Vyše sedemsto mladých ďakovalo saleziánom

/v ,

Celým rokom 2024 v saleziánskej komunite rezonuje slovo vďačnosť. Storočnica sa totižto oslavuje len raz za sto rokov. Táto naša radosť vyvrcholila cez veľkolepý Víkend vďačnosti 6.-8. septembra v Bratislave a Šaštíne. Tam predsa Dubnica nemohla chýbať!

Piatok

V neskoré piatočné poobedie teda stojí naša dvadsaťčlenná výprava na nástupišti vlakovej stanice. Cieľ je jasný, očakávania veľké. Vlak frčí bez meškania, hlavné mesto nás už očakáva. Koľajnice vymieňame za bratislavskú MHD, smer Petržalka. Vystupujeme z autobusu a tu to je! Salve, Mamateyova! Práve toto stredisko je hlavným dejiskom dnešného programu. Po registrácii sa natešene obzeráme okolo seba. Už sa to tu hemží mladými, bratmi saleziánmi, sestrami saleziánkami a mladými a mladými a mladými… Zdravíme staré známe tváre a tancujeme masový belgičák až pokým nenastane čas stretnúť sa s naším Pánom na spoločnej adorácii doprevádzanej zborom z Mamateyky. Verte nám, otvorené srdcia stoviek mladých, ich duše naplnené vďakou a pery znejúce chválou nikoho z nás nenechali chladnými. Po eucharistickom požehnaní sme večer zakončili ako sa na saleziánskych mladých patrí – večerným slovkom — ktoré nám nerozpovedal nikto iný ako vikár hlavného predstaveného don Stefano Martoglio, SDB. Piatkový program sa skončil a nás už len čakala cesta na Trnávku, kde mala väčšina z nás svoj víkendový domov, ktorý nám poskytli tunajšie rodiny. Nezostávalo nám teda nič iné len sa dobre navečerať a príjemne unavení skočiť do voňavých perín.

Sobota

Sobota bola nabitá udalosťami. Stretli sme sa – dokonca už aj s don Cyrilom a Bohušom – v Gopass aréne, kde mala o 10:30 začať slávnostná svätá omša. Celebroval ju don Stefano Martoglio, SDB spolu s don Petrom Timkom, provinciálom slovenských saleziánov. Rozplývali sme sa nad krásnym spevom Festa Bangu, zoskupenia z Festy v roku 2007. V homílii don Stefano hovoril o dôležitosti vďaky, ktorou Bohu vyznávame, že žijeme z jeho pomoci. Taktiež nám pripomenul, aby sme zostali verní saleziánskemu poslaniu a uistil nás, že Božia Prozreteľnosť nás v ňom bude vždy sprevádzať. Po sv. omši nás čakal obed. Zdvihli sme sa teda ako jeden (hladný) salezián a išli na miesto nášho občerstvenia. Z Marekových pohnútok sme išli pešo a nie autobusom, preto sa cesta neobišla bez občasného „Kedy tam už budeme?“. Obed sme našťastie stihli a spokojne sme sa vybrali kam inam, ako na dezert do mekáča, a odtiaľ šup šup späť do haly. Tam nás už čakal slávnostný ceremoniál, pre ktorý sa motívom stalo budovanie saleziánskeho domu. Moderátori si na pódium pozvali viaceré súčasti saleziánskej rodiny a spoločne reflektovali uplynulé storočie a snívali o tom budúcom. Na záver sme si z celého srdca zaspievali Da mihi animas a ceremoniál sa skončil. Už onedlho sa mal začať večerný program v strediskách, a tak sme sa autobusom naplnenom do posledného centimetra štvorcového odviezli do stredísk na Trnávke a Mamateyovej. Každý z nás si vybral tak, ako mu najviac chutilo; športové súťaže, čajovňa, či muzikál Bola raz jedna klietka v podaní mladých z Trnavy. A keď sme ani potom neboli príliš unavení, na Trnávke sme mohli tento radostný deň zakončiť na spoločnej párty.

