Výročná konferencia saleziánov spolupracovníkov

Na vigíliu prvej adventnej nedele sa stretli členovia ASC Strediska Dubnica nad Váhom na svojej výročnej konferencii.

Okrem rodinných príslušníkov nás prišli povzbudiť za sestry FMA, sr. Danka a za SDB don Bohuš, ktorý sa nám prihovoril v rámci homílie na sv. omši.

Ako je už zvykom, konferencie sa zúčastnil aj člen Provinciálnej rady ASC, tentokrát to bol koordinátor PR, František Goboňa, ktorý pricestoval až z Prešova. František nám predstavil novú strennu na rok 2025 „Pútnici s mladými ľuďmi, zakotvení v nádeji“.

Ďalej sme sa obzreli za uplynulým rokom, či sme príliš „nezaháľali“. Jedným z dôležitých bodov programu bola voľba novej miestnej rady (MR).

Na nové funkčné obdobie boli zvolení: Alena Badáčová, Eva Králová, Miroslav Šupák a Miriam Janegová-koordinátorka.

Menovaným delegátom a členom MR strediska ASC je don Cyril Gajdoš, SDB, ktorý nás verne sprevádza už niekoľko volebných období. Stretnutie sme zakončili neformálnou debatou pri prestretom stole.

text: Miriam Janegová

foto: Eva Králová, Miroslav Šupák

Oslávili sme mamu Margitu: Múdre srdce nepotrebuje školu

Múdre srdce nepotrebuje školu, a tak to bolo aj v prípade mamy Jána Bosca, mamy Margity.

Skromná, zbožná žena sa nehrdila ani majetkom ani vzdelaním, a predsa svojou múdrosťou predčila mnohých svojej doby.

Jej školou bol Ježišov a Máriin príklad. Pod takýmto vedením vyrastal náš svätec a k tomu neskôr viedol i svojich chlapcov.

Láskavosť, trpezlivosť a úplná odovzdanosť do Božej vôle, nech by sa dialo čokoľvek – toto nieslo a nesie jeho dielo až dodnes.

Exallievy si vybrali mamu Margitu za svoju patrónku, pretože chcú tomuto svetu prinášať rovnakú lásku a prijatie ako ona.

V pondelok 25. 11. sme si preto pripomenuli výročie jej úmrtia. My, exallievy z Dubnice, sme oslavovali dva dni.

V nedeľu sme sa stretli u sestier saleziánok, aby sme si spolu s provinciálkou FMA Jankou Kurkinovou pozreli film o našej mame Margite.

Nechýbali domáce koláče, teplý čaj či káva a po filme debata a zdieľanie. V pondelok sme spoločne animovali večernú svätú omšu, sprevádzaní piesňami Kaja Benka a Aničky Záležákovej.

Naše malé spoločenstvo doplnila v pondelok i sestra Monika Foltýnová, provinciálna radkyňa sestier FMA, zodpovedná za pastoráciu.

Obetné dary – koláče i symbolické papierové kríže, ktoré nesie každá z nás vo svojom prostredí – sme po svätej omši rozdali pred kostolom. 

Nech nám príklad milej a pokornej mamy Margity svieti na cestu v našich prostrediach – rodine, práci i vo farnosti. 

Text a foto: Petra Babulíková


O traume a strate dieťaťa s Janou Bieščad

Ako sa uzdraviť z traumy po spontánnom potrate
Ako môžeme pomôcť ženám po spontánnom potrate

Tento rok sa vo farnosti spoločne vrháme do tém, o ktorých sa často nerozpráva. Téma straty nenarodeného dieťatka je jednou z nich. Aj preto sa ženy z farnosti rozhodli pozvať medzi nás psychologičku Janku Bieščad. V nedeľu 10. 11. sme sa tak stretli v priestoroch Katolíckeho domu – ženy s touto náročnou skúsenosťou, ich priateľky, rodinní príslušníci i naši kňazi a sestry, ktorí sa s problémom stretávajú v rámci pastorácie.

