Vaše hračky môžu priniesť opäť veľkú radosť
Ak vám doma ležia pekné a zachované hračky, neváhajte a posuňte ich ďalej deťom, ktoré z nich budú mať opäť veľkú radosť. Ďakujeme!
Skauti z 52.zboru sv. Juraja
Prvoprijímajúce deti zažili celý týždeň počas jedného popoludnia
Po mesiaci sa prvoprijímajúce deti opäť stretli na nedeľnom animovanom popoludní, ktoré si pre ne pripravili animátori. Nieslo sa v duchu: „Zaži celý týždeň počas jedného popoludnia.“
Na začiatku sa deti prebudili cez krátku, ale zábavnú hru. Každý deň potom začínal zvonením budíka a končil krátkym spánkom. Počas šiestich pracovných dní si deti vyskúšali rôzne zaujímavé povinnosti a voľnočasové aktivity ako upratovanie bytu, robenie školských úloh, či návšteva tanečného a športového krúžku. Okrem toho mohli spoznať aj povinnosti rodičov ako je umývanie riadu, skladanie oblečenia, šoférovanie, či posielanie balíkov na pošte.
No hlavne strávili spoločne výnimočnú nedeľu. Všetky deti sa so svojimi animátormi presunuli do kostola, kde našli poklad, na ktorý občas v zhone celého týždňa zabúdame. Odmenou im bolo sladké prekvapenie, ktoré bolo len takou malou ochutnávkou nebeského pokrmu, ktorý už čoskoro príjmu do svojho srdca.
Ďalšie stretnutie prvoprijímajúcich detí bude 4. decembra.
(Jaroslav Minárik)
Zatvorenie Brány milosrdenstva
V nedeľu 13.11.2016 bola zatvorená Brána milosrdenstva v dubnickom Kostole sv. Jakuba na sv. omši, ktorú slávil generálny vikár žilinskej diecézy Mons. Marek Hriadeľ spolu s pánom farárom Mariánom Bielikom SDB. Slávnosť skončila adoráciou o Božom milosrdenstve a eucharistickým požehnaním. Dubnickí veriaci aj pútnici z okolia s vďakou za prijaté milosti spievali pieseň Teba Boha chválime.
Biela tabuľka pri hlavnej bráne bude natrvalo pripomínať výsadu, ktorú pápež František vo Svätom roku milosrdenstva udelil aj nášmu Kostolu sv. Jakuba od 8.12.2015 do 13.11.2016.
(Stanislava Prítrská)
Animátori plánovali najbližšie udalosti
Po nocovačke v Kaťáku približne 20 animátorov plánovalo spolu s Peťom Štellmachom SDB, sr. Dankou Oremovou a sr. Evkou Rušínovou najbližšie akcie, ktoré sa budú konať nasledujúce mesiace.
Začalo sa prezentáciou, ktorú mala sr. Evka. Povzbudila všetkých animátorov ku kreativite a spolupráci a dôvere, že každý z nich je dôležitý a potrebný. Po krátkej prestávke mali animátori duchovnú obnovu so sr. Dankou, ktorej hlavné heslo bolo odpustenie. Nasledovala svätá omša, na ktorej si pripomenuli končiaci sa Rok milosrdenstva a poslednýkrát spolu prešli Bránou milosrdenstva v našom kostole. Oddychový čas niektorí animátori využili na spoločnú hru a niektorí si radšej zašportovali – zahrali futbal alebo ping-pong.
Plánovanie ukončili prípravou na nedeľné popoludnie s prvoprijímajúcimi deťmi vymýšľaním programu.
Paulína Hírešová
Nebojte sa, o dva roky tento turnaj vyhráte!
Aj v tomto roku sa otvorili brány saleziánskeho strediska na Mamateyovej v Bratislave, aby privítali chlapcov do 15 rokov odmerať si sily vo futbale. Ani Dubnica sa nedala zahanbiť a postavila tím chlapcov, ktorí mali chuť nielen zahrať si futbal, ale aj zažiť pekné dni s chlapcami z iných stredísk.
