Boli sme pozorovať hviezdy

Dňa 3.8.2018 na Facebookovú stránku Pozorovanie hviezd pribudol oznam od organizátorky Katky: „Hlásia jasnú oblohu na zajtra!“
Čo pre nás ostatných znamenalo zobrať deku, nejaké to občerstvenie, stiahnuť si aplikáciu na rozpoznávanie súhvezdí a vydať sa spoločne od Kaťáku na Kolačanské lúky.
Prekvapením pre nás boli ďalšie dve skupiny mladých ľudí, ktoré sme na „našich“ lúkach stretli. Samozrejme nám táto skutočnosť nezabránila rozložiť svoje veci o kúsok ďalej, zahrať si mestečko Palermo popri západe slnka a neskôr si užiť príjemnú atmosféru tvorenú svetlom nočnej oblohy, úžasnými ľuďmi a spoločnou modlitbou vešpier.

Mars

Videli sme veľa padajúcich hviezd? Nie. Za to sme sa konečne stretli s priateľmi, s ktorými sa cez rok často nevidíme a vychutnali sme si pocit spoločenstva plnými dúškami. Naozaj veľmi plnými, pretože nás prišli pozrieť traja naši saleziáni :-)

(Autor: Kristína Machálková)

Mladí načerpali silu z blahoslavenstiev

Šiesti animátori pod vedením Petra Maguru SDB a Danky Oremovej FMA sa rozhodli vstúpiť do ticha prírody, nechať sa premeniť Božou milosťou, slovom a spoznať Božie plány v ich životoch na duchovných cvičeniach v Slávnickom Podhorí v dňoch od 31. júla do 3. augusta. Hlavnou témou boli BLAHOSLAVENSTVÁ.

„Blahoslavený znamená naplnený Bohom. Blahoslavenstvá nám pomáhajú odstraňovať to, čo nám bráni v prebývaní Boha v nás.“ Blahoslavenstvami spoznali mladí nezištnú lásku Ježiša.

Duchovné cvičenia odštartovali návštevou pútnického miesta na hore Butkov, kde sa zúčastnili krížovej cesty. Obetovali ju za svoje rodiny a zavŕšili ju svätou omšou. Počas týchto dní sa naplno ponorili do tajomstva blahoslavenstiev. Snažili sa ich prepojiť so svojím životom, nájsť spôsob ako ich začať uskutočňovať v každodennom živote. Bol to čas strávený v Božom náručí.

„Keď čítame Božie slovo a zotrvávame v ňom, vstupujeme do Božieho kráľovstva“ (Benedikt XVI) Odvážni mladí sa počas štyroch požehnaných dní nechali premieňať Božím slovom.

Miernosť, chudoba, milosrdenstvo, čisté srdce, boli kľúčové slová tém počas duchovných cvičení, z ktorých v tichosti čerpali milosti mladí ľudia z Dubnice. Vzájomne si pomáhali budovať pevné základy na prijatie cesty blahoslavenstiev. Prijali minulosť takú aká bola a odvážne vykročili za výzvami, ktoré ich čakajú. Silencium poskladalo peknú mozaiku zo zážitkov, radostí, ale aj poklesov. Zúčastnení odovzdali seba, svojich priateľov a najbližších do Božích rúk. Nakoniec don Peter povzbudil mladých, aby sa nebáli ísť za svojím snom, aj keď to bude veľmi ťažké.

Radosť z evanjelia naplnila ich život a srdce. Veľké ďakujem patrí Bohu, prednášajúcim, ale aj Lenke Pukajovej FMA, ktorá pripravovala chutné raňajky, obedy a večere.

(Jaromír Minárik)

Ako nás chudobné deti obohatili

Pred pár dňami sme sa vrátili z tábora v Jasení pre deti zo sociálne slabých rodín, ktorý už 21 rokov organizuje Patrik Herman spolu s občianským združením Štvorlístok deťom. Samozrejme, tábor by sa nezaobišiel bez finanncií od sponzorov a podnikateľov, ktorý ešte vedia dávať tým, čo majú málo. Počas 2 týždňov sme s partiou 24 ľudí spríjemnili život 115 deťom z ťažko skúšaných rodín. Do tohto projektu sme sa prihlásili ako dobrovoľníci vo funkcii inštruktorov. Našou úlohou bolo pomáhať pri organizačných činnostiach, rozdávanie desiaty, olovrantu, dozeranie na deti po večierke pokiaľ všetky nezaspali atď. Jednoducho byť po ruke, keď niekto niečo potreboval.

Program pre deti v tábore bol veľmi pestrý a nabitý. Počas tábora sa deťom pomohlo po materiálnej aj zdravotnej stránke. Materiálnu stránku predstavovali školské  a hygienické potřeby, obliekací deň, kedy si podnikatelia, športovci, ľudia so štedrým srdcom zobrali jedno alebo viac detí a nakúpili pre nich oblečenie podľa potreby. Po zdravotnej stránke to bolo preventívne vyšetrenie očí a zakúpenie okuliarov deťom, ktoré to potrebovali. Tieto tábory pomohli už viac ako 4800 deťom z celého Slovenska. Sú to pre nás nezabudnuteľné zážitky na celý život. Emócie, čo nenechali nikoho chladného. Sme šťastní a ďakujeme hlavnému organizátorovi Patrikovi Hermanovi,  že sme sa mohli zúčastniť tohto úžasného projektu.

