Futbal, ktorý spája

/v , , ,

Jedným z najpopulárnejších a najobľúbenejších športov u chlapcov je jednoznačne futbal. Inak to nie je ani v saleziánskych strediskách. To sa ukázalo aj na futbalovom turnaji KAMA U19. V sobotu 17. novembra si v tomto športe v Dubnici nad Váhom mohli zmerať sily chlapci zo západného Slovenska.

Sedem tímov zo siedmych rôznych miest sa snažilo čo najlepšie reprezentovať svoje stredisko. Zápasy boli plné vášne, emócií a dobrých futbalových výkonov. Samozrejme, vyhrať môžu len najlepší. Všetci ale bojovali a snažili sa ako najlepšie vedeli, a to bolo aj cítiť. O výsledkoch preto niekedy rozhodovali momenty.

Len tri tímy zo siedmych mohli však postúpiť do celoslovenského kola. Miesta si vybojovali tímy z Trnavy, Námestova a Banskej Bystrice. Celková výhra patrí Trnave, no finálový zápas s Námestovom bol poriadne napínavý.

Čo-to o akcii povedala aj jedna z dobrovoľníčok Mária Farská: „Celý tento víkend sa niesol v pohodovej atmosfére čo sa týka organizácie a vecí okolo toho. V sobotu  už bolo cítiť športového ducha v každom hráčovi. Mali sme možnosť vidieť úprimnú radosť, no aj nejaké to sklamanie. Myslím že hlavný účel zabaviť sa bol splnený a všetci hrali najlepšie, ako vedeli a to bolo to krásne.“

Organizácia a plánovanie celej tejto akcie bola zabezpečená dubnickými saleziánmi, dobrovoľníkmi a animátormi, ktorí obetovali svoj voľný čas a prišli pomôcť. Starali sa o stravu, technické zabezpečenie a tiež o hladký priebeh pri zápasoch. Nemohla chýbať ani štartovacia piatková mládežnícka sv. omša doprevádzaná hudobníkmi a spevákmi zo strediska. Ubytovanie pre tímy poskytla Základná škola s materskou školou sv. Dominika Savia a Katolícky dom.

KAMA je akcia, ktorá spája mladých chlapcov pomocou futbalu. Všetci prišli, aby mohli zabojovať o výherný pohár a, samozrejme, aby si odniesli nové skúsenosti a zážitky. Je to viac, než len futbal. Je to akcia, ktorá tvorí spoločenstvo. Za toto všetko veľká vďaka Bohu, ale aj všetkým, ktorí sa akokoľvek pričinili, aby to fungovalo a aby tento turnaj vôbec mohol byť.

text a foto: Paulína Hírešová

Blahoslavená Magdalena Morano

/v ,

Vo štvrtok si spomíname na ďalšiu saleziánsku blahoslavenú  – Magdalénu Moranovú.

Magdaléna sa narodila 15. novembra 1847 v Chieri v turínskom kraji.

Keď mala osem rokov  prišla o otca a staršiu sestru, a musela pracovať, aby podporila svoju veľkú rodinu. Podarilo sa jej pracovať a zároveň študovať a v roku 1866 získala učiteľský diplom.

Túžila po zasvätenom živote, ale jej rodina ju potrebovala, a preto  pracovala ešte 12 rokov ako učiteľka.

Keď sa pomohla vychovať všetkých súrodencov a podarilo sa jej našetriť dostatok financií, aby mohla zabezpečiť mamu v starobe, vstúpila do inštitútu  dcér panny Márie Pomocnice, ktorý len pred šiestimi rokmi založil sv. don Bosco.

Aj počas noviciátu vyučovala, ale sústredila sa na zmysel, ktorý chcela dať svojmu životu navždy. Do duchovného notesa si poznačila: „Hľadaj pravý pokoj nie tu na zemi, ale v nebi, nie v stvoreniach, ale v Bohu. Všetko sa pominie, čaká nás nebo.“

V roku 1881 bola poslaná do Trecastagni v Katagnii kde sa stala predstavenou ženského inštitútu.

Sicília sa stala jej druhým domovom, strávila v nej 25 rokov. Otvárala nové domy , školy , internáty a do všetkých vnášala saleziánskeho ducha.

Zomrela 26.marca 1908.

 

 

Viac o sestre Morano si môžte prečítať na : tomto odkaze.

