Posledná večera voviedla mladých do Veľkej noci

Na Zelený štvrtok saleziáni, sestry a mladí prežili spoločnú „Poslednú večeru“.

Tzv. sederová večera v sebe zahŕňala rôzne židovské zvyky, obrady, názvy, pokrmy a symboly, ktoré pripomínajú zotročenie v Egypte, zázračný exodus, obetu, slzy aj krv, námahu i vieru, ktorá sprevádzala izraelský národ na ceste k slobode. Aj sám Ježiš slávil takúto veľkonočnú večeru so svojimi apoštolmi pred svojím umučením.

Cez jednotlivé modlitby, gestá, hudbu, jedlo i videá, sa mohli všetci prítomní zastaviť a uvažovať aj nad svojou i spoločnou cestou od hriechu k slobode, už s vedomím, že Mesiáš prišiel a mohli ho spoznať. Taktiež viaceré prvky silne vytvárali a podporili jednotu a spoločenstvo, ktoré sa zišlo okolo jedného stola. Po skončení večere bol priestor na prijatie sviatosti zmierenia a stíšenie sa na spoločnej adorácii s farnosťou v kostole sv. Jakuba.
Takto spoločne mohli madí vstúpiť do najväčších a najťažších chvíľ spolu s Pánom, so vzdávaním vďaky a chválospevom za Božiu veľkosť, dobrotu a starostlivosť, ktorú môžeme zažívať aj v dnešných časoch, a to aj cez konkrétnych veľkodušných ľudí okolo nás.
(text: Elena Holá FMA; foto: Mária Badačová)

Piatkový večer so Šimurajom

Kto to je ? Čo sa to dialo v Kaťáku?

Juraj „Šimuraj“ Šimkovič – krátky životopis:
Narodený v Dubnici – bývalý animátor v našom stredisku – zabávač – bývalý manažér Benitímu v Bratislave – súčasný vychovávateľ v Novej Dubnici – dielo : Naivná pedagogika z praxe – skvelý človek – …

Toľko z jeho života, poďme späť k veci. O čom bol tento večer?
No keďže je marec – mesiac knihy, rozhodli sme sa pozvať Juraja, aby nám prišiel niečo povedať o jeho živote, jeho začiatkoch (aj v Kaťáku) a jeho knihe. Dlho sme už nemali nejakého hosťa, ktorý by nám niečo pekné povedal a odovzdal ďalej. Tak sme sa s ním skontaktovali a bol veľmi rád, že sme ho oslovili. Nadišiel piatok 23.3. 2018. O 19:15 bolo v Kaťáku plno mladých, ktorí prišli na jeho večer (niektorí ani nevedeli kto to je, ale
nezľakli sa a aj tak prišli) alebo ho len pozdravili. Na začiatku sme si dali trochu otázok a tiež aj telocviku, veď treba sa trochu rozhýbať pred dlhým sedením.

Hneď v úvode nám povedal, že je veľmi rád, že sem mohol prísť. Hovoril nám o jeho živote a aj o jeho pádoch. Keď rozprával, spomenul pri nejakej kapitole / udalosti postavu z Biblie, ktorá bola pre neho inšpiráciou. Boli to Mojžiš, Abrahám, Noe a Jób. Najdôležitejšia vec, ktorá ich spájala, bola: verili Bohu, aj keď mali strach a nemali istotu. Zažil všelijaké pády, buď s knihou, rozhodnutia v živote, … ale nevzdal sa. „Za každým pádom prišla nejaká udalosť či človek, ktorý mi pomohol“.

Ďalšia z jeho myšlienok a aj skúseností je, že najlepšia/najkrajšia je detská úprimnosť a deti sú najlepší učitelia, že sa máme od nich čo učiť. Napríklad: ony neriešia čo majú zajtra, čo majú naplánované, ony žijú tu a teraz a to je jedna z vecí, ktorú sa môžeme od nich naučiť.