Nedeľa

Tancovať do skorého rána sa ale nedalo, a to nielen kvôli susedom. Už o 7:45 sme totižto museli stáť na autobusovej stanici Nivy, odkiaľ sme sa presunuli na Záhorie – do mariánskej baziliky v Šaštíne. Tu celý program Víkendu vďačnosti vyvrcholil svätou omšou, ktorú slávil sám pápežský nuncius Nicola Girasoli. Prítomný bol aj trnavský arcibiskup Ján Orosh, slovenský biskup v Azerbajdžane Vladimír Fekete SDB a predstavení saleziánov z našich susedných krajín. Bazilika bola plná všetkých nás, ktorí sme vďační saleziánom za ich službu v našom národe. Zo všetkých strán bola cítiť radosť a nadšenie a všetkým sa nám zapísali do sŕdc slová otca nuncia: „Dnes sme tu všetci saleziánmi!“ . Na konci svätej omše bol prečítaný list od rožňavského biskupa Stanislava Stolárika a list nášho milovaného pápeža Františka, ktorý nám s vlastnoručným podpisom adresoval práve pre túto výnimočnú udalosť. A teraz hor sa vlakom, rozprávať doma, čo sa dialo!

Naša 100ry

Takto sa skončil náš Víkend vďačnosti. Nečudo, že to bola tak silná 100rka, keď saleziáni takéto príbehy u nás tvoria už od príchodu dona Viliama Vagača a dona Jozefa Bokora do Šaštína vtedy, roku Pána 1924. Nečudo, veď nás vychovávajú pre Božie kráľovstvo už 100ročie. Ďakujeme, bratia naši! Modlíme sa, nech tento sen stále trvá, trvá, trvá, aby sme spolu mohli oslavovať aj ďalšie 100vky. Nech vám Pán všetko odmení! <3

Text: Sofia Anna Šedová

Foto: saleziánsky mediálny tím

282.Dubnická mariánska púť – program

/v

Farské zvesti 08/2024

/v

Najnovšie číslo Farských zvestí si môžete stiahnuť kliknutím na tento odkaz.

Únos animátorov na „prechádzku“ na Kysuce

/v ,

Teraz asi nechápete, ale neskôr pochopíte. Aby sme sa dostali k vysvetleniu nadpisu, potrebujeme zistiť čo sa dialo 24 hodín predtým.

Všetko začalo 24. augusta, kedy sa menšia skupina animátorov vybrala na tohtoročnú letnú animátorská chatu do Slávnického Podhoria. Chatu začali zmrzlinou v Dubnici a potom sa presunuli na chatu, kde don Bohuš odslúžil svätú omšu. Po nej rozložili oheň a pripravili párky a špekačky na tradičnú opekačku. Nemohli chýbať táborové tance, večerné slovko a príbeh života Matúša Kuba v Kaťáku.

Na druhý deň sa animátori spolu so saleziánmi a sestrami saleziánkami obohatili o Slovo z evanjelia a vybrali sa na „prechádzku do lesa“. Nikto (okrem dona Mareka) netušil. kam sa ide. O deviatej nasadli do áut a vydali sa na cestu na Kysuce. Z „prechádzky do lesa“ sa stala túra po skialpinistickej trase popod lanovku na bobovú dráhu. Po zbesilej jazde na bobovej dráhe, sa odobrali do neďalekej kaplnky. Opäť nemohla chýbať svätá omša. Po omši, všetci šťastní, že majú „prechádzku“ za sebou, sa ich nálada otočila o 180 stupňov. Výstup pokračoval ďalej na Veľkú Raču. Na vrchole sa nálada opäť obrátila. Všetci si užili krásny výhľad a gumové kyslé rybičky. Deň venovaný telu zakončili večerným pozeraním muzikálu A week away, ktorý pobavil nielen animátorov.