 

Blahoslavený Artemide Zatti

/v ,

V utorok 13. novembra si saleziánska rodina spomína na blahoslaveného Artemidu Zattiho –  saleziána, ktorý sa venoval chorým a chudobným v Argentíne

Artemides Zatii sa narodil 12 Októbra 1880 v talianskom Borette. Keď mal deväť rokov musel odísť zo školy a šiel pracovať, aby podporil svoju rodinu. V roku 1897 boli chudobou dotlačení k emigrácií do Argentíny, kde sa usadili  v Bahia Blanca.

Artemides začal pracovať v továrni na tehly a navštevoval miestnu farnosť, ktorú viedli saleziáni. Pocítil volanie k zasvätenému životu a v dvadsiatich rokoch vstupuje do saleziánskeho domu v Casa di Bernal.

Začal usilovne študovať aby dobehol zameškané roky, a popri tom vypomáhal jednému mladému kňazovi ktorý trpel tuberkolózou. V deň keď mal Artemides  prijať rehoľné rúcho, zistil že sa tiež nakazil tuberkulózou.

Poslali ho liečiť sa do nemocnice vo Viedme, avšak vzhľadom na prostriedky, ktoré boli k dispozícií mal malú nádej na uzdravenie.

Riaditeľom nemocnice bol don Garrone.

Spoločne sa modlili  a Artemides sa zázračne uzdravil na príhovor Panny Márie Pomocnice Kresťanov. Artemides zároveň urobil sľub, že zvyšok života sa bude starať o chorých.

Po vyzdravení zostal pôsobiť v nemocnici ako pomocník don Garroneho, a po jeho smrti prevzal vedenie nemocnice a staral sa o jej chod a o chorých až do svojej smrti.

 

 

 

Viac o bl. Artemidovi Zatti si môžete prečítať na tejto stránke .

 

 

Blíži sa KAMA U19

/v ,

Opäť je tu akcia pre futbalových nadšencov.

KAMA U19

Kaťák opäť plný detí

/v , ,

11.11.2018 sa Kaťák opäť zaplnil deťmi.

Tieto deti sa pripravujú na prvé sväté prijímanie. Každý mesiac sa animátori s nimi stretnú a majú všelijaké zaujímavé a zábavné aktivity, aby im spríjemnili cestu k svätému prijímaniu.
Tieto stretnutia bývajú raz za mesiac od 15,00-16:15.

Článok a foto: Veronika Jankechová

Pavol Hudák povzbudil veriacich v Dubnici nad Váhom

/v , , ,

V nedeľu 5.11. zavítal do Dubnice nad Váhom pri návrate z belgického mestečka Gent vzácny hosť, Pavol Hudák.

Paľa Hudáka netreba veľmi predstavovať, pracoval 9 rokov v košickom UPC, kde sa stretával s vysokoškolákmi a potom 12 rokov pôsobil v Domčeku Anky Kolesárovej vo Vysokej nad Uhom. Teraz veľa cestuje a prednáša. Blahorečenie Anky Kolesárovej bolo z veľkej časti aj jeho zásluha, keď už toľké roky organizuje púte radosti pre mladých, pre snúbencov, pre mladé páry.

V našom kostole mal sv. omšu o 9.00 a poobede po kornuke k Božiemu milosrdenstvu o 15.00 mal krátku prednášku.

Viac o Domčeku, pútiach radosti, pútiach zrelosti, pútiach rodín, o vyzrievaní mladých i o ANke Kolesárovej nájdete na stránke: https://www.domcek.org/

V popoludňajšej prednáške povedal:

Dievča:

Cudnosťou chráni chlapca. Potrebuje svoju intimitu, svoj priestor. Potrebuje sa rozvinúť a nie byť použitá. Dievča určuje hranice vo vzťahu. Dievča učí chlapca stávať sa mužom, milovať srdcom. Vďaka nej chlapec dospieva. Niekedy sa bojí dievča, že ak sa s chlapcom nevyspí, nechá ju. Avšak opak je pravdou, ak ho nechá čakať, začne si ju vážiť.

Chlapec:

Kedysi išiel chalan na vojnu, kde zažil čo je to byť v noci pár hodín sám v lese, čo je to výcvik. Vrátil sa, uvedomil si čo je život a mohol si založiť rodinu. Dnes 30-ročný mladý muž ťuká do mobilu a chce nové hry. Nie je pripravený založiť si rodinu. Nevie, čo je to zodpovednosť, nikto ho to nenaučil. Chlpaca priťahuje čisté dievča, na ktorú musí čakať. Učí sa čakaním. Nemá žiť v smútku, ale nájsť radosť v čistých veciach, v prírode, v priateľstve s Kristom.

Čo poradiť mladým pri chodení:

Majte bl. Anku Kolesárovú za priateľku. Čisté vyzrievanie je jediná cesta ku zdravej krásnej rodine. Ak ste padli v čistote, spoľahnite sa na Božiu milosť. Boh je vždy pripravený pozdvihnúť, prijať, očistiť. Stále sa dá znovu začať.

