Ďalší deň – v Don Boscovej škole

/v , ,

Vo štvrtok, 9.7.2020, turínska táborová mládež v oratku Laura, žiadala od Don Bosca veľkú pomoc. Prestali síce robiť zlo, postavili oratko, boli už aj na výlete, ale čo s každodenným životom? Ako majú prežiť, keď nemajú prácu? A kto dá tejto bande v takýchto nebezpečných časoch prácu? Kto im bude veriť?

Don Bosco po modlitbe našiel riešenie. Poslal všetkých mladých do školy a pozval ich k usilovnosti. Prijímačky v parku pozostávali z otázok o Don Boscovi (ozaj, poznáte jeho celé meno?) a o zvieratkách (viete, čo robia vydry, keď spia?). Cestu k správnym riešeniam však nakoniec našla každá skupinka, a tak sa mohli zapísať na praktické predmety. Výroba náramku, beh, škrabanie zemiakov, pribíjanie klinca, prišívanie gombíka, pletenie vrkoča, stavanie skákajúcej žabky z papiera, pretláčanie sa rukou, kresba na chodník, za toto všetko mohli deti vlastnou usilovnosťou získavať pečiatky do svojej žiackej knižky.

Nakoniec tým získali nielen výučný list, ale aj možnosť uchádzať sa o lukratívne zamestnanie. Komu sa podarilo získať viac pečiatok, mohol si vybrať prvý z týchto cechov: záhradníctvo, polícia, drevárska dielňa, televízia, hrnčiarstvo, krajčírstvo, kuchárčina. Nie každému sa ušla práca, ktorú si vysníval, ale nakoniec boli predsalen všetci spokojní. Don Bosco ich v dielňach navštívil a boli skutočne dobrí. Vrátili sa do oratka s radosťou v očiach a množstvom zážitkov. A to nielen deti, ale aj animátori. Ďakujeme všetkým vedúcim dielní, ktorí do svojich domovov, zamestnaní prijali deti z nášho tábora a boli ochotní venovať im svoj čas.  

Toto podujatie bolo podporené z dotácie Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR „Programy pre mládež 2014 – 2020“, ktorú administruje IUVENTA – Slovenský inštitút mládeže.

Podujatie realizovala Laura, združenie mladých, stredisko Dubnica nad Váhom.

Prvá busta v Dubnici nad Váhom patrí významnej osobnosti slovenského národa

/v ,

V marci uplynulo 285 rokov od smrti katolíckeho kňaza, filozofa, právnika a znalca antickej a slovanskej histórie – Jána Baltazára Magina, ktorý položil pevné základy národného povedomia Slovákov. V Dubnici nad Váhom pôsobil šestnásť rokov.

Ján Baltazár Magin sa do slovenských dejín zapísal prvou literárnou obranou Slovákov, ktorú na podnet Trenčianskej stolice napísal v roku 1723 práve na dubnickej fare. V Dubnici nad Váhom pôsobil v rokoch 1719 až 1735 a vyznačoval sa horlivou prácou na duchovnom i hmotnom povznesení ľudu.

Miestny odbor Matice slovenskej Dubnica nad Váhom prišiel s myšlienkou zhotovenia busty tejto významnej osobnosti ešte pred niekoľkými rokmi. Realizácia sa napokon podarila v spolupráci s mestom Dubnica nad Váhom, farským úradom a Trenčianskou župou pri príležitosti 285. výročia úmrtia Jána Baltazára Magina.

Slávnostnej udalosti odhalenia busty sa zúčastnil primátor mesta Peter Wolf, zástupca primátora Tomáš Truchlý, poslanci Trenčianskeho samosprávneho kraja Eva Bočincová a Pavol Bagin, správca miestnej farnosti Marián Bielik, členovia Miestneho odboru Matice slovenskej, zhotoviteľ busty Tomáš Polonský, hostia – matičiari z okolitých miest, vedúci oddelenia kultúry a knižnice Richard Benech, riaditeľka Dubnického múzea Monika Schwandtnerová a ďalší milí hostia. „Prioritou každého mesta, regiónu i štátu je zachovať a rozvíjať kultúrne dedičstvo. Je to vzácna pamiatka, kultúrna vyspelosť ale i duchovný zdroj, z ktorého čerpajú silu a múdrosť jednotlivé generácie. Miestny odbor Matice slovenskej v Dubnici nad Váhom si váži prácu všetkých osobností, ktoré sa podieľali alebo podieľajú na rozvoji nášho mesta. Vysoko si vážime aj prácu kňaza Jána Baltazára Magina, na ktorého každý rok s úctou spomíname,“ priblížila počas príhovoru predsedníčka Miestneho odboru Matice slovenskej (MO MS) Jana Rybárová a dodala, „bol pre nás obrovský záväzok dokončiť dielo, ktoré začali naši predchodcovia. Som veľmi rada, že sa nám to podarilo práve v tomto roku, keď si pripomíname aj 95. výročie založenia MO MS v Dubnici nad Váhom.“