Tretí deň sa niesol v téme duša a srdce. Doobeda mohli spomaliť a tráviť čas s Bohom počas duchovnej obnovy. Na veľký papier farbami zvýraznili svoje emócie z leta a nadchádzajúcich udalostí a potom sa po skupinkách vybrali na stanoviská, na ktorých si postupne prešli Eliášovu cestu po púšti k jaskyni, kde k nemu prehovoril Boh z lahodného šumu. Nasledovala svätá omša, obed a voľno, ktoré sa nemohlo zaobísť bez spoločenských hier. Po ňom privítali na chate rodinu Kebískových, ktorí sa s nimi podelili o svoj príbeh lásky. Animátori mali možnosť sa opýtať čo ich zaujímalo ohľadom chodenia, manželstva a vecí okolo toho. Po večeri si porovnali svoje vedomosti v slovných hlavolamoch (ako napríklad Duchu, duchu pomôž mi) a prešli sa na Tlstú horu, kde sa pomodlili k Panne Márii. Mozgové závity si prevetrali aj na saleziánskom kvíze – pri príležitosti storočnice príchodu saleziánov na Slovensko.

V štvrtý a zároveň posledný deň bol priestor pre myseľ. Vymýšľali sa kreatívne aktivity nielen na blížiace sa otvorenie Kaťáku a SCVČ Laura, ale aj plány produktívnych aktivít pre súkromnú sféru animátorských životov. Ako na záver každej chaty nechýbala svätá omša, obed – pizza a upratovanie.

Text: Hana Svedková

Foto: sr. Nika Mihalčinová, FMA a Terez Babulíková

Od dubnickej Panny Márie až do Turína

/v

(22.-27.júl 2024)

Dlhá cesta do Turína neodradila 13 mladých, 2 sestry a 2 bratov, ktorí túžili spoznať hlbšie don Boscove miesta – veľké dielo saleziánskej rodiny.

Pondelok v skorých ranných hodinách púť začala svätou omšou a zatvorili sa dvere na autách, kde začalo jedno veľké dobrodružstvo a aj počas cesty sa ukázalo ako sa partia zlaďuje cez spev, spoznávanie, či občasný oddych – spánok: niektorí členovia posádky to ocenili. Po dlhej ceste je fajn si oddýchnuť, tak to nebolo ani v tomto prípade a zastávka bola v meste Lido di Jesolo- dlho očakávajúce more, ktoré bolo veľmi krásne a pre niektorých to bolo po prvýkrát „dotknúť sa mora a potom doň skočiť“. Cesta samozrejme pokračovala ďalej, kde aj spoločé prestávky na oddych, jedlo a iné boli spestrené vtipnými momentami. Dorazilo sa šťastne na Colle don Bosco – dočasný domov pre pútnikov. Stačilo povedať „dobrú noc“ a zajtra sa pokračuje.

Utorok sa niesol v duchu mladosti dona Bosca. Jeho detstvo, prvé spomienky, kde sníval a ako sa rodila jeho túžba kráčať a pomáhať. Táňa to opísala slovami: „ Mne sa páčil život dona Bosca, lebo doteraz sme o tom iba počuli, čítali. A teraz sme si to mohli zažiť a dotknúť sa toho miesta, kde to celé začalo. Zažili sme si to s jeho nasledovníkmi a všetkými, čo nás sprevádzali.“ Kto sa ocitne na Colle nemal by vynechať domček, kde kúsok svojho života žil aj Dominik Savio, pre Terezku to bol zážitok: „Ďakujem!“. Večer patril tancom, futbalu, kedy sa k mladým pripojili pre-novici, ktorí túžia vstúpiť do formácie a nasledovať dona Bosca. Mladí veľmi oceňovali vytváranie spoločenstva s inými mladými – animátormi z iných krajín, ktorí sa nebáli pridať k tancovaniu, či sa naučiť nový tanec. „Komáre, komáre a ešte raz komáre“ bolo ich tam veľa, čo sa asi nikomu nepáčilo. Marianke už vôbec, ona by túto neplánovanú súťaž vyhrala. Odporúčanie pre iných: repelent!