Okrem futbalu bola pre súťažiacich pripravená aj duchovná obnova, svätá omša a večerný program, možnosť zaliezť si na horolezeckej stene, či skákať na trampolíne… Sobota sa niesla v zápasoch o umiestenia a o finálových zápasoch. Naši chlapci obsadili pekné 9.miesto. Jeden salezián, ktorý sledoval zápas medzi Dubnicou a Žilinou, povedal po zápase chlapcom:
„Veľmi dobre ste hrali. Nebojte sa, o dva roky tento turnaj vyhráte“.
Myslím si, že je to tak. Aj napriek tomu, že boli najmladší, boli tímy, ktoré im fandili. A to dodalo odvahu našim chlapcom a verím, že o rok, o dva to naozaj dotiahnu vysoko. Dôležité je nielen vyhrať, ale aj vedieť zúčastniť.
(sr. Lenka Pukajová FMA)
Ako si trávil piatok ty? My sme boli v Dánsku!
Tradičné výletové piatkové večery, ktoré organizujú naši šikovní animátori A+N+K+J+B, si už v našom stredisku získali svoje pevné miesto. Po minulo mesačnom výlete do Nemecka sme sa presunuli len niekoľko kilometrov k ich severným susedom – do Dánska.
Celý večer bol animovaný v štýle veľkej spoločenskej hry v motíve Andersenových rozprávok. Tri skupinky (skupinka Cínového vojačika, skupinka Škaredého káčatka a skupinka Malej morskej víly) počas večera plnili najrôznejšie úlohy, vďaka ktorým sa posúvali po obrovskom hracom pláne.
Svoju kreativitu si mohli vyskúšať napr. pri stavaní rôznych kreácií z lega a pri tvorení tuniakovej pomazánky, svoju fyzickú zdatnosť otestovať na cyklodráhe okolo Katolíckeho domu, no a nechýbal ani vedomostný kvíz o Dánsku, či priraďovanie správnych názvov k úryvkom rozprávok.
Najbližšie sa môžeme tešiť na spoločný výlet do vianočného Rakúska už 9. decembra.
Stretnutie katechétov ilavského dekanátu
8. novembra 2016 sa stretli katechéti ilavského dekanátu v Katolíckom dome v Dubnici nad Váhom. Pod vedením školského dekana ThDr. Pavla Thurza riešili aktuálne úlohy školskej katechézy. Podelili sa vzájomne o konkrétne skúsenosti v práci na základných a stredných školách a vymenili si zaujímavé informácie. Najbližšie stretnutie bude na jar budúceho roka.
(Stanislava Prítrská)
Stretli sme sa s don Boscom
Že ako je to možné, že sme sa stretli s don Boscom? Odpoveď je veľmi jednoduchá. V sobotu 5. novembra sa v Žiline konalo stretnutie s 10. nástupcom don Bosca, ktorým je don Angél Fernández Artime. A keďže takáto príležitosť sa predsa nepremeškáva, vybrali sme sa (približne tridsiati) do Žiliny. Tam sme sa doobeda zúčastnili slávnostnej svätej omše, počas ktorej prijal hlavný celebrant don Artimé spolu 32 nových saleziánskych spolupracovníkov.
V poobedňajších hodinách bol pre nás pripravený bohatý program v tenisovej hale. Okrem najrôznejších kultúrnych čísel sme mohli vidieť i samotného don Artimeho hrať kalčeto proti našim dvom slovenským saleziánskym „hlavám“: sestre Janke Kurkinovej a don Jožkovi Ižoldovi. Okrem toho sa nám predstavili aj všetky zložky saleziánskej rodiny. Pred programom sme dostali okuliare, tzv. Titusovky, ktoré predstavovali myšlienku „Vidieť veci inak.“ Celý večer sa totiž niesol v duchu don Titusa Zemana, ktorého blahorečenie očakávame.
Don Angél Fernánder Artime nás povzbudzoval k tomu, aby sme boli stále otvorení pre všetkých, pretože sme spoločenstvo, ktoré prijíma a snaží sa pomáhať. Boli to naozaj slová, s ktorými môžeme odchádzať opäť do nášho strediska a šíriť ich ďalej.