Pani psychologička začala svoju prednášku rozprávaním o traume ako takej. Vysvetlila nám dynamiku traumy akéhokoľvek charakteru a jej vplyv na život človeka. Plynule prešla k traume zo straty dieťatka. Múdre slová podčiarkla nielen bohatou terapeutickou skúsenosťou, ale i nádejou v Boha, keďže je zároveň aktívne veriacou.

Počas prednášky odznelo i svedectvo jednej z organizátoriek stretnutia.

Po prednáške bola možnosť stretnúť sa s p. psychologičkou osobne. Účastníci stretnutia odchádzali s hlbším porozumením sebe i iným, ktorí prežili stratu dieťatka. 

text a foto: Petra Babulíková

f

Vyslanie animátorov

Akcia, ktorá sa často nevidí. V nedeľu 13.októbra 2024 don Marek počas svätej omše predstavil ľuďom vzorku dubnických animátorov.

Spolu si prečítali modlitbu, ktorou sa povzbudili k vnímaniu animátorstva ako životný štýl a následne dostali malý darček – bublifuky.

Po omši sa presunuli do Kaťáku na malé občerstvenie a spoločnú fotku so sochou Panny Márie. 

Hana Svedková

Predstavujeme vám sr. Marianku

Marianka je nová – nová sestra. Dvakrát nová, lebo je nová tu v Dubnici nad Váhom. Ale je aj čerstvo po prvých rehoľných sľuboch. Po trojročnej formácii v Taliansku, zložila v Ríme 6. augusta 2024 svoju prvú profesiu – spolu s ďalšími novickami z Talianska, Poľska a ešte jednou Slovenkou.

Jej prvým pôsobiskom sa stalo práve naše stredisko – tak to je teda niečo – môcť dva roky po sebe privítať nové posily: minulý rok sr. Niku a teraz sr. Marianku.

Tešíme sa na spoločné chvile

Zoznámte sa, prosím v prvom kole.

A ďalšie zoznamovacie kolá prídu naživo na aktivitách a podujatiach v stredisku aj farnosti.

Sr. Marianna Borbová FMA:

Pochádzam z Bratislavy, kde som prežila väčšinu svojho života. Už odmalička som mohla dýchať saleziánsku charizmu vo farnosti a oratku na Trnávke, najprv ako účastníčka rôznych stretiek, táborov no neskôr aj ako dlhoročná animátorka. Vždy som chcela ostať v saleziánskej rodine a preto keď som pocítila túžbu darovať môj život Bohu, boli pre mňa jasnou voľbou sestry saleziánky. Po skončení vysokej školy som začala roky formácie, počas ktorých som mohla lepšie spoznať saleziánsku charizmu a zasvätený život. Roky v Taliansku na saleziánskych svätých miestach (Turín) a v srdci Cirkvi (Rím) mi pomohli cítiť sa ešte viac súčasťou saleziánskej rodiny a Cirkvi. Teším sa na prácu s mladými v stredisku ale aj škole.  

Komunita sestier v novom zložení:



Predstavenie spoločného kráčania v našej farnosti a diele, priority v novom šk. roku 2024/25

Milí bratia a sestry, chcem vám aj tento rok predstaviť niektoré priority našej farnosti a diela v Dubnici nad Váhom.

Nie sú každý rok iba nové – lebo aj pápež František pozýva Cirkev, aby bola trpezlivá a ochotná spúšťať procesy – pokračovať viac rokov v ceste, na ktorú sa vydá.

Pokračujeme teda v kráčaní, nadväzujem na prejdenú cestu, v ktorej nás veríme Boží Duch vedie, aj keď my nie vždy chápeme, vidíme a rozumieme tomu čo sa deje v nás o okolo nás. Dalo by sa žiť aj v našej farnosti a diele bez priorít, ale vnímam ako duchovný otec tejto našej veľkej rodiny, že v dnešnom rýchlom a konfliktami poznačenom svete, preplnenom množstvom podnetov, informácií a správ nám všetkým hrozí, že sa trochu všetci môžeme v ňom strácať, že môžeme ostávať na mieste a nemusíme rásť a to by bola škoda.