Spolu s predsedníčkou MO MS Janou Rybárovou bustu slávnostne odhalil primátor mesta Dubnica nad Váhom. Vo svojom príhovore sa poďakoval všetkým, ktorí sa akoukoľvek formou podieľali na realizácii osadenia busty. „Rád by som počas tejto milej príležitosti vyslovil poďakovanie ľuďom, ktorí iniciovali túto myšlienku: členom organizačného výboru pani Rybárovej, pánovi Antalíkovi, pánovi Sýkorovi, pánovi Galkovi a pánovi Špačkovi, ako aj ostatným členom MO MS za aktívnu prácu pri realizácii osadenia busty. Rovnako ďakujem aj zamestnancom mestského úradu, Trenčianskej župe, všetkým sponzorom a všetkým tým, ktorí priložili ruku k dielu. Verím, že vďaka vášmu úsiliu si budeme nielen my, ale i ďalšie generácie pripomínať odvážne a nezmazateľné stopy tých, ktorí tu boli pred nami. Budem rád, ak budeme ako hrdí Slováci, a verím, že i ako hrdí Dubničania, odkaz Jána Baltazára Magina spoločne nasledovať,“ vyslovila hlava mesta.

Po slávnostnom odhalení bustu posvätil správca dubnickej fary Marián Bielik: „Som dojatý, že práve dnes, pri tejto výnimočnej príležitosti, môžeme posvätiť bustu môjho predchodcu spred 300 rokov. Ján Baltazár Magin, ktorý v Dubnici nad Váhom zakončil svoju životnú púť, sa zaslúžil o to, že v roku 1720 tu bola prvý raz konaná procesia na slávnosť Božieho Tela. Odvtedy sa z tejto procesie stala tradícia. Rovnako zakúpil pre farnosť nové zvony, liturgické predmety, obstaral nový organ, zadovážil krstiteľnicu, posvätné rúcha. Veľkou mierou sa podieľal na dobudovaní kaplnky v Dubnickom kaštieli, kde aj slúžieval sväté omše. Okrem kňazských povinností sa však aktívne venoval aj histórii. Rovnako venoval veľkú pozornosť duchovnému rozvoju dubnickej farnosti. Za túto prácu mu srdečne ďakujeme.“

Po posvätení busty sa o kultúrny program postarala spevácka skupina Studnica. Na záver vyjadril v krátkosti poďakovanie aj člen organizačného výboru Štefan Antalík: „Ján Baltazár Magin veľmi podporoval cyrilometodskú tradíciu ako dedičstvo otcov. Aj preto sa úprimne tešíme, že sa nám podarilo bustu odhaliť práve dnes, 5. júla, na sviatok sv. Cyrila a Metoda. Ďakujeme Pánu Bohu, že dal slovenskému národu Jána Baltazára Magina.“

In rodina – spolu to ide lepšie

/v , ,

Na tretí deň prímestského tábora, 8.7.2020, si Don Bosco zavolal na pomoc svoju mamu, mamu Margitu. Prišla nielen preto, aby mu pomohla nasýtiť hladných, ale aby bola mamou nielen jemu, ale aj všetkým jeho zverencom. A keďže sa všetci včera veľmi snažili a boli skutočne dobrí, mama Margita s don Boscom zobrali celý tábor na výlet vlakom a na ľahšiu turistiku. Na lúke bola spoločná svätá omša, po ktorej nasledovala  výborná celotáborová hra, ktorú si všetci naplno užili. Po oddychu, mama Margita pozvala skupinky na krásne vyvýšené miesto s výhľadom, na Hričovský hrad. Bolo krásne ukázané, že matkina láska je dôležitá a takisto aj podpora od rodiny, aj v nie ľahkých časoch. Skupinky spolupracovali a navzájom si pomáhali, čo vytvorilo naozaj tu rodinnú atmosféru.

autor článku: Mária Farská

Toto podujatie bolo podporené z dotácie Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR „Programy pre mládež 2014 – 2020“, ktorú administruje IUVENTA – Slovenský inštitút mládeže.