Streda bola dňom presunov, lebo sa stihlo nazrieť, ako bývala mama Margita, kde sa zosobášila. A taktiež domček, kde zomrel Dominik Savio. Po chutnom talianskom obede sa oplatí zájsť na domácu zmrzlinu Sant Pé. Prichádza čas, kedy don Bosco začína študovať, smer cesty – Chieri, kde čakali mnohé nepoznané informácie. Ako to Katka zhodnotila: „ Mne sa páčila prehliadka v Chieri, ktorá bola v taliančine. Ďakujeme za preklad.“ Povzbudení aj z tohto miesta sa treba posilniť aj na tele, tak nás čaká opäť Colle, kde kuchári kuchtili, ale v talianskom štýle. Peťo to dal jasne do slov, čo mu chutilo: „Mne sa páčila talianska kuchyňa, ale okrem salámy, ktorá mala zvláštnu pachuť. Ale Panino v reštaurácii by som si spravil lepšie – rožok a šunka, ale aj to je skúsenosť. Chutilo, chutilo.“

Štvrtok sa vyrazilo na Valdocco. Bazilika Panny Márie Pomocnice, múzeum, Pinardiho kaplnka, kaplnka Franscesco di Sales a kopec iného. Mladí sú veľmi vďační za Peťa Štellmacha (Štella), ktorý si urobil čas a prišiel nám urobiť výklad na Valdoccu. Ďakujeme! „Bazilika Márie Pomocnice, konečne sme to videli.“ Nesmela chýbať pravá talianska pizza a večera v meste, či tancovanie na Valdoccu, oddych a menšie nakupovanie drobností z Talianska pre tých, ktorí ostali doma.

Piatok, takmer posledný deň sa niesol v duchu turínskymi uličkami. Začalo sa svätou omšou pri sestrách FMA a pokračovalo sa v objavovaní krás v Turínskom dóme a Consolate. Jeden z účastníkov sa vyjadril: „Turínske plátno je veľmi silný zážitok.“ Obed. A voľno, kedy chalani sa odobrali splniť si sen a pozrieť futbalový štadión- juventus a dievčatá sa vrátili na Valdocco a túlanie sa uličkami. Na konci dňa čakal už iba presun na Colle, kde prišli postupne balenia.

Či púť splnila očakávania? Tak z týchto slov je zjavne, že áno: „ Mne sa páčila možnosť ísť na túto púť, lebo vďaka nej som spoznala nových ľudí, keďže som nikoho nepoznala. A zároveň som spoznala komunitu saleziánov inak ako iba na svätých omšiach. Som vďačná.“ Marianka

Zažili sme kopec pekných vecí- od ubytovania, cez ochotných ľudí a saleziánov, či saleziánok, až po mladých. „ Mne sa páčila ochota saleziánov otvoriť obchodík vo večerných hodinách, ktorý sa zatvára k večeru.“, „Mnoho zážitkov si teraz nosíme v srdci, s ktorými sa túžime podeliť aj z inými“

Sobota – deň cesty a šťastný návrat domov. Svätá omša a vyráža sa – smer Dubnica nad Váhom. Mala zástavka v Santuario Maria della Corona. „Ako sme začali s Pannou Máriou, tak sme našu púť ukončili s našou Mamou – ďakujeme“

Ďakujeme všetkým zúčastneným, organizátorom a všetkým, ktorí na nás mysleli, pomohli a boli súčasťou aj na diaľku. Na záver hneď zaznela otázka: „Kedy ideme opäť?“

text a foto: sr. Nika Mihalčinová, FMA

Tínedžeri na tábore zažili revolúciu aj voľby

/v ,

Tínedžerský tábor sa opäť – ako minulý rok – konal v rekreačnom zariadení Planinka pri Trnave, v dňoch 15.-19. júla.

Účastníci hneď na začiatku vstúpili do sveta fantasy filmov Hry o život, kde vládla krutá totalitná moc. Vládnúca trieda ich nútila do Hier o život, ktoré prebiehali v utorok a napokon skončili popoludňajšou vzburou proti režimu. Nasledovali oslavy a život v slobode. Program vyvrcholil voľbami, v ktorých zvíťazila demokracia, rovnosť a odpustenie.

V záverečnom hodnotení mladí najviac vyzdvihli zohratosť animátorského tímu a program. Maximum lajkov získali strategické, vodné a nočné, hry, baseball, tvorba živicových šperkov a nočná omša v zrúcanine kostola na Katarínke.

