Archive for category: Saleziáni

Dubnica aj tento rok hostila desať tímov zo slovenských saleziánskych stredísk, ktoré si prišli poslednú novembrovú sobotu zašportovať vo  futsale. Družstvá prišli takmer zo všetkých kútov Slovenska. Od západ reprezentujúcu Bratislavu (Mamateyova a Miletičova), Trnavu a domácu Dubnicu cez stred zastupujúcu Žilinu spolu s hráčmi z Dolného Kubína a Námestova po ďaleký východ v podaní Prešova, Bardejova či Michaloviec.

To, čo na tomto ročníku bolo a nebolo dobré, približujú samotní účastníci:

„Sú tu super ľudia, my sme skvelý kolektív, pretože sa poznáme už dosť dlho. Je to dobre zorganizované a je tu super hala.“ (Filip, Trnava)

„Myslím si, že každý tím predviedol najviac, čo mohol. Ja som si tento ročník užil naplno. Bol tu pekný futbal a padlo veľa pekných gólov.“ (Dušan, Dubnica)

„Kama bola dobrá, organizácia bola zo začiatku taký chaos, že keď sme prišli neskôr, ale potom v pohode. Dobrý turnaj bol.“ (Peťo, Bardejov)

„Na tomto turnaji sa mi páčilo asi všetko. Atmosféra aj organizácia super.“ (Branislav, Michalovce)

V piatok, keď väčšina tímov prišla, prebehlo po svätej omši rozlosovanie do dvoch základných skupín a oboznámenie sa s pravidlami. Ohniskom diania bola mestská športová hala, v ktorej sa odohralo spolu 25 zápasov.

Tohtoročný turnaj komentuje salezián Peter Magura, ktorý je spolu so saleziánom Petrom Štellmachom hlavným organizátorom podujatia: „Prípravy na tohtoročnú Kamu trvali asi tri týždne a zapojili sa do nej mladí z nášho strediska. Záujem zúčastniť sa Kamy bol veľmi vysoký, no keďže KAMA je stavaná na to, aby mohla prijať maximálne desať mužstiev, v priebehu jedného dňa sme mali zaplnené všetky miesta a zvyšné štyri mužstvá, ktoré sa prihlásili neskôr, sme museli odmietnuť.“

Mladí hráči do 19 rokov spolu začali súťažiť už pred ôsmou hodinou ráno a posledné zápasy trvali približne do 16. hodiny. Zo základných skupín sa do semifinále prebojovali družstvá z Námestova, Trnavy, Prešova, Žiliny, Michaloviec a Bratislavy-Miletičovej. V boji o tretie miesto, ako aj vo finále, rozhodovali až penaltové rozstrely.  Vo finále sa stretli mužstvá z Trnavy a Prešova, keď po penaltovom rozstrele Prešov zvýšil skóre na 2:1 a stal sa tak tohtoročným majstrom.

Celkové poradie družstiev:

1. miesto: Prešov
2. miesto: Trnava
3. miesto: Námestovo
4. miesto: Žilina
5. miesto: Bratislava-Miletičova
6. miesto: Michalovce
7. miesto: Dubnica nad Váhom
8. miesto: Dolný Kubín
9. miesto: Bardejov
10. miesto: Bratislava-Mamateyova

Ešte raz ďakujeme všetkým, ktorí sa akoukoľvek formou pričinili o tohtoročný turnaj. Animátorom, dobrovoľníkom, rozhodcom, zdravotníčke, technikom i fanúšikom Čítať ďalej

Vzácny slovenský salezián, bývalý provinciál saleziánov na Slovensku don Ernest Macák, zomrel 13. októbra vo večerných hodinách v Cerovej vo veku 96 rokov. Zo svojho života 80 rokov žil ako rehoľník salezián a 70 rokov bol kňazom.
„Videli sme, že už sa to končí, tak už celý deň sme boli pri ňom a modlili sme sa, tesne pred tým ako vydýchol som mu dal požehnanie Panny Márie Pomocnice,“ povedal salezián Aurel Menke, ktorý bol ostatný rok pri donovi Macákovi v Cerovej, kde sa o neho starali rehoľné sestry.

Životopis zosnulého dona Ernesta Macáka

Don Ernest Macák sa narodil 7. januára 1920 v obci Vištuk ako prvý z piatich detí roľníckych rodičov. Základnú školu navštevoval v rodisku a neskôr študoval na štátnom Gymnáziu Jána Hollého v Trnave, odkiaľ v roku 1932 prestúpil na saleziánske gymnázium v Šaštíne. Po skončení piatej triedy vstúpil do noviciátu Saleziánskej spoločnosti v Hronskom Sv. Beňadiku. V roku 1936 zložil prvé rehoľné sľuby a v moravskej Ostrave potom dokončil gymnaziálne a filozofické štúdiá (1936 – 1939). Saleziánsku pedagogickú prax si vykonával v rokoch 1939 – 1942 v saleziánskych ústavoch v Hronskom Sv. Beňadiku, v Šaštíne a v Trnave.

