Zdolali sme Východnú Vysokú

IMG_9833

Prvú septembrovú sobotu, ktorá bola pre mnohých zároveň posledná prázdninová, urobila partia desiatich mladých z Kaťáku bodku za prázdninami výstupom na tatranský štít Východnej Vysokej. Skorý ranný vlak, „kontaktná cesta“ (tí, ktorí nepoznajú hru kontakt, nech sa opýtajú Granďa), v Poprade prestup na električku a náročný výstup. Cez Sliezsky dom a Poľský hrebeň  sa nadšenci turistiky vyštverali krátko po obede na tento 2429 metrov vysoký kopec. Cestou dole dostali zabrať hlavne kolená a pre jedného účastníka aj iné časti tela po nešťastnom páde. Takže ponaučenie: niekedy sa oplatí pripoistiť sa pri horských výstupoch. Odmenou pre niektorých bolo, že po prvýkrát videli naživo tatranské kamzíky.

(Ján „Bobe“ Drgoň SDB)


Tri Dubničanky zložili večné sľuby

V prvú septembrovú sobotu zložili v Banskej Bystrici  sestry saleziánky Viera Antalíková, Dagmara Čepelová a Mária Nagyová večné sľuby. Dubničanky svoje definitívne „ÁNO“ Bohu povedali v Kostole Panny Márie Pomocnice v Sásovej.

Viac o ich ceste k zasvätenému životu si môžete prečítať tu:

Sr. Viera Antalíková

sr. Vierka Antalíková

Narodila v r. 1977, pochádza z Dubnice nad Váhom, kde prežila svoje detstvo. Študovala na Gymnáziu sv. Františka z Assisi v Žiline a potom na Filozofickej fakulte Katolíckej univerzity v Ružomberku odbor – slovenský jazyk a náboženská výchova.

V Dubnici spolupracovala so saleziánmi a sestrami saleziánkami ako animátorka. V období mladosti sa najprv orientovala do manželstva a hľadala si životného partnera, ale časom, po období hľadania, otázok a nespokojnosti srdca spoznala, že jej srdce je stvorené pre Jedného s veľkým J.

Obdobie prvotnej formácie prežila od roku 2002 v Šamoríne.  4.8.2007 zložila 1.rehoľné sľuby. Jej 1. apoštolským miestom boli Košice- Sídlisko KVP. Tu pôsobila  ako učiteľka slovenského jazyka a náboženstva na Gymnáziu a Základnej škole sv. Košických mučeníkov. Bola triednou učiteľkou, mala na starosti školský časopis a vo farnosti okrem prípravy ku sviatostiam viedla animátorky.

Po piatich rokoch ju cesta poslušnosti zaviedla do slovenského Ríma – Trnavy. Tu 3 roky učila na Obchodnej akadémii a základnej škole náboženstvo. Spolupracovala so saleziánmi  pri formácii animátoriek, príprave ku sviatostiam a bola štatutárkou mládežníckej organizácie Laura.

V roku 2015 zmenila  rovinu za oravskú vrchovinu a pôsobí v Dolnom Kubíne. Učí na základnej škole a gymnáziu náboženstvo. Venuje sa dievčatám – stredoškoláčkam a animátorom. V komunite má na starosti ekonomiku. Na celoslovenskej úrovni pôsobí ako členka redakčnej rady v časopise Don Bosco dnes a v projekte Ciest zrenia zastrešuje vekovú kategóriu dievčat, tzv. Očarujúce.

 

 

Sr. Dagmara Čepelová

Sr. Dagmara Čepelová

Narodila sa v roku 1983  a pochádza z Dubnice nad Váhom, kde navštevovala aj Cirkevnú základnú školu sv. Dominika Sávia. Tu zažila prvý kontakt so saleziánkami na hodinách náboženstva, čo malo na jej život určite vplyv, ale vtedy  ich brala ako obyčajné katechétky a vonkoncom nerozmýšľala o rehoľnom živote.