Podujatie realizovala Laura, združenie mladých, stredisko Dubnica nad Váhom.

Trpezlivosť – raz budeme mať oratko!

/v , ,

Včera nás prepustili z väzenia, ale ako ďalej? Don Bosco  na nás našťastie nezabudol. Hneď ráno dostal výhodnú pracovnú ponuku od markízy Barolovej, nechcel ju však prijať bez nás. Markíza súhlasila, že v malej nemocničke (námestie pred mestským úradom) sa nájde miesto aj pre naše oratórium.

 Na prvej zastávke nášho putovania sme stretli nového kamaráta Bartolomea Garelliho. Aj spolu s ním nás však odtiaľ onedlho vyhodili kvôli veľkému hluku. Skúsili sme to teda pri kostole sv. Františka Assiského (kostol sv. Jána Bosca – nový kostol). Don Bosco tam mal sen s Pastierkou a ovečkami. Sen sme si zažili aj na vlastnej koži, keď sme si zahrali hru na lúke za kostolom. Ako ovečky sme hľadali ochranu u pastierov pred dravými vlkmi. Tu za nami prišiel zástupca prefekta mesta Turín s listinou, ktorou nám povolili mať svoje oratórium pri kostole sv. Martina (kalvária). A tak sme znova sťahovali celé oratórium. Tam sme si na chvíľu vydýchli, mali svätú omšu, chutný obed, no naša radosť však netrvala dlho. Aj odtiaľ nás vyhnali.

Ďalšie útočisko sme našli v mestskom parku, na lúke bratov Filpiovcov. Tu sme cestovali vláčikmi a zháňali suroviny na výstavbu skutočného oratka. Nazbierali sme už takmer dostatok, keď sa bratia Filipiovci začali sťažovať, že im dupeme po pozemku. Z tejto zúfalej situácie nás vytrhol sluha pána Pinardiho, ktorý nám ponúkol starú kôlničku na dvore Laury. Nie je toho veľa, ale naša trpezlivosť a vytrvalosť konečne dosiahla svoj cieľ. Máme oratórium, oratko je naše.

A hoci to bol náročný deň plný dlhého putovania, deti aj animátori prejavili nielen dostatok trpezlivosti, ale aj radosti a nadšenia, ktoré sa prenášalo aj na iných. Don Bosco nám sľúbil, že za odmenu nás zajtra vezme na výlet skutočný vlakom, nuž už sa tešíme na ďalší deň.

Toto podujatie bolo podporené z dotácie Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR „Programy pre mládež 2014 – 2020“, ktorú administruje IUVENTA – Slovenský inštitút mládeže.

Podujatie realizovala Laura, združenie mladých, stredisko Dubnica nad Váhom.

V Turíne to žije!

/v , ,

Dnes, 6.7.2020, sa oratko Laura zmenilo na turínske námestie plné rôznych ľudí. Začal totiž prímestský tábor Don Bosco.

Bola u nás kráľovská rodina, baróni, kontesy, ale aj jednoduchý pracujúci ľud. Ba čo viac, stále prichádzali ďalší, ktorí už nemohli zohnať dobrú prácu a teda boli hladní a chudobní. Z nich sa tu vytvárali akési malé bandy, do ktorých sa nechali naverbovať aj deti. Niektoré sa dali nahovoriť aj na záškodnícku činnosť, čo privolalo turínsku políciu. Barón Ricco sa však za nás zaručil a karabinierov upokojil. Onedlho však prišla pekárka so žalobou, že jej niekto ukradol chlieb, a tak sa celý náš tábor dostal do turínskeho väzenia. Napriek tomu, že sme sa dovolávali spravodlivosti, čakali na nás rôzne väzenské práce – čistenie kachličiek zubnými kefkami, strihanie trávnika nožnicami, škrabanie zemiakov a iné povinnosti.