Viac v zázname z poobedňajšej prednášky:

 

„Svojím anjelom dá príkaz o Tebe, aby si si neuderil nohu o kameň.“

/v , , ,

A tak sa to partia mladých (i starších) odvážlivcov vybrala overiť na Martinskú ferratu – zaistený skalný chodník.

Spoločná eucharistia (a káva z automatického kávovaru) sa ukázali ako vhodný začiatok a že zmysel pre humor nechýba ani vozidlu sa ukázalo, keď sa pokazilo priamo pri domovskom servise. Po chvíľkovej low-cost oprave stavili skôr na vieru ako opravu samu a čoskoro začal výstup. Keďže predchádzajúcej noci popršalo, mokré a šmykľavé nebolo iba koryto potoka, v ktorom sa ferrata nachádza, ale všetko.

Na rozdiel od počasia, ktoré sa stále zlepšovalo sa náročnosť chodníka postupne stále stupňovala a čoskoro prišlo i na rebríky, kovové stupy a laná. Odmenou bol o to väčší zážitok a zadosťučinenie. Cestou prebehlo pár neformálnych dialógov (i slivka) s ostatnými turistami. Na vrcholovej fotke, vďaka Bohu, je počet osôb rovnaký ako na úvodnej, lebo „On nie je Bohom mŕtvych, ale živých“. „Škoda, že som si nezobral svojho šarkana“ – vypovedal jeden zo zúčastnených, keď sa na vrchole Martinských holí ujal neúprosný vietor sušiť dopotené šatstvo.

Počas zostupu turisti pozdravili P. Máriu sv. ružencom a o chvíľu neskôr, počas návštevy Martinského národného cintorína, snáď ubudlo z očistca zopár svätých duší. O ceste späť Vám autor tohoto článku veľa povedať nevie, „lebo on dáva svojím miláčikom spánok“.

autor: Michal Granát

Turistika, ktorá rozprúdila adrenalín v tele

Dážď, hmla, ťažké a tmavé oblaky. Takto to vyzeralo ráno v tretí novembrový deň.  Všetko nasvedčovalo tomu, že sa to zruší. Všetko vyzeralo, že je márne. Ale nie tak to nebolo. Bol tu záblesk optimizmu, že počasie sa umúdri a bude hrať na strane turistov.

Turistika, slovo, ktoré niektorým naháňa strach iných povznáša bližšie k výšinám. Alebo inak. Kto by sa vybral na martinskú ferratu? V novembri?  No predsa naši saleziáni spolu so svojimi animátormi a spolupracovníkmi.
Prečo práve ferrata? Proste, už ich nudí chodiť po vyšlapaných chodníkoch, chceli rozpumpovať krv v žilách, zažiť adrenalín. Nie nebolo to až také hrozné. Ale to už predbieham. Prejdeme si to všetko po poriadku.

Vibramy obuté, účasť na spoločnej svätej omši dobrovoľná – napriek tomu sa jej všetci zúčastnili. Raňajkami u saleziánov zasýtený a nabitý elánom sa vydali na cestu. Najprv do Martina, presnejšie Martinské Stráne. Dokopy siedmi odvážni turisti, možno aj pútnici. Odtiaľ začala pravá turistika. Ich cieľ boli Martinské hole (lyžiarske stredisko). Áno, optimizmus sa vyplatil. Nebo prežiarili slnečné lúče. Spočiatku to bola prechádzka ružovou, ale ešte stále mokrou záhradou. Niekedy sa objavili drevené mosty ponad horský potôčik, sem-tam sa pokĺzla noha.Nič ťažké. Zatiaľ žiadne straty na životoch.

Asi po jeden a pol hodine sa tu objavili prvé skaly. Neskôr železné rebríky a nakoniec skaliská. Tu sa výprava zastavila. Dostali sa na križovatku. Možnosť voľby. Ľahšia trasa alebo ťažšia? Voľba padla na tú ťažšiu. Ozajstná ferrata. Určite by ste radi chceli vedieť, čo je tá ferrata. Ferrata je zaistená cesta železnými lanami. Pre zvýšenie bezpečnosti sa niektorý istili svojimi vlastnými. Liezli po skale ponad zurčiaci vodopád až na jej vrchol, odkiaľ sa už bez istenia dostali najprv po náročnejšej a neskôr po lesnej ceste do lyžiarskeho strediska. Tam si oddýchli, pojedli chutný obed a pokochali sa nádherným výhľadom na Martin, Vrútky a okolité vrchy pokryté farbami jesene.