Neskôr, počas strednej zdravotníckej školy, najprv bližšie spoznala saleziánov, u ktorých zažila veľké prijatie a okamžité zaangažovanie do animátorstva. Čas trávený s nimi v saleziánskom spoločenstve  v „Kaťáku“, na táboroch, ale i pri cyklo-výletoch ovplyvnil  jej  výber vysokej školy a vzbudil otázky o povolaní.

Postupne začala viac navštevovať saleziánky, apoštolovať  v rámci možností popri vysokej škole, ale predovšetkým sa nechala duchovne viesť a spoznávať Boží plán s jej životom. Kľúčové pre rozhodnutie odovzdať sa celá Bohu bolo obdobie po duchovných cvičeniach o povolaní. V modlitbe odpovedala Bohu „Áno“ na jeho volanie a potom už jej cesta viedla do Inštitútu dcér Márie Pomocnice.

Obdobie počiatočnej formácie absolvovala striedavo v Šamoríne a Trnave, kde ešte dokončovala štúdia na vysokej škole v odbore špeciálna pedagogika. Po dvojročnom noviciáte jej prvým pôsobiskom bola Banská Bystrica, kde sa v saleziánskom stredisku venovala krúžkom a stretnutiam rovesníckych skupín, organizovaniu rôznych podujatí, v úzkej spolupráci so saleziánmi.  Vynikala veselosťou, emotívnym zápalom a entuziazmom. Zažívala aj pekné sesterské vzťahy plné dôvery, spoločnej radosti a neúnavnosti v dávaní  sa mladým.

Po trojročnej pozitívnej skúsenosti jej preloženie na nové pôsobisko do Humenného spôsobilo smútok. Mladí na východe si však čoskoro získali jej srdce a naplno sa vložila do apoštolátu v Súkromnom centre voľného času Laura, ale i v saleziánskom stredisku. Tu počas  obdobia 5 rokov hlbšie prenikala aj do sesterského života, nadobúdala reálnejší pohľad na zasvätený život,  duchovne sa prehlbovala, hľadala  a nachádzala. S očakávaním, čo Boh pre ňu pripravil, chce zložením večných sľubov v tejto dobrodružnej ceste pokračovať v saleziánskej rodine a  komunite sestier, s mladými pre mladých.

 

 

Sr. Mária Nagyová

sr. Mária Nagyová

Mária sa narodila v r.1978 v Trenčíne. Detstvo prežila v Dubnici n/V spolu so svojimi 2 mladšími bratmi. Rodičia ich zahŕňali láskou a snažili sa dať im dobrú výchovu.

Počas štúdia na gymnáziu sa dostala do kontaktu s vierou cez veriace spolužiačky. Potom pokračovala v štúdiu matematiky a slovenského jazyka na VŠ v Banskej Bystrici. Pán si pripravoval v jej srdci miesto pre svoje pôsobenie. Božia milosť postupne prebíjala múr srdca s jeho hodnotami a predsudkami. Keď múry padli, otvorila svoje srdce pre dar viery.

Po ukončení VŠ začala učiť na ZŠ v Dubnici n/V. Boli to pre ňu krásne roky darovania sa deťom nielen počas vyučovania, ale ja v oratku, na táboroch v saleziánskom duchu.

V r.2003 začala formáciu u sestier saleziánok ako odpoveď na Pánovo pozvanie. Počas rokov formácie spoznávala a objavovala Božiu lásku voči nej, ale aj svoju osobnú krehkosť.

Po zložení prvých sľubov pôsobila v Banskej Bystrici, kde sa naplno venovala mladým a deťom v saleziánskom stredisku a vyučovala na základnej škole Štefana Moyzesa matematiku a slovenský jazyk. Po šesťročnom pôsobení v Banskej Bystrici jej novým pôsobiskom bola Trnava, kde jej boli zverené animátorky, koordinovala miestne stredisko organizácie Laura, združenie mladých a učila viacero predmetov na základnej škole v Hrnčiarovciach n/P. Momentálne je jej novým miestom pôsobenia Bratislava, komunita provinciálneho domu. Jej pôsobiskom bude ústredie mládežníckeho združenia Laura.

Mária po doterajšej skúsenosti saleziánskej cesty, kde Boh nehľadí na naše schopnosti, ale na milujúce srdce, túži dať Pánovi svoj definitívny súhlas na život dobrodružstva s Ním v saleziánskej rodine a pri práci pre mladých.