Útechou v týchto náročných chvíľach nám bol sám Don Bosco, ktorý sa pri nás často zastavil, povzbudzoval, ba viackrát vybavil u dozorcov aj osviežujúcu prestávku. Jeden účastník tábora to priamo Don Boscovi vyjadril takto: „Ty si z celého väzenia ten najlepší kamarát.“ A veru to bola aj pravda. Don Bosco nám vybavil možnosť ísť na svätú omšu do kostola a po nej dokonca slobodu. Pozval nás aj na ďalší deň, nuž uvidíme, čo sa všetko spolu zažijeme zajtra.

Toto podujatie bolo podporené z dotácie Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR „Programy pre mládež 2014 – 2020“, ktorú administruje IUVENTA – Slovenský inštitút mládeže.

Podujatie realizovala Laura, združenie mladých, stredisko Dubnica nad Váhom.

Ninive zachránené! Tešíš sa?

/v , , ,

Posledný deň minitábora Náš JoNÁŠ je za nami. Dnes, 3. júla 2020, sme boli v oratku Laura svedkami toho, ako sa zlé mesto Ninive polepšilo. Aj my sme sa veru snažili. Viac poslúchať, pomáhať si, hrať fér,… Jonášovi však zo záchrany mesta nebolo veľmi veselo. Na chvíľu ho (a samozrejme aj nás) potešil cukríkový krík, ktorý z ničoho nič vyrástol, no potom zmizol. Nepodarilo sa nám zachrániť ho, napriek všetkým vodným úlohám, ktoré sme skúsili. K Jonášovi však opäť prehovoril Boh. Vysvetlil mu, že nás má rád všetkých, aj keď niekedy nepočúvame. Boh chce vždy naše dobro a aj to, aby sme sa aj my k sebe boli navzájom dobrí. A tak začala veľká oslava, s rôznymi aktivitami, úlohami, odmenami. Pri každej súťaži sme sa snažili tešiť aj z úspechov iných. „Tešíš sa? Nie si smutný?“ zaznievalo medzi nami veľmi často. No často bolo odpoveďou aj: „Som smutný, lebo tábor už končí.“ Ale to je, koniec koncov, dobrý znak. Radosť z tábora a vďačnosť zaň bola na viacerých stranách. Animátorky sa tešili, že mohli pomáhať, deti sa tešili, že mali, ako sa sami vyjadrili: „najlepšie animátorky.“ Spokojní boli aj rodičia. Svoju vďačnosť prejavovali nielen všelijakými dobrotami počas tábora, ale aj záverečným darčekom a listom, ktorý nás všetkých milo prekvapil. Ďakujeme!

Toto podujatie bolo podporené z dotácie Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR „Programy pre mládež 2014 – 2020“, ktorú administruje IUVENTA – Slovenský inštitút mládeže.

Podujatie realizovala Laura, združenie mladých, stredisko Dubnica nad Váhom v spolupráci so ZŠ s MŠ sv. Dominika Savia.

Duchovné cvičenia mladých

/v ,

Na konci mesiaca prišli na saleziánsku chatu do Slávnického Podhoria siedmi mladí, ktorí sa rozhodli na pár dní v tichu načerpať Božej milosti. Reč je o duchovných cvičeniach, ktoré začali vo štvrtok 29.6. večer a končili v nedeľu dobrým obedom. Kazateľom bol don Anton Červeň, ktorý si pripravil zaujímavé prednášky na rôzne témy. Ich obsahom bol okrem iných, napríklad život v jednoduchosti , masky, ktoré človek nosí a taktiež ako sa naučiť dobre “kraľovať“. V programe nechýbal ruženec, večerná adorácia, a taktiež aj ranné vstávanie na východ slnka…

Autor článku: Marek Hudec

V bruchu veľkej ryby

/v , , , ,

Deti z miniprímestského tábora Náš JoNÁŠ sa nenechali zahanbiť ani druhý deň letného dobrodružstva. Dnes 2.7.2020 totiž pokračovalo pátranie po Jonášovi, ktorý utekal pred Pánom Bohom, a ktorého námorníci hodili do mora.

