. Jediné čo ma mrzí, že aj napriek tomu, že sme dva razy točili kolesom, aj tak sme nevyhrali,“ podotkla nakoniec.

No a na záver pár slov od jednej z organizátorov, Kristíny Machálkovej: „Ja som najviac vnímala asi dve veci. Prvá, že aj napriek tomu, že nejde vždy všetko podľa našich plánov, tak ako si to my predstavujeme, sa všetci bavia, tlieskajú a podporujú nás. A tá druhá, že aj po skončení hlavného programu sa všetci zostali zabávať a tancovať a spolu sme si to naozaj užili.“

(Paulínka Hírešová)

Všetky na fotky nájdete na FB stránke piatkových večerov.

Animátor z nášho strediska vydáva knihu o výchove

/v , ,

Volám sa Juraj Šimkovič, ale môžete ma volať Šimuraj. Tak ma volajú deti, s ktorými pracujem v školách prírody, táboroch a v školstve už viac ako 15 rokov.
Kniha, ktorú uvádzam na svet hovorí o tom, čo ma naučili deti. O tom, ako byť lepším človekom a lepším pedagógom. Lebo ak ich chcem meniť formovať a vychovávať, musím najprv pracovať sám na sebe.

Aké hlavné posolstvá kniha prináša?

  • Aj ja som bol dieťaťom, dokážem si pripomenúť, aké to bolo?
  • Deti žijú tu a teraz – super, mám sa čo učiť!
  • Dokážem sa ešte od brucha zasmiať?
  • Som milý a prívetivý, aj keď ma deti na slovo neposlúchajú?
  • Predpokladom úspechu je spolupráca, nie konkurencia.
  • Učme deti budovať silné a úprimné vzťahy.

Kniha je rozdelená do niekoľkých kapitol. Každá kapitola okrem textu obsahuje dobrovoľné úlohy a priestor na zamyslenie sa nad prečítanou kapitolou. Určená je tým, ktorí sa chcú inšpirovať a ktorí chcú vstúpiť do naivného sveta detskej pedagogiky. Pre animátorov, pedagógov, rodičov, súrodencov a všetkým, ktorí sa chcú deťom priblížiť.

Viac informácii o projekte a ako ho môžete podporiť nájdete tu:

 kniha Naivná pedagogika z praxe.

Autor knihy je zakladateľom o.z. Cakumprásk:

www.cakumprask.sk

Animátori spoznávali svoju cestu zrenia

/v , , , ,

Druhý animátorský víkend v tomto škol. roku začal symbolicky na slávnosť Nepoškvreného počatia Panny Márie, kedy si pripomíname vznik don Boscovho oratória a tiež prvého „Stretka Nepoškvrnenej“, ktorého protagonistom bol sv. Dominik Savio. Miestom konania Animáku bola neďaleká Nová Dubnica, kde sa animátori oboch stredísk mohli bližšie spoznať počas piatkového večera. Chutné palacinky, ohník v krbe, radosť z hier či spoločná modlitba, to všetko vytváralo príjemnú atmosféru ako na Valdoccu.

Celá sobota bola venovaná jednej téme, na ktorú sa však animátori mohli pozrieť z viacerých strán. Cestami zrenia ich postupne previedli sr. Danka (význam hry a môj „don Calosso“), don Peter (realita, vízia, cesta a 5 dimenzii osobnosti), don Štello (etapy cesty chlapca a dievčaťa) a tiež sr. Lenka a sr. Ela (saleziánska asistencia v praxi). Animátori tak mohli spoznať cez tento celoslovenský projekt Cesty zrenia, na ktorom už viac ako desať rokov pracujú viacerí vychovávatelia v duchu saleziánskeho preventívneho systému, akú cestu oni sami prešli a kam by mohli priviesť aj deti, ktorým sa venujú.

Vrcholom dňa bola sv. omša, po ktorej nasledoval chutný obed. Záver stretnutia patril už tradične infobloku o blížiacich sa akciách a podarilo sa začať aj s prípravou na jarný prímestský tábor.