Veď náš dobrý Boh, túži, aby každý jeden z nás, aby bol šťastný a naplnený jeho láskou v tom období života a v etape svojej životnej cesty na ktorej sa nachádza. A keďže veríme, že náš Boh je spoločenstvom lásky, aj pre nás vysníval tento cieľ, aby sme ho už tu na zemi žili, nežili sami, ale otvárali sa stále viac pre Neho a pre druhých – aby sme rástli vo vzťahoch.

Preto aj v tomto novom šk. roku pozývam nás všetkých zamerať sa na niektoré priority, ktoré nevznikli len tak z brucha, alebo len čistého uvažovania, ale verím, že sú dôsledkom počúvania udalostí života, stretávania a počúvania ľudí, a počúvania vnuknutí, inšpirácií i pôsobenia Božieho Ducha.

Prvou prioritou je pozvanie: Staraj sa o svoj vzťah s Bohom.

Nezanedbávaj ho, neži ho len tak trocha, ľahostajne. Je čas, aby si sa sám viac presvedčil a žiaril tým, že žiť s Bohom je krásne, že po Ňom je najviac hladné a smädné naše srdce, že jedine Boh dokáže naplniť našu vyprahnutosť a každé naše hľadanie šťastia.

Uver tomu. Starajme sa o vzťah s Bohom. Hľadajme Boha a jeho tvár každý deň, neunavme sa, neprestaňme.

Veď je krásne rásť v živej autentickej viere cez nachádzanie si času na denné osobné stíšenie a modlitbu, čítanie Božieho slova, cez ktoré nám Boh osobne hovorí do toho čo žijeme, cez zažívanie Božieho prijatia a milosrdenstva cez pravidelnú sviatosť zmierenia – kde mi Boh znova hovorí máš na to, ale so mnou.

Si môj, si milovaný napriek všetkému.

Ak chceme duchovne žiť a prekvitať – potrebujeme jesť často Eucharistiu ako sviatosť lásky, ktorá je našou silou žiť a milovať. Boží Duch túži každého viesť a vychovávať v starostlivosti o tento najzákladnejší vzťah, vzťah s Bohom.

Ešte zvlášť mladým a strednej generácii chcem zvýrazniť pozvanie: Staraj sa o svoj vzťah s Bohom.

Farnosť ti bude na pomoci aj v tomto novom šk. roku so všetkými duchovnými ponukami. Za všetky vyzdvihnem piatkové celodenných adorácie v Kostole sv. Jakuba. Prichádzajme k Ježišovi – čaká nás. Budujme osobný vzťah s Ježišom, ktorý skutočne premieňa naše životy.

Tento najzákladnejší vzťah s Bohom je zároveň prepojený aj s ďalšími vzťahmi, ktoré vytvárame s druhými aj so sebou samými.

Preto druhým pozvaním je: starajme sa o naše vzťahy.

Udalosti posledných rokov nás viac či menej uzatvárajú do seba, ale v našej farnosti chceme naďalej podporovať kultúru spoločenstiev a stretnutia, aby sa nikto necítil vylúčený, keď príde medzi nás. A to záleží od každého z nás, od otvorenosti každého z nás, od ochoty všimnúť si brata a sestru vedľa mňa, pozdraviť ju s úsmevom, prihovoriť sa so záujmom, urobiť prvý krok.

Ak veríme, že náš Boh nie je samotár, ale spoločenstvo lásky – aj každý z nás, ktorý v neho veríme sme povolaní neuzatvárať sa do seba, ale vytvárať a upevňovať vzťahy. Lebo naše vzťahy hovoria viac ako naše slová, o tom, v akého Boha veríme.

Túžim, aby sme aj v našej farnosti, pri všetkých aj vzťahových ťažkostiach, boli každý z nás ochotní odpustiť tomu, kto nám ublížil, hľadať cesty ako ďalej v dialógu, neprechovávať podozrievanie, nedôveru alebo hnev ale konkrétne napomôcť väčšej jednote.

Lebo ináč budeme vydávať len slabé svedectvo alebo možno až niekedy pohoršovať. Pozývam všetkých nás začať od svojej vlastnej rodiny a blízkych.