Po namáhavej ceste nahor, sa vybrali cestou nadol. Na miesto odkiaľ začali. Ale nebojte sa! Nie už po takej náročnej trase. Vybrali si cestu cez les. O niečo ľahšiu.

Keď sa vracali naspäť domov, zastavili sa v Slovenskom národnom cintoríne v Martine. Odtiaľ sa unavení, ale šťastní s prírodou v srdci a na topánkach vydali do Dubnice. Za nádherné počasie, zážitky a ochranu počas túry patrí veľká vďaka Pánu Bohu a Panne Márii.

autor: Jaro Minárik

IMG_20181103_101029

IMG_20181103_112335

1

45403652_344587056087591_8160258100838793216_n

DSCN7015

DSCN7018

DSCN7019

DSCN7022

DSCN7024

DSCN7026

DSCN7028

DSCN7029

DSCN7030

DSCN7032

DSCN7035

DSCN7036

DSCN7038

IMG_20181103_123954

DSCN7041

DSCN7042

DSCN7044

DSCN7046

DSCN7047

DSCN7049

DSCN7051

DSCN7052

Prečo sme niekedy márnotratnými synmi?

/v , ,

A ktorým z tých dvoch stratených synov vlastne sme? Vedeli ste vôbec, že tento známy biblický príbeh je vlastne o troch márnotratných postavách? Najmladší syn ponižuje otca, prehajdáka všetko dedičstvo, chce si užívať život bez otca; presne podľa vlastných predstáv. Starší syn je síce poslušne doma, ale cíti sa nanajvýš neslobodne. Jeho srdce je tvrdé, život s otcom berie ako čisté otroctvo. Otec je márnotratný v láske. Rozdáva ju rovnako obom synom, nehľadiac na ich postoje, chyby, zlyhania. Meditujúc nad Rembrandtovým obrazom sme sa všetci účastníci duchovných cvičení v Slávnickom Podhorí snažili nahliadnuť do nášho vnútra a pochopiť, čo nás v našich životoch núti k tomu, aby sme (bohužiaľ) aj my opúšťali nášho Nebeského Otca.

S témou márnotratného syna sme sa na duchovných stretnutiach stretli pred niekoľkými rokmi, ale aj napriek tomu je vždy inšpiráciou zmeny a duchovného posilnenia. Samozrejme za jedného dôležitého predpokladu – naplno sa otvoreniu vplyvu Ducha Svätého, pretože on je Duchom Pravdy a len prostredníctvom Neho sa dokážeme dozvedieť skutočnú pravdu o sebe samých. Preto si každý z nás odnášal rôzne pohľady, postoje, vnemy a impulzy. Rembrandt majstrovsky zobrazil atmosféru návratu mladšieho syna. Je to stretnutie dvoch svetov – sveta svetla a tmy, dobra a zla, odpustenia a nenávisti, vľúdnosti a hnevu. Dom, v ktorom žije otec je tmavý, možno nie dokonalý. Aj napriek tomu, že v ňom žije dokonalý otec, symbol nášho Boha, ktorý je „Dokonalosť“. A rovnako tmavý je niekedy aj náš svet. Často pre nás nemá zmysel, nevládzeme, jedujeme sa v práci, v škole, na ulici… Sme tým negatívnym natoľko pohltený a natoľko zadumaný do uskutočňovania našich predstáv, že si nevšímame a odmietame Svetlo – Boha dokonalého a láskavého. Ako mladší syn, ktorý odišiel, pretože nevnímal svetlo otca, aj starší syn žije so svetlom, ale v tme.

Príbeh márnotratného syna sa dá vyložiť množstvom spôsobov. Nový rozmer, ktorý sme mohli objaviť je aj to, že vždy sa oplatí povedať „áno“ životu. Nech v ňom vládne akákoľvek tma, nech v ňom akokoľvek zápasíme a padáme., vždy je tu Boh, ktorý čaká a vychádza nám v ústrety. Ten krok k nemu však musíme spraviť my sami, my sami ho musíme dennodenne prosiť a pozývať do nášho života, do všetkého, čo robíme, s čím sa trápime aj radujeme. V tom je tá krása aj zákernosť slobodnej vôle…

