Na prímestský tábor prišiel aj don Bosco

Prímestský tábor sa tento rok konal 1.-5. júna a začal sa miernym pondelkovým dáždikom. Našťastie, nikto sa nepriazne počasia nezľakol a tábor sa odštartoval v plnom švungu: deti sa hneď ocitli na Valdoccu v Turíne. V 19. storočí tu život nebol ľahký: museli si na všetko zarábať v rôznych firmách, dostali sa aj vo väzenia… ale popri tom stretli dona Bosca, ktorý ich pozval zostať s ním.

Utorok – hľadá sa oratko

Ale kde? To bola úloha na utorok – nájsť miesto pre oratko pre vyše 70 detí a 30 animátorov. Bolo to ako za starých čias v Turíne: don Bosco s deťmi celý deň hľadali miesto pre svoje oratko – všade sa dobre zahrali, ale odvšadiaľ ich vyhodili – že robia krik. skáču, behajú, dupú trávu… až napokon prišiel pán Pinardi a ponúkol im svoj pozemok. Všetci boli šťastní – a rozhodli sa, že za tieto dobrodenia sa treba ísť poďakovať Panne Márii.

Streda – ďakovná púť

V stredu táborníci spolu s donom Boscom putovali na Butkov, aby sa poďakovali Panne Márii za to, že majú oratko, kde sa môžu hrať, modliť, učiť nové veci a nájsť si dobrých kamarátov. Púť – ako to už býva – nebola jednoduchá, postretli ich aj rôzne (vopred pripravené a aj iné ) komplikácie. Každá skupinka to však zvládla až do cieľa a pri tom sa sa pomodlila desiatok ruženca a vyriešila tajničku zo životopisov svätých, ktorých relikvie sú uložené v Sanktuáriu. Ako poďakovanie za všetky dary spolu slávili svätú omšu.

Štvrtok – deň hľadania povolania

Deti veľmi rýchlo pochopili, že v Turíne sa ťažko zarába – stačila na to hodinka v továrni na parníky. Preto sa rozhodli, že radšej pôjdu do školy študovať, aby si mohli potom nájsť lepšiu prácu. Vzdelávali sa v chémii, histórii a v umení. Po vyškolení si popoludní už mohli vybrať zo širokej ponuky povolaní – stretli sa s profesionálmi, ktorí sa s nimi podelili o svoje skúsenosti z práce: v kvetinárstve, krajčírskej aj rezbárskej, dielni, u cukrárky, u požiarnikov, žurnalistov, barmana, venovali sa výtvarnému umeniu učili sa ako sa postarať o zvieratá a aj si zajazdili na koňoch…

Bol to naozaj pestrý deň, kde si každý mohol nájsť to svoje a naučiť sa niečo nové.

Piatok – zaplatenie don Boscových dlhov a oslava

V piatok deti zistili, že don Bosco sa topí v dlhoch a že oratko bude musieť zavrieť. Tak mu chceli pomôcť, ako mohli, ale ani ich celotýždenné zárobky valdoccorún nestačili. Rozhodli sa teda vykradnúť banku. Našťastie ich pri tom stretol don Bosco a vysvetlil im, že takto teda sa veci neriešia. Že on dôveruje Bohu aj Panne Márii. A čo sa stalo? Po omši za ním prišiel bohatý pán továrnik, ktorému sa páčilo, že tento turínsky kňaz z detí ulice vychováva slušných ľudí – a daroval mu kúpnu zmluvu na pozemok oratka. Túto radostnú správu hneď deti s donom Boscom oslávili: dvor Laury sa premenil na zábavný park: dva skákacie hrady, vodný fubal, lanová hojdačka a iné atrakcie už na deti čakali, aby spolu prežili krásne táborové finále.

Za všetko hovorí úryvok z listu jednej účastníčky, ktorá sa chcela poďakovať animátorom: „Dúfam, že sa raz stretneme ako animátori, a že vás táto práca neprestane baviť, lebo vám to ide skvele.“

text: sr. Andrea Miklovičová, FMA

foto: animátori Terez, Samo, Tome …

viac záberov ešte nájdete na našom FB: saleziánske strediská Kaťák a Laura v Dubnici nad Váhom