 Nemusí sa hneď všetko dať do poriadku, ale môžeme už dnes urobiť 1. krok.

Vnímam aj v našej farnosti, že sme v niektorých oblastiach zanedbali komunikáciu, že zbytočne narástlo isté rozdelenie medzi nami. Potrebujeme spolu viesť dialóg a k tomu je potrebné sa vedieť stretnúť, vzájomne sa počúvať, ale aj vedieť prijať názor toho druhého, že nemusí mať vždy ten môj, hľadať spoločne riešenia.

Milí bratia a sestry spoločnosť okolo nás je v mnohom rozdelená a vplýva to aj na nás. Nestavajme okolo seba múry, ale mosty aj s tými okolo nás, čo majú iný názor, buďme k sebe viac tolerantnejší a chápavejší.

Teraz je ten čas, nie potom inokedy, ale práve v týchto dňoch, aby viac zažiarilo toto svedectvo od kresťanov aj v našom meste a farnosti.

A keďže naše priority sú zamerané na vzťahy, tretím pozvaním je staraj sa o seba – iba ten kto sa vie postarať aj o seba – dokáže mať pekné vzťahy aj s druhými.

Kto zanedbáva seba, nebude vládať starať sa o ostatné vzťahy, alebo sa v nich veľmi ani neposunie. Ono je to všetko pospájané. Vzťah s Bohom, k druhým i k sebe. Smeruje to k harmónii a súzvuku všetkých našich vzťahov. Ak jeden zanedbáš, pocítia to aj ostatné vzťahy.

A aj preto vnímam s viacerých strán ako hlavnú výzvu a prioritu tohto šk. roka hoci spomenutú ku koncu: Nechaj si pomôcť.

Nechaj si pomôcť bude viac krát zaznievať v našej farnosti, aby sme po minuloročnom predstavovaní spoločenstiev – aby sa nikto necítil vylúčený, ale každý niekam patril, tentokrát delikátne predstavovali rôzne životné bolestné situácie v ktorých sa môžeme ocitať, ale i cestu ako cez ne prejsť s pomocou druhých.

Zatiaľ máme v pláne sa dotknúť týchto oblastí života a chceme ponúknuť nasmerovanie k rôznym možnostiam pomoci: spontánny potrat, duševné zdravie, závislosti…

Budeme sa snažiť uviesť každú tuto oblasť života aj nejakou besedou s hosťami, aby sme tak rástli v citlivosti a otvorenosti, že v našich problémoch a bôľoch nemusíme ostať sami, ale sme pozvaní nechať si pomôcť druhými.

Chcem preto aj pozvať všetkých nás, aby sme pestovali túto citlivosť a otvorenosť nechať si pomôcť, ale aj sami boli ochotní a citliví pomôcť v tom čo vieme iným. Niekedy už len srdečné prijatie a pozorné vypočutie druhých má liečivý účinok a môže byť 1. krokom k vyhľadaniu ďalšej pomoci, i tej odbornej.

Postoje, ktoré chceme naďalej podporovať:

Sviatostný život v centre

Prebúdzanie hladu po Bohu a dávať zachutiť duchovný život – ako výzva pokračovať v evanjelizovaní cez prípravy detí, mladých a dospelých k sviatostiam a povzbudzovanie k pravidelnosti a hĺbke v duchovnom živote, aby sme vydávali svedectvo o autentickej a príťažlivej viere.

•Saleziáni-kňazi sme ochotní mať čas aj pre osobný rozhovor a duchovné sprevádzanie – čím chceme podporovať osobný duchovný rast každého a tiež povzbudzujeme k čítaniu Božieho slova a kvalitnej duchovnej literatúry i schopnosti rozlišovať medzi mnohými informáciami, ktoré k nám prichádzajú, aby sme zostali verní a jednotní s pápežom a biskupmi.

Chceme podporovať angažovanosť – aby každý mal účasť na živote farnosti, patril niekam, cítil sa zapojený do života a poslania našej miestnej cirkvi podľa svojich možností a schopností.