Don Peťo Magura a sestra Elen pre nás pripravili zaujímavé prednášky (vstupyJ) a prekvapením boli vzácni hostia – manželia Barborka a Jakub. Jakubov osobný príbeh, v ktorom vďaka modlitbám a trpezlivosti svojej partnerky a samozrejme vďaka neustálym príhovorom k Nebeskej Matke Márii našiel opätovne Boha bol ukážkou boja rozumu a viery, so šťastným koncom. Jeho cesta z Moravy na Slovensko je tiež cestou hľadania Božej vôle, ktorú sympatickí manželia, s rôznymi ponožkami na nohách, hľadajú aj v nezištnej a neúnavnej pomoci deťom v africkej Keni. Trikrát sa vrátili do tejto nebezpečnej krajiny. Ich život sa tým však nekončí a pre nás všetkých, slobodných či ženatých boli povzbudením neochvejnej dôvery v Boha, s akou sa človek stretne málokedy; obzvlášť pri takto mladých ľuďoch. Ich nasledujúce kroky smerujú na mesačnú misiu na Sibír, kde okrem nevrelej zimy nájdu aj našich misionárov – saleziánov. Určite sa oplatí sprevádzať ich modlitbami!

ĎAKUJEME!

Stretnutie s Bohom

/v , , ,

Šesť stredoškoláčok zo stretka Lentilky sa pod vedením Danky Oremovej FMA vybralo
v dňoch 25.10. – 28.10. na duchovné cvičenia do Slavnického Podhoria. Rozhodli sa tak
stráviť čas v nádhernej jesennej prírode, v spoločnosti Boha a započúvať sa do jeho slova.
Mali možnosť pocítiť dotyk Božej lásky a viac ho spoznať.


„Boh má pre nás vysnívanú budúcnosť, stačí spraviť jeden krok a odovzdať mu svoj život.“
Nič lepšie ako začať duchovné cvičenia sv. omšou sa asi nedá, a tak sa odštartovalo úžasné
dobrodružstvo s Bohom. Nasledujúce tri dni vstúpili dievčatá do ticha, v ktorom ku nim
hovoril Boh a pomáhal im hľadať cestu života. „Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste
preťažení, a ja vás posilním.“ A tak išli po ceste na ktorej ich čakalo sebaprijatie, odpustenie,
pochopenie, dôvera. Danka si pripravila prednášky o strachu a ako ho prekonať, o tom že
každá z nich je milovaná, o Božej prítomnosti, ale aj o sile modlitby. Boh za tieto štyri dni
spravil veľké zázraky v srdciach dievčat.


„Boh miluje bezpodmienečne, on nepotrebuje dôvod na to aby nás miloval. Nič sa nevyrovná
Božiemu milosrdenstvu.“
Dievčatá sa popasovali so svojou minulosťou, ktorá tu vždy bude, ale už ich neprevalcuje
a spolu vykročili za novými výzvami. Zdieľali medzi sebou svoje tajomstvá, úspechy, radosti,
ale aj pády a vytvorili tak úžasné spoločenstvo, ktoré si dokázalo navzájom pomôcť. V sobotu
sa k nám pridala aj Katka Kniebüglová, bývalá členka stretka Lentilky, ktorá docestovala až
z Bratislavy. Myslím, že na týchto duchovných cvičeniach bolo uzdravených veľa rán a srdcia
naplnené Božou milosťou.

K tejto akcii sa vyjadrila aj jedna zo zúčastnených Terezka Šumichrastová: „ Bol to pre mňa
zmysluplne strávený čas v tichu s Bohom, kedy som mohla aspoň na chvíľu zabudnúť na
všetko ostatné.“
No a na záver už len veľká vďaka Bohu a samozrejme sestre Danke Oremovej FMA, Peťovi
Magurovi SDB za kňazskú službu a tetám kuchárkam za ochotu slúžiť na týchto duchovných
cvičeniach.

Paulína Hírešová

Mali sme špeci piatok pre mladých

/v , , ,

Viacerí mladí vedia, že každý piatok je pre nich v Kaťáku niečo nachystané . Tentokrát sme mali ŠPORTOVÝ PIATOK.

Tím, ktorí organizuje tieto piatky sa snaží, aby bol piatok  niečím špeciálny a v mesiaci október to bol práve športový piatok. Zavolali sme pána Mariána Pažitku, ktorý sa vo svojom voľnom čase už niekoľko rokov venuje deťom a mládeži, aby nám prišiel ukázať niečo z KARATE a SEBAOBRANY.

Tohto piatka sa zúčastnilo síce 16 mladých, ale aj menej je niekedy viac.

Lucka Pecková: Tak podla mňa to bolo super, zopakovala by som si to ešte raz. :)

Ďakujeme, že ste prišli, bol to naozaj super večer!  :) Tešíme sa na ďalšie piatky s vami.

Text a foto: Veronika Jankechová (vopred sa ospravedlňujem za kvalitu fotografií)