(zdroj: salezianky.sk)

(fotografie zo sľubov: Martin Funiak)

Chlapci na Bodke prekročili rieku

IMG_0537

Ako každý rok, už tradične sa 31. chlapčenská Bodka za prázdninami konala v posledný augustový deň v Levoči na Mariánskej hore. Ani skoré ranné vstávanie nás neodradilo; s úsmevom na perách a s túžbou v srdci sme vyrazili autami v hojnom počte, osemnásti. Po príchode sme sa pripojili k mladým z iných saleziánskych stredísk a spoločne sme sa zabávali na scénkach, ktoré sme si pripravili aj nepripravili :). Hoci porota našu scénku neocenila ako najlepšiu, dve prvenstvá nám predsa len nikto uprieť nemôže: najmladší účastník, iba 3-ročný František, patril do našej skupiny a tá pricestovala z najväčšej diaľky! Možnosti sviatosti zmierenia po dobre mierených láskavých slovách neodolal nejeden márnotratný syn. Duchovne očistení, neváhali sme sa posilniť i fyzicky a pretekali sme sa, kto zje viac párkov (ešte teraz mi trávia). Po obede nás rozdelili podľa veku: mladší mali možnosť sa poriadne vyblázniť a starším boli ponúknuté workshopy: prednášky na témy týkajúce sa dospievajúceho muža. Medzi inými veľmi zaujalo rozprávanie o procese blahorečenia saleziána mučeníka don Titusa Zemana, ktorého výrok „Stále čakáš? Prekroč rieku!“ bol mottom tohtoročného stretnutia. Vybláznení a povzbudení sme sa všetci stretli v Bazilike Navštívenia Panny Márie a spoločne s provinciálom don Jozefom Ižoldom sme slávili svätú omšu. Na oslavu Pána sme pridali aj naše hlasy. Po spoločnej fotke sme sa duchovne naplnení vybrali na cestu domov. Pozvanie na zmrzlinu od našich saleziánov sme nedokázali odmietnuť, čo nám prinieslo možnosť prezrieť si historické centrum Levoče. Cestou sme sa ešte zastavili na salaši Krajinka a prezreli si zbierku historických traktorov. Pri nápise Porsche na jednom z vystavených kusov naše chlapčenské srdcia zaplesali vzrušením. Nakoniec ale prišiel čas dokončiť posledný úsek cesty a unavení, ale šťastní sme sa vrátili spať domov.

(Michal Granát)


Pozývame chalanov urobiť „Bodku za prázdninami“

IMG_8552

Posledný augustový deň, tento rok v stredu 31. 8., sa na Mariánskej hore v Levoči uskutoční už tradične Bodka za prázdninami. Aj v tomto roku stretnutie chlapcov zo saleziánskych stredísk pripravujú čerství saleziánski novici.

IMG_8526

Tohtoročná Bodka 2016 sa bude niesť v duchu témy o Božom služobníkovi Titusovi Zemanovi. Heslom Bodky 2016 je výzva dona Titusa Zemana: „STÁLE ČAKÁŠ? PREKROČ RIEKU!“.

„Tieto slová symbolizujú odvahu, s ktorou nám je Boží služobník Titus Zeman príkladom: vykročiť zo svojej komfortnej zóny a vydať sa s dôverou na cesty Božích výziev v našich životoch,“ hovorí o téme podujatia novic Michal Žák.

Bodka za prázdninami 2016 sa začne registráciou o 9:00. Potom čaká účastníkov o 9:30 tzv. Grammy Bodkár – programový vstup zložený zo scénok, ktoré si pripravia chlapci z jednotlivých stredísk, na tému Bodky. Porota bude hodnotiť myšlienku, kreativitu a tiež prevedenie scénky. Počas dňa budú chlapci môcť pristúpiť k sviatosti zmierenia, čakajú na nich rôzne hry, tombola a workshopy. Záverečná svätá omša bude o 15:00 h.