•Aby sme naďalej budovali pekné vzťahy a vytvárali jednotu.

Chceme vyjadrovať aj otvorenosť a podporu pre všetkých, ktorí prežívajú akékoľvek ťažkosti – viac si všímať a pomáhať rozvedeným a bezdetným párom a tým čo prežívajú nejakú krízu alebo trpia kvôli závislostiam. Byť im nápomocní aj pri hľadaní odbornej pomoci.

Niekoľko významných momentov, ponúk a výziev v tomto šk. roku:

Spoločné podujatia – kde sa môžeme všetci stretnúť ako jedna rodina sú: > Otvorenie šk. roka > Šarkaniáda > Don Bosco > Deň farnosti – P. M. Pomocnica.

Niektoré silné duchovné momenty – kde môžeme ísť na hĺbku: > Púšť uprostred mesta cez pôst > 3 spoločné duchovné obnovy pre dospelých > Ponuka duchovných cvičení počas roka > duchovná obnova kapucínov po misách v júni 2025

Ponuky a možnosti – kde si môžeme pomáhať: > Každý 2. štvrtok v mesiaci sa pri adorácii po večernej sv. omši chceme zvlášť modliť za mladých > ponuky stretiek pre mladých i možnosť osobného rozhovoru > ponuky stretnutí a chvíľ strávených v Kaťáku počas piatkových večerov pre mladých i rodiny > ponuka Amoris pre manželov a tiež ponuka Láska a pravda od Komunity Emanuel pre manželov > rozpis celebrantov sv. omší a spovedníkov, ktorý nájdete vždy obnovený od pondelka po 21.00 na našej web stránke saldub.sk a každý utorok aj na nástenkách našich kostolov – ako pomoc tým, ktorí chcú ľahšie nájsť svojho spovedníka počas sv. omší

Výzvy – kde sa môžeme konkrétne angažovať > stále naliehavo hľadáme nových organistov > možnosť zapojiť sa do nejakého už existujúceho spoločenstva, skupiny, stretká > ochota zapojiť sa do služieb: upratovania kostolov, lektorov, sociálneho tímu /pomoc tým čo sú v núdzi/, technického tímu /pomoc s kosením, údržbou …/ alebo inej možnosti služby …

Sv.omše počas školského roka 2024/2025

Vyše sedemsto mladých ďakovalo saleziánom

Celým rokom 2024 v saleziánskej komunite rezonuje slovo vďačnosť. Storočnica sa totižto oslavuje len raz za sto rokov. Táto naša radosť vyvrcholila cez veľkolepý Víkend vďačnosti 6.-8. septembra v Bratislave a Šaštíne. Tam predsa Dubnica nemohla chýbať!

Piatok

V neskoré piatočné poobedie teda stojí naša dvadsaťčlenná výprava na nástupišti vlakovej stanice. Cieľ je jasný, očakávania veľké. Vlak frčí bez meškania, hlavné mesto nás už očakáva. Koľajnice vymieňame za bratislavskú MHD, smer Petržalka. Vystupujeme z autobusu a tu to je! Salve, Mamateyova! Práve toto stredisko je hlavným dejiskom dnešného programu. Po registrácii sa natešene obzeráme okolo seba. Už sa to tu hemží mladými, bratmi saleziánmi, sestrami saleziánkami a mladými a mladými a mladými… Zdravíme staré známe tváre a tancujeme masový belgičák až pokým nenastane čas stretnúť sa s naším Pánom na spoločnej adorácii doprevádzanej zborom z Mamateyky. Verte nám, otvorené srdcia stoviek mladých, ich duše naplnené vďakou a pery znejúce chválou nikoho z nás nenechali chladnými. Po eucharistickom požehnaní sme večer zakončili ako sa na saleziánskych mladých patrí – večerným slovkom — ktoré nám nerozpovedal nikto iný ako vikár hlavného predstaveného don Stefano Martoglio, SDB. Piatkový program sa skončil a nás už len čakala cesta na Trnávku, kde mala väčšina z nás svoj víkendový domov, ktorý nám poskytli tunajšie rodiny. Nezostávalo nám teda nič iné len sa dobre navečerať a príjemne unavení skočiť do voňavých perín.