Tábor síce skončil, ale zážitky a priateľstvá však pokračujú – animátori už pre bývalých táborníkov pripravujú veľkú letnú afterparty.

text: sr. Andrea Miklovičová

foto: sr. Nika Mihalčinová + animátori

Leto 2024

/v

Animátori privítali šesťčlennú posilu

/v ,

Počas prímestského tábora animátori medzi seba prijali šesťčlennú posilu prípravkárov: Lindu, Janku, Mišku, Rebeku, Lauru a Tibora.

Pasovanie za animátorov sa konalo po táborovom výlete v stredu 3. júla.

Prípravkári sa na svoju animátorskú službu pripravovali počas celého školského roku: mali mesačné formačné stretnutia, venovali sa prvoprijímajúcim deťom a tiež pomáhali na krúžkoch alebo s doučovaním. Zoznámili sa so životom dona Bosca, sv. Márie Dominiky Mazzarellovej a s hlavnými saleziánskymi výchovnými zásadami. Zúčastňovali sa stretdiskových duchovných obnov a niektorí z nich boli aj na duchovných cvičeniach počas jarných prázdnin.

Väčšina z nich sa zapojila aj do prípravy a realizácie prímestského tábora, kde nadobudli mnohé nové skúsenosti a mohli sa inšpirovať od svojich pokročilejších animátorských kolegov.

„Tešíme sa, že sa naša animátorská partia takto posilnila a že naši práve prijatí animátori majú za sebou takú kvalitnú teoretickú, praktickú aj duchovnú prípravu. Veríme, že sa medzi našimi animátormi budú naďalej rozvíjať a napomáhať tak aj rozvoju nášho strediska,“ zakončil animátorskú „pasovačku“ don Marek Vaško, SDB, zodpovedný za pastoráciu v saleziánskom stredisku.

Text: sr. Andrea Miklovičová, FMA

foto: sr. Nikola Mihalčinová, FMA

Na prímestský tábor prišiel aj don Bosco

/v ,

Prímestský tábor sa tento rok konal 1.-5. júla a začal sa miernym pondelkovým dáždikom. Našťastie, nikto sa nepriazne počasia nezľakol a tábor sa odštartoval v plnom švungu: deti sa hneď ocitli na Valdoccu v Turíne. V 19. storočí tu život nebol ľahký: museli si na všetko zarábať v rôznych firmách, dostali sa aj vo väzenia… ale popri tom stretli dona Bosca, ktorý ich pozval zostať s ním.

Utorok – hľadá sa oratko

Ale kde? To bola úloha na utorok – nájsť miesto pre oratko pre vyše 70 detí a 30 animátorov. Bolo to ako za starých čias v Turíne: don Bosco s deťmi celý deň hľadali miesto pre svoje oratko – všade sa dobre zahrali, ale odvšadiaľ ich vyhodili – že robia krik. skáču, behajú, dupú trávu… až napokon prišiel pán Pinardi a ponúkol im svoj pozemok. Všetci boli šťastní – a rozhodli sa, že za tieto dobrodenia sa treba ísť poďakovať Panne Márii.

Streda – ďakovná púť

V stredu táborníci spolu s donom Boscom putovali na Butkov, aby sa poďakovali Panne Márii za to, že majú oratko, kde sa môžu hrať, modliť, učiť nové veci a nájsť si dobrých kamarátov. Púť – ako to už býva – nebola jednoduchá, postretli ich aj rôzne (vopred pripravené a aj iné ) komplikácie. Každá skupinka to však zvládla až do cieľa a pri tom sa sa pomodlila desiatok ruženca a vyriešila tajničku zo životopisov svätých, ktorých relikvie sú uložené v Sanktuáriu. Ako poďakovanie za všetky dary spolu slávili svätú omšu.

Štvrtok – deň hľadania povolania

Deti veľmi rýchlo pochopili, že v Turíne sa ťažko zarába – stačila na to hodinka v továrni na parníky. Preto sa rozhodli, že radšej pôjdu do školy študovať, aby si mohli potom nájsť lepšiu prácu. Vzdelávali sa v chémii, histórii a v umení. Po vyškolení si popoludní už mohli vybrať zo širokej ponuky povolaní – stretli sa s profesionálmi, ktorí sa s nimi podelili o svoje skúsenosti z práce: v kvetinárstve, krajčírskej aj rezbárskej, dielni, u cukrárky, u požiarnikov, žurnalistov, barmana, venovali sa výtvarnému umeniu učili sa ako sa postarať o zvieratá a aj si zajazdili na koňoch…

Bol to naozaj pestrý deň, kde si každý mohol nájsť to svoje a naučiť sa niečo nové.