Veríme, že aj vďaka tomuto Animáku sa zapáli v našom stredisku väčšia túžba po stretku, na ktoré chodíme spolu s rovesníkmi, aby sme rástli a tiež po stretku, ktoré vedieme ako animátori, aby sme sprevádzali druhých po ceste ku zrelosti.

(don Štello SDB)

 

Slovenský salezián bol dnes menovaný za biskupa

/v ,

Na slávnosť Nepoškvrneného počatia Panny Márie, ktorá je pre saleziánov pamätným dňom vzniku oratória dona Bosca, bol menovaný slovenský salezián za biskupa.

Svätý Otec František povýšil apoštolského prefekta Azerbajdžanu dona Vladimíra Feketeho do hodnosti biskupa. Jeho titulárnym sídlo je Municipa. Niekdajší provinciál slovenských saleziánov bude ako biskup stáť na čele Apoštolskej prefektúry Azerbajdžanu, ktorá zahŕňa celé územie krajiny a tvorí ju nateraz jediná farnosť v hlavnom meste Baku.

ThLic. Mgr. Vladimír Fekete SDB (* 11. augusta 1955) pochádza z Chorvátskeho Grobu. Vyštudoval matematiku a geológiu na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, no medzitým tajne vstúpil do noviciátu kongregácie Saleziánov dona Bosca a 15. februára 1975 zložil prvé rehoľné sľuby. Po tajných štúdiách teológie ho 30. januára 1983 v Berlíne vysvätil za kňaza kardinál Joachim Meisner. Do roku 1989 pracoval ako geológ v Spišskej Novej Vsi a v tajnosti apoštolsky pracoval s mládežou. Po roku 1989 zastával úlohu direktora saleziánskej komunity študentov teológie v Levoči, od roku 1993 bol šesť rokov provinciálnym vikárom slovenských saleziánov. Licenciát z teológie dosiahol na Katolíckej univerzite v Lubline v roku 1999. V období 1999 – 2005 bol provinciálom saleziánov na Slovensku, následne v rokoch 2006 – 2009 pôsobil v úlohe magistra novicov.
Dňa 5. novembra 2009 ho pápež Benedikt XVI. vymenoval za predstaveného katolíckej misie v Azerbajdžane. Keď bola misia 4. augusta 2011 povýšená na Apoštolskú prefektúru Azerbajdžanu, Vladimír Fekete sa stal jej prvým apoštolským prefektom.

Menovanie Vladimíra Feketeho za biskupa je pre katolícku komunitu v Azerbajdžane osobitne radostné, lebo prichádza práve na slávnosť Nepoškvrneného počatia Panny Márie, ktorej je zasvätený jediný kostol v krajine.

Apoštolská prefektúra Azerbajdžan vznikla v roku 2011 ako prítomnosť Katolíckej cirkvi na území Azerbajdžanu, pričom zahŕňa celé územie krajiny a tvorí ju jediná farnosť. Sídlom prefektúry je hlavné mesto Baku, kde sa nachádza Kostol Nepoškvrneného počatia Panny Márie, jediný rímskokatolícky chrám v celom Azerbajdžane. Na čele prefektúry stojí apoštolský prefekt, ktorý podlieha priamo rímskemu pápežovi. Je ním Mons. Vladimír Fekete, slovenský salezián. Katolícku farnosť v Azerbajdžane tvoria prevažne veriaci prisťahovalci alebo zamestnanci zahraničných firiem. Farnosť je od roku 2000 zverená slovenským saleziánom, dnes tam pôsobí 6 saleziánov kňazov a 2 saleziáni laici. V Baku majú svoje komunity aj slovenské sestry saleziánky a tiež sestry Misionárky lásky, ktoré založila sv. Matka Tereza. V máji 2002 navštívil krajinu pápež sv. Ján Pavol II., po jeho návšteve bol v Baku postavený Kostol Nepoškvrneného počatia Panny Márie, ktorý posvätili v roku 2007. Podľa pradávnej tradície ohlasoval kresťanstvo na území dnešného Azerbajdžanu apoštol sv. Bartolomej.

(zdroj: www.saleziani.sk)