Naše zážitky z Krakova
Tlačenice, horúčava, cestovanie, modlitba, čakanie, davy mladých, pápež a Božie milosrdenstvo. Tak nejak by sa dalo v skratke charakterizovať 31. svetové stretnutie mládeže, ktoré sa uplynulý týždeň uskutočnilo v neďalekom Krakove. Píšem neďalekom, pretože oproti Japoncom, Afričanom, mladým z Číny, Severnej a Južnej Ameriky alebo Azerbajdžanu, ktorých sme mali možnosť stretnúť, je bývalé hlavné mesto našich severných susedov skutočne za rohom. Naša malá dubnická skupinka mala to šťastie si okrem celoslovenského a celosvetového programu vychutnať aj pohostinnosť poľských rodín, v ktorých sme boli ubytovaní. A treba s vďačnosťou povedať, že vždy voľná sprcha, gauč alebo posteľ a bohaté domáce raňajky dokresľovali obraz našich svetových dní pestrejšími farbami ako karimatky rozložené v telocvičniach mnohých poľských škôl. V tomto ohľade sa nám – slovami štvrtkovej liturgie – ušiel lepší podiel, ktorý nám nebol odňatý. Toto pútnické pohodlie sme si vykompenzovali tlačením sa v električkách a autobusoch preplnených spotenými a spievajúcimi mladými. Autentický pútnický zážitok sme prežili aj po nastúpení na nesprávny vlak, ktorý nás namiesto pod Krakov, kde sme boli ubytovaní, vyviezol niekoľko kilometrov nad Krakov. No aj tu sa prejavila dobrota domácich, ktorí po niektorých prišli autami a iných čakali aj o druhej ráno s teplým čajom a večerou.
Okrem pekne pripraveného umeleckého a duchovného slovenského programu, ktorému predsedali takmer všetci naši otcovia biskupi v mestečku Skawina, sme mali tiež možnosť zažiť národnú púť do Svätyne Božieho milosrdenstva v Lagiewnikoch. Navštívili sme aj novodokončené dvojpodlažné Sanktuárium svätého Jána Pavla II. V tom okrem mnohých mozaiok od Marka Rupnika nájdete aj reverendu, ktorú mal pápež na sebe v čase atentátu, a, samozrejme, niekoľko vzácnych relikvií nielen tohto obľúbeného poľského svätého.
Aj saleziánska rodina mala svoje megastretko. Spolu s hlavným predstaveným a predstavenou sa stretlo niekoľko tisíc mladých z celého sveta, ktorých sa dotkol odkaz don Bosca. Mali sme tam možnosť sledovať krátke tanečné vystúpenia z mnohých krajín, v ktorých saleziáni pôsobia, tancovať a zabávať sa spolu, vypočuť si večerné slovko a okrem adorácie pre mladých azda to najkrajšie a najpodstatnejšie – spoločne sa dosýta najesť.
Program vrcholil stretnutiami so Sv. Otcom Františkom najprv na krakovských Błoniach a na záver po niekoľkokilometrovej pešej púti státisícov ľudí na Campus Misericordiae. Tam sme azda najviac zažili, čo sú to Svetové dni mládeže a čo to znamená jednota v rozmanitosti. Keď dva milióny ľudí potrebuje toaletu a vodu, ale každému sa chce spať, vstávať, spievať, modliť sa a rozprávať sa v inom čase, inom jazyku, s iným temperamentom a na tom istom mieste. Keď sa nás všetkých dotýkajú slová nášho spoločného pápeža. Keď táto masa spolu pokľakne pred Kristom v Najsvätejšej sviatosti a slávi spolu Eucharistiu. O tom boli a o tom sú Svetové dni mládeže, ktoré, ako povedal Sv. Otec v nedeľnej homílii, „sa začínajú dnes a pokračujú zajtra, doma, pretože tam ťa chce odteraz stretať Ježiš. Pán nechce zostať iba v tomto peknom meste alebo v milých spomienkach, ale túži prísť do tvojho domu, prebývať v tvojom každodennom živote: v štúdiu a prvých rokoch v zamestnaní, v priateľstvách a citoch, v plánoch a snoch. Ako je mu milé, keď mu v modlitbe toto všetko prinášame! Ako dúfa, že medzi všetkými kontaktmi a mejlami (četmi) každého dňa bude na prvom mieste zlatá niť modlitby! Ako túži, aby sa jeho Slovo prihováralo každému tvojmu dňu, aby sa jeho evanjelium stávalo tvojím, a aby bolo tvojím „kompasom“ na cestách života!”
(František Bartek)
Odporúčame kliknúť aj na nasledujúce odkazy, kde nájdete:
:: fotky SDM
:: videá SDM