20150831_183849

Chlapci z Dubnice, ktorí by mali záujem ísť na Bodku, nech sa prihlásia u don Petra Štellmacha SDB najneskôr do pondelka 29. augusta.

Návratka na stiahnutie.

 

2016_08_19_bodka_plagat

(zdroj: http://www.saleziani.sk/)

Animátorský výlet alebo zarev, plávaj a zoskoč!

P1100654

Aj toto leto 2016 sa nieslo v podobe rôznych táborov a saleziánskych akcií a jednu z hlavných úloh v ňom hrali práve animátori. Boli tými ozubenými kolieskami, ktoré keď do seba zapadajú, dokážu oživiť veľké veci. A keďže všetci potrebujú oddych, tak ho dostali aj oni.

V dňoch 24.-26.8. sa uskutočnili 3 animátorské výlety s rôznorodou náplňou. Celé to odštartovalo návštevou saleziánskeho strediska v Zlíne a zoologickej záhrady v Lešnej. Prehliadku veľkého a rozmanitého strediska urobil animátorom miestny salezián don Petr Božtík. Civilizáciu potom vystriedala divočina v podobe spomínanej ZOO, kde urobilo dojem, najmä na sestry saleziánky, zviera menom „Vikuňa“. Druhým v poradí bol výlet do Trnavy na novootvorené kúpalisko Relax. Najväčším lákadlom boli tobogány a vírivka. Tretí a posledný deň bol presiaknutý adrenalínom v lanovom centre opäť v Trnave. Tu sa takmer každý snažil vyrovnať so strachom, keď vo výške 9m prekonával rôzne prekážky. Úplným vyvrcholením bol skok z 13m vysokej plošiny, ktorý absolvovali všetci prítomní saleziáni a niektorí animátori. Približne platilo:  „Všade dobre, na zemi najlepšie.“ Tieto všetky a ďalšie zážitky prežili saleziáni spoločne s animátormi a aj vďaka tomu cítiť, že v stredisku v Dubnici na Váhom ožíva saleziánsky duch.

A animátori? Neostáva povedať nič, ako veľké ďakujem každému jednému animátorovi či animátorke, ktorí dokázali, hoci len troškou, prispieť ku šťastiu druhých. Lebo tým len potvrdzujú, že žijú heslom, ktoré zdobí ich tričká: „Dávam ďalej, čo som dostal…“

(Marek Hudec)


Chlapčenská chatovačka

IMG_9344

19.8.2016, čas 9:00. Katolícky dom v Dubnici nad Váhom. S takýmito iniciálami sa začal tohtoročný chlapčenský tábor. Prihlásilo sa celkovo 12 detí v rozmedzí od 3. do 7. ročníka. Témou boli špecialne jednotky. Zahŕňalo to fyzické testy , ranné rozcvičky, prednášky o špeciálnych jednotkách a samozrejme prestrelky s airsoftovými zbraňami. Nechýbalo voľno, kde sa chlapci mohli zahrať to, čo sami chceli. Obľúbenou sa stala hra biges. Večery patrili nočným hrám s baterkami a príbehom pri ohni. Každý deň bola sv.omša, ktorú slúžil don Peter Štellmach, ktorý bol vedúcim tábora. O stravovanie sa celý tábor starali Mária Badačová  a Andrea Pilná. Za celý tábor im patrí veľké ďakujeme. Spestrenie priniesli dobrovoľníci z rádu templárov, ktorých zástupcom bol na tábore jeden z ich členov Daniel Rybár. Pod jeho záštitou dostali chlapci táborové tričká a spoznali čo to z niekdajšej templárskej kultúry. Mohli si vyskúšať železnú košeľu, streľbu z luku, či pozrieť si celé brnenie. Počasie bolo v rovnováhe, ale aj keď pršalo, deti dokázali robiť to, čo ich bavilo. Tábor skončil v pondelok popoludní poslednou veľkou prestrelkou v lese, sv. omšou a obedom. Poďakovanie patrí všetkým, ktorí sa pričinili o to , že tento tábor mohol byť a skončil bez zranení.
Bohu vďaka za všetko.