Sobota

Sobota bola nabitá udalosťami. Stretli sme sa – dokonca už aj s don Cyrilom a Bohušom – v Gopass aréne, kde mala o 10:30 začať slávnostná svätá omša. Celebroval ju don Stefano Martoglio, SDB spolu s don Petrom Timkom, provinciálom slovenských saleziánov. Rozplývali sme sa nad krásnym spevom Festa Bangu, zoskupenia z Festy v roku 2007. V homílii don Stefano hovoril o dôležitosti vďaky, ktorou Bohu vyznávame, že žijeme z jeho pomoci. Taktiež nám pripomenul, aby sme zostali verní saleziánskemu poslaniu a uistil nás, že Božia Prozreteľnosť nás v ňom bude vždy sprevádzať. Po sv. omši nás čakal obed. Zdvihli sme sa teda ako jeden (hladný) salezián a išli na miesto nášho občerstvenia. Z Marekových pohnútok sme išli pešo a nie autobusom, preto sa cesta neobišla bez občasného „Kedy tam už budeme?“. Obed sme našťastie stihli a spokojne sme sa vybrali kam inam, ako na dezert do mekáča, a odtiaľ šup šup späť do haly. Tam nás už čakal slávnostný ceremoniál, pre ktorý sa motívom stalo budovanie saleziánskeho domu. Moderátori si na pódium pozvali viaceré súčasti saleziánskej rodiny a spoločne reflektovali uplynulé storočie a snívali o tom budúcom. Na záver sme si z celého srdca zaspievali Da mihi animas a ceremoniál sa skončil. Už onedlho sa mal začať večerný program v strediskách, a tak sme sa autobusom naplnenom do posledného centimetra štvorcového odviezli do stredísk na Trnávke a Mamateyovej. Každý z nás si vybral tak, ako mu najviac chutilo; športové súťaže, čajovňa, či muzikál Bola raz jedna klietka v podaní mladých z Trnavy. A keď sme ani potom neboli príliš unavení, na Trnávke sme mohli tento radostný deň zakončiť na spoločnej párty.

Nedeľa

Tancovať do skorého rána sa ale nedalo, a to nielen kvôli susedom. Už o 7:45 sme totižto museli stáť na autobusovej stanici Nivy, odkiaľ sme sa presunuli na Záhorie – do mariánskej baziliky v Šaštíne. Tu celý program Víkendu vďačnosti vyvrcholil svätou omšou, ktorú slávil sám pápežský nuncius Nicola Girasoli. Prítomný bol aj trnavský arcibiskup Ján Orosh, slovenský biskup v Azerbajdžane Vladimír Fekete SDB a predstavení saleziánov z našich susedných krajín. Bazilika bola plná všetkých nás, ktorí sme vďační saleziánom za ich službu v našom národe. Zo všetkých strán bola cítiť radosť a nadšenie a všetkým sa nám zapísali do sŕdc slová otca nuncia: „Dnes sme tu všetci saleziánmi!“ . Na konci svätej omše bol prečítaný list od rožňavského biskupa Stanislava Stolárika a list nášho milovaného pápeža Františka, ktorý nám s vlastnoručným podpisom adresoval práve pre túto výnimočnú udalosť. A teraz hor sa vlakom, rozprávať doma, čo sa dialo!

Naša 100ry

Takto sa skončil náš Víkend vďačnosti. Nečudo, že to bola tak silná 100rka, keď saleziáni takéto príbehy u nás tvoria už od príchodu dona Viliama Vagača a dona Jozefa Bokora do Šaštína vtedy, roku Pána 1924. Nečudo, veď nás vychovávajú pre Božie kráľovstvo už 100ročie. Ďakujeme, bratia naši! Modlíme sa, nech tento sen stále trvá, trvá, trvá, aby sme spolu mohli oslavovať aj ďalšie 100vky. Nech vám Pán všetko odmení! <3

Text: Sofia Anna Šedová

Foto: saleziánsky mediálny tím

282.Dubnická mariánska púť – program