A ako stretnutie vnímali ostatní účastníci?
„Bolo to úplne TOP! Oslovilo ma, že tam boli naozaj všetci z našej saleziánskej rodiny, a že aj mladí z Dubnice mohli vidieť túto veľkú paletu saleziánskeho diela na Slovensku. A že aj my sa môžeme od dnes s don Titusom pozerať na veci inak.“ Peter Štellmach SDB
„Na tejto akcii ma oslovilo všetko – ľudia, atmosféra. Cítila som sa veľmi dobre. Páčili sa mi i tanečníčky, ktoré tancovali na začiatku programu.“ Katka K.
„Páčilo sa mi, že bol celý deň veľmi pekne zorganizovaný čo sa týkalo i programu a celkovej atmosféry. Veľmi sa mi páčilo, že hlavný predstavený je za každú srandu, že je taký otec pre mladých. Že sa na nič nehrá a že je ako jeden z nás.“ Betka K.
„Na osobe don Artimeho sa mi páčilo, že i napriek tomu, že bol určite veľmi unavený nestrácal takú trpezlivosť, láskavosť a zmysel pre humor. Že do všetkého, čo sa mu ponúklo šiel s takým nadšením. Zobral to s takým saleziánskym, že IDEM JA!“ Peter Magura SDB
Kto by si chcel pozrieť záznam zo stretnutia, môže tak urobiť tu:
Andrea Pilná
(foto: prevažne saleziani.sk)
Nie je hosť ako hosť
Toho hosťa, ktorého sme mali v našej komunite od 2. do 6. 11. vidíme raz za 6 rokov. V tomto termíne sa v šnúre návštev zastavila sr. Mária Assunta Sumiko v našej dubnickej komunite.
Návštevy zvyknú urobiť rozruch a táto urobila. V tom pozitívnom zmysle slova. Jej otvorenosť, permanentne nastavená tvár do úsmevu, milá snaha o pochopenie, vniesla do nášho prostredia niečo láskavé.
„Snívajte. Nech je váš sen cieľom, čo chcete dosiahnuť. Potom nebudete rozmýšľať, čo asi budem robiť v budúcnosti, lebo vás nasmeruje to, za čím pôjdete.“
Tieto slová povedala na stretnutí s našimi mladými, kde sme jej prezentovali činnosť animátorov a kde padlo množstvo zaujímavých otázok a na ktoré spontánne a uvoľnene odpovedala.
Na stretnutí s diecéznym biskupom Mons. ThDr. Tomášom Gálisom, PhD. prebrali radosti aj ťažkosti diecézy. Rozprával svoju skúsenosť o chudobných, ale pritom šťastných deťoch z Filipín, o našich rozpadajúcich sa rodinách, o potrebe venovať sa mladým, aj rodinám, zvlášť otcom, hovoril o formácii kňazov a dotkli sa aj otázky povolaní. Vyzval nás venovať sa mladým, zvlášť na perifériách.
Spoločným slávením svätej omše, ktorú koncelebroval direktor don Jozef Ragula sa začalo stretnutie so zástupcami jednotlivých zložiek saleziánskej rodiny. Po sv. omši bolo spoločné posedenie, pri ktorom odznelo mnoho otázok týkajúcich sa jej života, jej cesty povolania, situácie života cirkvi v jej krajine… Na tomto stretnutí sr. Mária Assunta prijala do strediska Združenia exalliev novú členku – dlhoročnú animátorku a teraz už mamičku 3 detí Martinu Antalíkovú.
„Máte výhodu, že pracujete v cirkevnej základnej škole. Môžete spontánne uplatňovať preventívny systém, čo iné sestry, pôsobiace na štátnych školách, nemajú.“
To sr. Mária Assunta vypichla v záverečnej správe o spolupráci s Cirkevnou základnou školou sv. Dominika Sávia, kde 3 sestry aktívne pôsobia ako učiteľky. Bola spokojná aj s tým, aká ústretová je riaditeľka tejto školy Mgr. Monika Pastieriková, vďaka ktorej je spolupráca naozaj veľmi dobrá.