(Marek Hudec)


Saleziáni sa zamýšľali nad novým pastoračným rokom

IMG_8652Dubnickú farnosť spravuje už niekoľko desaťročí rehoľná kongregácia Saleziánov dona Bosca.  V Dubnici nad Váhom momentálne pôsobí sedem saleziánov, jeden brat laik a šesť kňazov. Pravdaže, dvaja bratia sú už dôchodcovia, a máme aj záväzky mimo mesta v prospech slovenskej saleziánskej provincie.

IMG_8658

Aby sme teda využili svoje možnosti a schopnosti čo najúčelnejšie, každoročne si vyhradíme nejaký čas na prehodnotenie svojej činnosti a naplánovanie nového pastoračného roka. Zmyslom takéhoto plánovania nie je iba vypracovanie racionálneho projektu činnosti, ale najmä spoločné uvažovanie nad znakmi čias v snahe porozumieť k čomu nás do tejto komunity a do tohto mesta zhromaždil Svätý Duch. Chceme byť, podobne ako náš zakladateľ Don Bosco, vnímavý na každodennú realitu, v presvedčení, že Pán nám ukazuje cestu najmä prostredníctvom naliehavých časových a miestnych potrieb.

IMG_8651

Predmetom nášho uvažovania boli hlavné oblasti nášho pôsobenia v tejto farnosti. Najmä mládežnícka pastorácia, spolupráca so zložkami saleziánskej rodiny, pôsobenie v cirkevnej škole, atď. Zamýšľali sme sa aj nad spôsobom ako priblížiť mladým a miestnym ľuďom osobnosť nášho spolubrata Titusa Zemana, ktorého skoré blahorečenie očakávame. Vytýčili sme si hlavné ciele a dohodli sme sa na konkrétnych krokoch pri ich uskutočnení.

IMG_8644

Ako najväčšiu výzvu vnímame vypracovanie výchovno-pastoračného projektu, pri tvorbe ktorého chceme počúvať aj miestnych ľudí, najmä angažované spoločenstvá vo farnosti a saleziánsku rodinu. Zdá sa nám, že by to bol účinný nástroj pri rozvoji tohto diela. Minimálne nám môže pomôcť, aby sme sa neustále netočili v kruhu alebo aby sme sa nedali strhnúť bludným smerom.

Ďakujeme vám všetkým, ktorí nás pri našej práci rôznym spôsobom podporujete a prosíme vás  o úprimnú modlitbu.

Oslávili sme prvé výročie posviacky Kostola sv. Jána Bosca

Pri príležitosti dvojstého výročia narodenia sv. Jána Bosca bol pred rokom 16. augusta 2015 v Dubnici nad Váhom posvätený Kostol sv. Jána Bosca. Tento rok sme si pripomenuli pri slávnostnej svätej omši prvé výročie jeho posviacky. Hlavným celebrantom bol niekdajší správca farnosti Peter Pagáč, SDB, ktorý momentálne pôsobí na misiách vo Veľkej Británii.

Peter Pagáč, SDB

Výstavba kostola nebola krátkou záležitosťou. Na začiatky spomína Jozef Kosmál, SDB: „Keď som sem pred dvadsiatimi rokmi prišiel, mesto sa rozširovalo a ponúklo nám na predaj pozemok. Prijali sme to, začali zháňať súhlas biskupa a predstavených saleziánov, postupne sa začali konať zbierky.“

Zo zbierok sa kúpil pozemok. Súhlas na stavbu nového kostola v Dubnici, ktorý mal byť saleziánskym kostolom, dal Mons. Ján Chryzostom Korec. Následne sa konali jednania saleziánskej spoločnosti s Biskupským úradom v Nitre a neskôr po oddelení diecéz v Žiline. Napokon dal žilinský biskup schválenie na začatie stavby nového kostola, ktorý mal byť filiálnym kostolom.