Ráno sme si opäť hravo precvičili schopnosť počúvať a byť potichu. Za odmenu sme sa dostali k indíciám, kde by asi mohol byť náš stratený Jonáš. Plavili sme sa po Dubnickom mori, plnili rôzne úlohy, až sme nakoniec odhalili, že ho zhltla veľká ryba. Tá práve oddychovala v Kaťáku. Deti aj animátorky prejavili veľkú odvahu a vliezli do rybieho brucha. Jonáš tu vraj strávil dosť dlhý čas. Aj nám už bolo dlho, a tak sme sa hrali, súťažili, vyrábali, vyfarbovali… Niektorí vyhlásili: „Netušil som, že v bruchu ryby je tak dobre. Ja by som tu aj býval.“ Jonáša sme však nevideli. Našli sme len odkaz, že sa v rybe modlil a tá ho vraj po troch dňoch vypľula. Potom už poslúchol Pána Boha a šiel do mesta Ninive. Nuž tak sme šli aj my.

Našli sme viacerých Ninivčanov v mestskom parku, ktorí potrebovali našu pomoc. Obviazali sme raneného, ukázali cestu stratenému, potešili smutného a uzmierili pohádaných. Nakoniec sa nám unaveným podarilo dostať do Laury, kde nás čakala sladká odmena. Zajtra zistíme, či sa nám podarilo všetkým týmto úsilím predsalen zachrániť Ninive.

Toto podujatie bolo podporené z dotácie Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR „Programy pre mládež 2014 – 2020“, ktorú administruje IUVENTA – Slovenský inštitút mládeže.

Podujatie realizovala Laura, združenie mladých, stredisko Dubnica nad Váhom v spolupráci so ZŠ s MŠ sv. Dominika Savia.

Zachránime Ninive?

/v , , ,

Spolu s deťmi – druhákmi a bývalými či budúcimi prvákmi, ktorí dnes, 1.júla 2020, zavítali na Minitábor do Laury v Dubnici nad Váhom, sme sa ocitli v Ninive. Mohlo by to byť veľké a pekné mesto, no ľudia sa tam k sebe nesprávali vôbec pekne. Dokonca tam zaznel aj Boží hlas, ktorý ich varoval, aby sa polepšili, inak spôsobia skazu celého mesta. Nikto však nepočul. Nikto, okrem nás, a tak sa dnešným dňom začala naša záchranná výprava. Čo myslíte, stihneme to za tri dni?

Dnes sme stihli vytvoriť tri skupinky, v ktorých sme trénovali svoje ušká, aby sme sa naučili počúvať. Skúšali sme rozoznať zvuky zvierat alebo správne rozprávky. Prechádzali sme aj určitú trasu poslepiačky, pričom sme museli počúvať iba ten hlas, ktorý nám radil správne. Nebolo to však jednoduché, keďže okrem neho bolo počuť aj viac nesprávnych hlasov. My sme to predsalen všetko zvládli, a tak sme našli istého Jonáša. Ten už Boží hlas počul, no ušiel pred ním. Aj sme sa ho snažili chytiť, no pomedzi šantenie sa s vodnými balónmi sa nám akosi stratil na mori. Kým sme sa k nemu doplavili, námorníci ho už hodili do mora, ako im on sám poradil, aby sa zachránili pred strašnou búrkou. Kde ho teraz máme hľadať? Nuž, snáď na to zajtra spolu prídeme.

Toto podujatie bolo podporené z dotácie Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR „Programy pre mládež 2014 – 2020“, ktorú administruje IUVENTA – Slovenský inštitút mládeže.

Podujatie realizovala Laura, združenie mladých, stredisko Dubnica nad Váhom v spolupráci so ZŠ s MŠ sv. Dominika Savia.

Koncoročná DO personálu našej CZŠ

/v ,

Záver školského roka sa na našj CZŠ s MŠ niesol v duchu vďačnosti.

Vďačnosť a sila eucharistie, ktorá uzdravuje, bola aj témou poslednej Duchovnej obnovy učiteľov našej školy, ktorú si v utorok 30.6. pripravil duchovný správca školy don Piatrov v Katolíckom dome. Inšpiroval sa nedávnou homíliou pápeža Františka.

Povzbudení slovami prednášky a Sv. písmom z knihy Deuteronómium, sviatosťou zmierenia a sv. omšou sme sa rozlúčili s týmto nezvyčajným školským rokom.