Na štúdium teológie ho predstavení poslali do Turína v Taliansku. Na tamojšej Teologickej fakulte Pápežskej saleziánskej univerzity však absolvoval iba dva semestre, lebo pre vojnové udalosti sa tam už na jeseň 1943 nemohol vrátiť. Teológiu dokončil na Slovensku a 29. júna 1946 ho biskup Dr. Michal Buzalka vysvätil za kňaza. Na jeseň toho istého roka nastúpil na Filozofickú fakultu Slovenskej univerzity v Bratislave (filozofia a dejiny), pričom vykonával aj kňazskú a pedagogickú činnosť medzi mladými v Bratislave na Miletičovej ulici a na saleziánskom pedagogickom inštitúte v Hodoch pri Galante (1948 – 1949) a nakoniec aj v Šaštíne (1949 – 1950). Tam ho v apríli 1950 stihol drastický zásah komunistického režimu proti slovenským rehoľníkom.

V Podolínci, kam ho deportovali s ostatnými spolubratmi, začal uvažovať o úteku, ktorý sa mu už 10. októbra toho istého roka aj vydaril. Zatykaču, ktorý naňho vydali, sa vyhol tajnou prácou medzi mladými saleziánmi. Pri organizovaní jedného z posledných útekov mladých spolubratov za hranice „sovietskej zóny“ ho 7. septembra 1952 v českom Přerove ŠtB zatkla. Prešiel väzením v Bratislave a na Pankráci. Z vlastnej iniciatívy sa pustil do „hry na blázna“, a tak sa dostal aj na policajnú psychiatriu v Bohniciach, odkiaľ ho poslali na liečenie do Havlíčkovho Brodu a do Pezinka. Nakoniec ho 20. apríla 1955 prepustili k rodičom. Až do apríla 1968, keď vycestoval do Talianska, pracoval ako roľník v rodnom Vištuku, stále „ako blázon“, trinásť rokov.

V Taliansku účinkoval najprv ako kaplán španielskych rehoľných sestier v Ríme (1968 – 1976), pričom intenzívne spolupracoval na mládežníckom vysielaní Vatikánskeho rozhlasu (viac ako šesťsto výstupov). V ďalšom období (do roku 1985) zastával úrad direktora saleziánskej komunity Slovenského ústavu sv. Cyrila a Metoda. Vyučoval tam aj na slovenskom gymnáziu a od roku 1987 bol direktorom komunity v Bazileji (Švajčiarsko). Práve z tejto poslednej „zahraničnej vinice Pána“ sa v roku 1990 vrátil na Slovensko, kde mu roku 1991 zverili úlohu direktora saleziánov a riaditeľa Gymnázia Jána Bosca v Šaštíne. V roku 1993 sa stal provinciálom Saleziánov dona Bosca na Slovensku. Po šiestich rokoch služby bratom a mladým v úlohe „otca“ sa vrátil do milovaného Šaštína. V roku 2005 mu hlavný predstavený don Pascual Chávez počas svojej návštevy Slovenska verejne prejavil poctu a uznanie na veľkom stretnutí saleziánskej rodiny v Bratislave.

(zdroj: www.saleziani.sk)

Ďalšie články:

Cez všetko sa dá premodliť!

Bol salezián Ernest Macák mučeník?

V dňoch 27.-29. septembra sa na chate v Slavnici Podhorí stretli saleziáni – kňazi, ktorí v rámci piatich rokov od vysviacky ešte pokračujú vo svojej formácii. Okrem bratského podelenia sa v neformálnej atmosfére mali možnosť viac sa ponoriť do hĺbky Božieho Slova, ktoré im cez novinky v exegéze a v biblickej archeológii priblížil spolubrat don Vladimír Peregrim, čerstvý absolvent Pápežského biblického inštitútu. Najbližšie stretnutie mladých kňazov sa uskutoční na jar budúceho roku.

Saleziáni dona Bosca vás pozývajú na slávnosť, pri ktorej Tomáš Danko, Marek Pančura, Vladimír Plášek, Peter Roth a Marek Vaško zložia svoje večné sľuby do rúk provinciála dona Jozefa Ižolda, SDB. Slávnosť sa uskutoční 10. septembra o 11:00 hod. v Kostole Svätej rodiny v Košiciach na Sídlisku Dargovských hrdinov.

Na dôležitú chvíľu skladania večných sľubov sa pripravovali počas uplynulého školského roka a ešte intenzívnejšie posledné dva týždne, ktorými ich sprevádza don Pavol Seman, SDB.

Postupne navštívili mnohých saleziánov a členov saleziánskej rodiny vrátane zástupcov VDB a ASC. Počas presúvania sa z jedného kraja Slovenska na druhý navštívili svojich rodičov v Humennom, Poprade, Banskej Bystrici, Bratislave a Šamoríne. „Jednotlivé dni prípravy boli veľmi pestré. Každé dopoludnie sme mali prednášku na tému zasvätenia a sľubov poslušnosti, chudoby a čistoty a tiež debatu, ktorá pomáhala vzájomne sa pozdieľať, ako prežívame toto zasvätenie sa Pánovi,“ hodnotia mladí spolubratia.

Aktuálne sa pätica saleziánov nachádza na duchovných cvičeniach na Orave v Slanej vode, kde vrcholí fáza ich prípravy na doživotnú profesiu v hlbokej blízkosti Pána.

(zdroj: www.saleziani.sk)