Ako sa páčilo našim mladým (aj budúcim) animátorom?

  • Mne sa večer s hosťom páčil, hlavne to ako ma dokázal inšpirovať Juraj, keďže sa chcem v budúcnosti zaoberať učiteľstvom (venovať sa deťom), vo mne to zanechalo dojem a som s týmto piatkom spokojný. (Matej Kotúč)
  • Som rada, že som sa zúčastnila. Je to inšpirujúce vidieť a počuť rozprávať o Jurovom živote, jeho raste, pádoch aj výhrach. Je to chalan od nás zo strediska a naozaj to, čo dostal, dáva ďalej najlepšie ako vie. Oslovilo ma aj to, ako sa Pán Boh stará. Ak niekde zoberie, tak inde pridá, a dá ešte viac ako sme si dokázali predstaviť. (Mária Kuľhová)
  • Bolo to niečo iné, niečo čo tu v Kaťáku ešte nebolo. Juro ma veľmi oslovil. Poukázal na to, že my animátori sa od detí môžeme veľa naučiť a my zasa im môžeme dopomôcť, aby sa stávali lepšími a užitočnými pre tento svet. (Jaro Minárik)
  • Mne sa to veľmi páčilo. Priznám sa, že som čakala, že nám len ukáže nejakú prezentáciu, povie niečo o knihe a mi mu dáme otázky a tak, ale žiadnu prezentáciu nemal, takže mňa to milo prekvapilo a bavilo ma to a bolo to super. (Mária Farská)

Myslím si, že pre každého, kto tu bol, tak to zanechalo niečo milé a čo sa mu zíde v živote. Juraj nám tiež zdôraznil, aby sme budovali spoločenstvo, kde by sme zlepšovali vzťahy medzi sebou, kde sa môžeme vzájomne podporovať a vzájomne inšpirovať.

„Robme malé veci s veľkou láskou.“ ( Matka Tereza )

(Veronika Jankechová)

Animák o sv. Františkovi Saleskom

Každé dva mesiace ponúkajú saleziáni a sestry saleziánky dubnickým animátorom tzv. ANIMÁK, na ktorom môžu trošku animátorsky a ľudsky podrásť. Tentokrát nemal formu víkendovej chatovačky, ale „objal“ jarný prímestský tábor, na ktorom sa aj väčšina z nich zúčastnila.

Prvá časť bola v sobotu (17.2.) pred táborom, kedy sa okrem posledných príprav na tábor pripravili počas duchovnej obnovy aj srdcia tých, ktorí mali byť dušou všetkých hier a aktivít. Druhá časť Animáku začala vo štvrtok (22.2.) po tábore. Zhodnotili sa štyri bohaté dni, zjedla jumbo pizza, upratali všetky klubovne a začal sa oddychový večer. Spojení s olympionikmi si animátori vyskúšali „indoorový“ biatlon, po ktorom si ešte pozreli jeden film, ktorý dal sympatickú bodku za celým dňom.

V piatok ráno začala samotná formačná časť Animáku, ktorá bola venovaná človeku, ktorého meno nesie celá veľká („saleziánska“) rodina dona Bosca – sv. František Saleský. Jeho život a originálnu svätosť priblížila prezentácia a štyri aktivity, v ktorých si animátori mohli vyskúšať šermiarske umenie, obhajovaciu reč, písanie listu tušom a tiež zahratie scénky na známe výroky sv. Františka: „Viac múch sa chytí na kvapku medu ako na sud octu.“ / „Aj jedna duša je veľká diecéza.“ / „Choroby srdca ako aj choroby tela prichádzajú na koni a rýchlo a odchádzajú peši a pomaly.“ / „Daj mi duše, ostatné si vezmi.“

Bohatý týždeň na animátorské skúsenosti a zážitky potvrdil, že skutočným „tajomstvom Kaťáku“ sú jeho animátori.

(don Peter Štellmach SDB)