Vskutku sme nemohli obísť fakt, že v dubnickej farnosti je kostol Sv. Jána Bosca, postavený a konsekrovaný práve na výročie jeho 200. narodenín. Zúčastnili sme sa v tomto kostole nedeľnej sv. omše, po ktorej sa sr. Assunta spontánne porozprávala s niektorými ľuďmi aj so zodpovedným za pastoráciu mládeže, don Magurom.
Otvárajte svoj dom, nech mladí zakúsia váš rodinný život aj život vašej viery. Prepájajte svoju činnosť, ktorá má 3 ťažiskové body – dom, cirkevná škola a stredisko.“
To bolo jedno zo záverečných posolstiev pre našu komunitu. Skutočne, nie je hosť ako hosť.
(sr. Eva Rušinová)
Prišla medzi nás sestra z Japonska
Sr. Maria Assunta Sumiko Inoue
Od stredy 2.11. do nedele 6.11. majú dubnické sestry saleziánky vzácnu návštevu, ktorá prišla navštíviť miestnu komunitu v mene hlavnej predstavenej sr. Yvonne Reungoat FMA.
Sr. Maria Assunta Sumiko Inoue sa narodila v Nagasaki (Japonsko) 12. augusta 1965, v rodine s dlhou kresťanskou tradíciou. Jeden z jej bratov je rehoľník verbista. Navštevovala školu FMA, kde sa zrodilo jej výchovné povolanie. Zložila prvé sľuby v Chofu v r. 1989 a v Tokiu študovala spoločenské vedy. Počas štúdií bola tiež asistentkou aspirantiek. Následne učila na strednej škole. Od r. 1998 tri roky študovala v Ríme saleziánsku spiritualitu. Po návrate do Japonska znova vyučovala a po absolvovaní kurzu pre formátorov v r. 2004 prevzala úlohu magistry noviciek. Od r. 2006 bola provinciálnou radkyňou.
Jej stálym úsilím bola koordinácia a animácia pastorácie v jej špecifickom rozmere povolania. Na tomto poli investovala veľa energie a iniciatív. Od r. 2013 do generálnej kapituly v novembri 2014 bola japonskou provinciálkou.
Na poslednej generálnej kapitule, ktorá sa konala v Ríme na jeseň v roku 2014, zvolili po prvýkrát v histórii Inštitútu Dcér Márie Pomocnice (FMA) za generálnu radkyňu sestru z Japonska. Sr. Mária Assunta Sumiko Inoue vtedy tiež ešte netušila, že bude vybraná generálnou matkou Yvonne Reungoat, aby bola vizitátorkou slovenskej provincie FMA.
Na Slovensko prišla 23. septembra a vizitáciu ukončí 27. novembra 2016. Úlohou generálnej vizitátorky je umožniť generálnej rade lepšie poznanie situácie v provincii a podporovať konštruktívne vzťahy medzi provinciou a generálnou radou. Sestra Mária Assunta počas dvoch mesiacov navštívi 15 slovenských komunít a jednu misijnú prítomnosť v azerbajdžanskom Baku. Počas vizitácie komunít sa stretne aj s otcami biskupmi v diecézach, v ktorých sestry pôsobia, s mladými. ako aj celou saleziánskou rodinou. Cez osobné rozhovory so sestrami, cez konferencie a zdieľania z Božieho slova, môže viac vniknúť do osobného prežívania zasväteného života, charizmy, môže spoznať kultúru a spoločnosť ako aj ponúknuť nové vízie a smerovanie.
Ako napísala v liste, ktorý poslala slovenským sestrám: „Túžim, aby moja prítomnosť medzi vami bola akoby púťou: budem medzi vami ako sestra, ktorá je poslaná Matkou navštíviť vás. Želám si, aby nám naše stretnutia pomohli urobiť nejaký krok vpred, odvážne vyjsť na existenčné a geografické periférie a aby nám Pán dal radosť byť Ním premenené, aby sme boli misionárkami radosti a nádeje.“
Komunikačným jazykom je taliančina.
Ďakujeme za modlitby!
(sr. Edita Štefkovičová FMA)