Konkrétne začiatky „viditeľnej“ práce približuje Peter Pagáč, SDB, ktorý bol správcom farnosti v rokoch 2006-2012: „V roku 2009 sme dostali stanovisko od biskupa žilinskej diecézy o začatí stavby kostola, rozbehli sa prípravné práce, farská rada vybrala štúdiu kostola. Tá šla na biskupský úrad, ktorý štúdiu schválil, a spustilo sa tak územné konanie, ktoré umožnilo realizovanie stavby. Po územnom konaní bolo treba ešte stavebné povolenie, ktoré sme získavali dva roky, teda prišlo v roku 2012. Po ukončení územného konania vypracoval Ing. arch. Ľubomír Bútora projekt pre stavebnú realizáciu. Po vydaní stavebného povolenia miestnym stavebným úradom sa už oslovili dodávatelia a nasledovalo výberové konanie na realizáciu stavby.

Základný kameň požehnal 25. júna 2012 žilinský diecézny biskup Mons. Tomáš Galis. O tri roky neskôr 16. augusta 2015 Mons. Tomáš Galis  kostol i posvätil. Posviacka novopostaveného chrámu pripadla na 200. výročie narodenia sv. Jána Bosca.

Od posviacky kostola v ňom bolo nainštalované nové ozvučenie. Treba si uvedomiť, že tento kostol je na ozvučenie veľmi náročný, pretože je v ňom veľká ozvena. Vzhľadom na možnosti je preto ozvučenie veľmi dobré. Ďalej sa nainštalovalo osvetlenie veže, urobil sa trávnik okolo kostola, obstarali sme stojany na bicykle,“ komentuje postupný vývoj Kostola sv. Jána Bosca súčasný správca farnosti Marián Bielik, SDB.

V nasledujúcom roku sa podľa slov správcu farnosti plánuje zaobstarať nový elektrický organ, príp. riešenie nábytku v sakristii či riešenie presbytéria.  Pokračuje Marián Bielik, SDB: „Treba povedať aj to, že sa nám darí splácať dlhy. V júni sme už splatili tohtoročnú splátku vo výške 16-tisíc eur. Chcel by som vyzdvihnúť duchovnú stránku, že kostol býva naplnený ľuďmi. Ďakujem všetkým, ktorí podporujú nový kostol svojou účasťou na bohoslužbách, starostlivosťou (upratovaním), či finančne.“

Slovensko má dvoch nových saleziánov

Tradične na deň slávnosti Nanebovzatia Panny Márie 15. augusta v Poprade-Veľkej vstúpili do Saleziánskej spoločnosti dvaja mladí muži, ktorí ukončili svoj ročný noviciát. Peter Biela z Michaloviec a Lukáš Závodník z Bardejova prežili v Poprade ročnú prípravu na rehoľný život spolu s dvoma českými novicmi, ktorí zložili svoje prvé sľuby v sobotu 13. augusta v Zlíne. Rehoľnými sľubmi saleziáni dávajú svoj život Bohu a mladým a stávajú sa členmi saleziánskej rodiny, ktorú založil don Bosco.

2016_08_17_prvesluby2

Vo svojom príhovore počas svätej omše vo farskom kostole v Poprade-Veľkej dvom novým saleziánom provinciál don Jozef Ižold hovoril o snoch, ktoré preklopil aj do prianí. Predstavil im päť snov hlavného predstaveného, nástupcu dona Bosca, o budúcnosti saleziánskej spoločnosti: „Vy ste tou budúcnosťou,“ povedal na úvod. Prvým snom hlavného predstaveného je kongregácia šťastných saleziánov. „Toto je moje prvé prianie pre vás, aby ste boli šťastní.“ Ako príklad život spomenul spolubrata, ktorý len pred niekoľkými dňami umrel v saleziánskej komunite v Prešove – koadjútor Eugen Baša. Provinciál vyzdvihol skutočnosť, že tento spolubrat bol šťastný vo svojom povolaní. Druhým snom a prianím je kongregácia ľudí, ktorí sú ľuďmi viery a sú plní Boha. „Tak aj ja vám prajem, aby ten intenzívny rok, ktorý ste zakúsili v noviciáte, skúsenosť s Bohom, aby sa prehlbovala.“ Tretím prianím, ktoré odráža tretí sen hlavného predstaveného o saleziánoch budúcnosti, sú saleziáni zapálení za najchudobnejších mladých. „…prajem, aby ten váš život bol prežívaný naozaj v takej štedrosti.“ Vo štvrtom sne ide o kongregáciu skutočných evanjelizátorov a vychovávateľov k viere. „Prajem vám, aby vaše srdcia boli srdcia skutočných vychovávateľov, ktoré prinášajú mladému človekovi radosť a silu evanjelia.“ Posledným, piatym prianím hlavného predstaveného saleziánov je kongregácia, ktorá je misionárska. „Ja neviem, či pôjdete do misií… prajem vám byť v srdci misionárom, že nechcem si nechať Ježišov poklad pre seba, chcem ho rozdávať.“