Piatok – zaplatenie don Boscových dlhov a oslava

V piatok deti zistili, že don Bosco sa topí v dlhoch a že oratko bude musieť zavrieť. Tak mu chceli pomôcť, ako mohli, ale ani ich celotýždenné zárobky valdoccorún nestačili. Rozhodli sa teda vykradnúť banku. Našťastie ich pri tom stretol don Bosco a vysvetlil im, že takto teda sa veci neriešia. Že on dôveruje Bohu aj Panne Márii. A čo sa stalo? Po omši za ním prišiel bohatý pán továrnik, ktorému sa páčilo, že tento turínsky kňaz z detí ulice vychováva slušných ľudí – a daroval mu kúpnu zmluvu na pozemok oratka. Túto radostnú správu hneď deti s donom Boscom oslávili: dvor Laury sa premenil na zábavný park: dva skákacie hrady, vodný fubal, lanová hojdačka a iné atrakcie už na deti čakali, aby spolu prežili krásne táborové finále.

Za všetko hovorí úryvok z listu jednej účastníčky, ktorá sa chcela poďakovať animátorom: „Dúfam, že sa raz stretneme ako animátori, a že vás táto práca neprestane baviť, lebo vám to ide skvele.“

Toto podujatie bolo podporené z dotácií Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR v oblasti práce s mládežou, ktoré administruje NIVAM – Národný inštitút vzdelávania a mládeže.

text: sr. Andrea Miklovičová, FMA

foto: animátori Terez, Samo, Tome …

viac záberov ešte nájdete na našom FB: saleziánske strediská Kaťák a Laura v Dubnici nad Váhom

Gymnazisti si z finále BIBLIQ priniesli bronz

/v

Na víkendovom finále biblickej ligy BIBLIQ, ktoré sa konalo v Žiline, sa zúčastnilo desať tímov, z toho dva z Dubnice nad Váhom. V dňoch 21.-23. júla sa priestory internátu SOŠ sv. Jozefa robotníka naplnili súťažiacimi, ktorí sa už od februára každodenne venovali štúdiu knihy Genezis.

„Vy všetci, ktorí ste tu, ste už víťazi,“ povedal na začiatku súťažného programu gamemaster don Miroslav Podstavek, SDB. „Koľkí sa sem na finále túžili dostať, a nevyšlo im to! Ale najväčšou výhrou je to, že ste sa viac zblížili s Božím slovom a v uplynulých mesiacoch ste zažili Bibliu na vlastnej koži,“ vyzdvihol hlavný úspech účastníkov don Miro.

Tímu Filotea z dubnického gymnázia – pod vedením p. učiteľa Jozefa Štefúna – sa podarilo obsadiť medailovú pozíciu. Hoci všetci súťažiaci prišli z akcie do bronzova opálení, keďže nemali len nosy v knihách, ale sa aj vyvetrali na akčných outdoorových biblických hrách, predsalen bronzové tretie miesto sa podarilo získať len gymnazistom z Dubnice. Zlato putovalo do Levíc – Odvážnym levíčatám a striebro piaristickému gymnáziu v Trenčíne – družstvu Ešte stále zúfalí.

Ďalší dubnický tím Crazy Šariky, ktoré reprezentovali saleziánske stredisko Laura, obsadili siedme miesto. Okrem toho sa zapojili aj do organizácie podujatia: podieľali sa na príprave a animácii nedeľného workshopu biblických tancov.

Biblická liga BIBLIQ sa oficiálne spustila pred troma rokmi. V tejto sezóne sa do súťaže zapojilo 229 hráčov z celého Slovenska, ktorí súťažili v 54 tímoch. V budúcom ročníku nových súťažiacich čaká štúdium knihy Exodus.

text: sr. Andrea Miklovičová, FMA

foto: archív tímu Filotea a Crazy Šariky