2016_08_17_prvesluby1

Počas slávnosti skladania sľubov odzneli aj ich krátke životopisy:

Peter Biela
sa narodil v Michalovciach, vo veriacej rodine. Navštevoval miestnu základnú školu s futbalovým zameraním. Už v druhom ročníku začal miništrovať a neskôr vďaka svojej babke spoznal ako štvrták prvého saleziána. Túžbu po duchovnom živote v ňom prebudili jeho prvé duchovné cvičenia. Počas štúdia na gymnáziu hrával na basgitaru v detskom zbore a neskôr v kapele Esprit. Dosiahol vysokoškolské vzdelanie – učiteľstvo (fyzika a technická výchova). Po štúdiu niekoľko rokov pracoval. K hľadaniu povolania ho podnietila otázka jedného saleziána. Modlil sa k Titusovi Zemanovi a napokon rozhodujúcim krokom boli duchovné cvičenia. Po roku v noviciáte v Poprade sa rozhodol nasledovať Krista podľa príkladu dona Bosca ako kandidát kňazstva.

Lukáš Závodník
sa narodil v Lučenci na sviatok svätého Jozefa Roboníka 1. mája 1995. Narodil sa do evanjelickej rodiny. Keď mal štyri roky, jeho rodičia sa rozviedli a on sa s otcom presťahoval do Bardejova, kde sa jeho otec druhýkrát oženil. Druhá mamka mu odovzdala katolícku vieru. Onedlho pribudli do rodiny ešte dvaja súrodenci. V piatom ročníku na ZŠ spoznal saleziánov, ktorí v tom čase otvorili svoje stredisko na sídlisku Vinbarg. Oratórium sa stalo jeho druhým domovom. Počas gymnázia, na prelome prvého a druhého ročníka, zacítil silný impulz ohľadom povolania. Stalo sa to na Bodke za prázdninami na workshope o povolaní, ktorý viedol bývalý slovenský provinciál Karol Maník. V roku 2014 potom začal svoju saleziánsku formáciu v prednoviciáte v Košiciach a po roku noviciátu zložil rehoľné sľuby ako kandidát na kňazstvo.

Večer pred slávnosťou prvých sľubov provinciál Jozef Ižold prijal do noviciátu troch nových novicov, ktorí vložili svoje ruky do rúk magistra dona Petra Timka. Dvaja sú Slováci a jeden je z Ukrajiny. Slovenský saleziánsky noviciát má tak aj tento rok medzinárodný rozmer.

(zdroj: www.saleziani.sk)

6. deň KOMUNIZMUS

IMG_8266

PRÁCI ČESŤ!

Máme tu predposledný deň,

s komunizmom ho prežiť chcem.

Zvoliť treba vodcu

a nie žiadneho zradcu.

Diktátor to ale vyhral

a nás na päťročnicu vyzval.

Bolo treba rôzne stanovištia navštíviť,

ale aj spartakiádu nacvičiť.

Diktátorovi predviesť treba,

aby sme mali elektroniky, ale aj dosť chleba.

Bol spokojný s našim výkonom,

ale potom nastal zlom

a každý sa musel stať pašerákom.

Cez hranice previesť tovar

a dostať za to nejeden dolár.

Utiecť tajne na omšu

a otestovať si odvahu.

V komunizme zostať verný

a mať pri tom silu viery.

Po nečakanom prevrate,

rozmýšľame o návrate.

Večerný program sme zahájili

a prierez týždňom pripravili.

A na záver ako to býva

Vendelín s Izou babke kýva.

Idú domov s rodičmi

so skvelými pocitmi.