(Pavol Beňo, Matej Kotúč)

Animátori sa obzreli za uplynulým rokom

Na konci školského roka sa animátori nepripravujú len na blížiace sa leto, ale spolu so saleziánmi a sestrami saleziánkami sa obzreli aj za uplynulým rokom.

Staff v záhrade kvôli počasiu nakoniec v záhrade nebol, ale nechýbala ani jedna jeho dôležitá časť. Poobede bol priestor pre spoločnú hru, po ktorej nasledovali spievané vešpery v kostole naplnené chválou za všetky krásne zážitky. Tie sa pokúsili animátori aj spísať na papier a hodnotenia akcií v troch pracovných skupinách sa napokon predstavili pred všetkými. Animátor Michal povedal: „Palec hore za nové akcie ako Cyclocross či Zjednotení v piesni, ale je škoda, že animátori počas roka nereagovali na ponuky ako Animák, ktoré boli pre nich a pre ich osobný rast.“

Za úprimným a konštruktívnym hodnotením dalo bodku malé pohostenie a poblahoželanie dvom oslávencom – Jankovi „Bobemu“ k meninám a Paulínke ku krásnym 18. narodeninám. Prajeme im, aby boli animátormi – „oduševňovateľmi“ – v duchu don Boscovho motta: Daj mi duše, ostatné si vezmi.

(text: Štello SDB / foto: Ela FMA)

Bežali sme o dušu na SAVIO RACE

Sviatok sv. Dominika Savia, patróna saleziánskej komunity a cirkevnej školy, sa v Dubnici nad Váhom rozhodli osláviť netradičným spôsobom.  Zahájili prvý ročník SAVIO RACE alebo inak povedané „drsné preteky“, ktoré zocelia každého chlapca a dievča. Súťaž sa konala  za novým kostolom sv. Jána Bosca dňa 5. mája. Trať plná rôznych zaujímavých prekážok merala vyše 1100 m. Na tejto akcii sa zúčastnilo 42 nebojácnych detí  spolu so svojimi rodičmi, ktorí bez prestania povzbudzovali svoje ratolesti.

Slnko hrialo, adrenalín rozpumpoval krv v žilách, songy „rozhecovali“ súťažiacich, dobrá nálada a hlavne bojovný duch chlapcov a dievčat. To všetko ich pripravilo bežať  „o dušu“ po stopách Dominikovho života. Bežecká trať pozostávala z desiatich prekážok, ktoré stvárňovali výzvy a ťažkosti z Dominikovho svätého života. Pretekári museli napríklad ťahať a prevaľovať pneumatiky, podliezať pavučinu, prejsť cez blatovú jamu… Nechýbala ani strelnica, kde museli papierovou guľou trafiť plastové fľaše. Za každú netrafenú strelu sa bežalo trestné kolo.

Pre tých, ktorí nepretekali, boli pripravené atrakcie ako nafukovací hrad, jazda na poníkovi či gladiátorský ring. Celý čas panovala dobrá nálada, na obed sa podávali chutné párky, vytvorila sa nezabudnuteľná rodinná atmosféra.

Pretekári sa pasovali s prekážkami húževnato, preukázali nevýslovnú šikovnosť a silu. Behali sebavedome a na niektorých sa usmialo aj šťastie a obsadili medailové pozície.

Opýtali sme sa niektorých rodičov, súťažiacich a organizátorov na ich postrehy a zážitky z tohto podujatia:

„Akcia bola skvele zorganizovaná. Naše dievčatá sa tento rok ešte neodvážili súťažiť, hoci najmenšia by aj chcela, ale tá zase nespĺňala vekový limit. Sprievodné atrakcie nás zabavili, stretli sme kopec kamošov, zasmiali sa, povzbudili tých, ktorí súťažili a zatancovali si na Bobeho hitovky.“ (Petra Babulíková)

„Veľmi sa mi páčila táto akcia. Obdivovala som všetky vekové kategórie, ako dokázali bojovať na tak dlhej a ťažkej trase. A tiež ma povzbudili všetci dobrovoľníci a spolupracovníci, ktorí sa nasadili do práce a služby druhým. Veľká vďaka našim saleziánom. A tiež dobrému Bohu za stále zlepšujúce sa počasie.“ (Ela Holá FMA)

„Bola to oslava nášho malého veľkého patróna Dominika vo veľkom štýle! Dnes, vďaka tomu, že sme „bežali o dušu“, sme mohli okúsiť chuť radostnej svätosti.“ (Peter Štellmach SDB)

„Podľa mňa to bol veľmi dobrý nápad zorganizovať túto ,,race“.  Veľmi sa mi páčila trať nakoľko bola urobená podľa Dominikovho života. Ďakujem Pánu Bohu, Panne Márii a samozrejme aj samému Dominikovi, že mňa aj všetkých, čo súťažili, sprevádzali.“ (Tomáš Pecko)

Medailovým víťazom gratulujeme a prajeme všetkým, aby neprestávali „bežať o dušu“ aj naďalej presne tak ako Dominik Savio. Veľké ĎAKUJEM patrí všetkým dobrodincom (od pokosenia ihriska až po zábery z dronu), chlapom z Champion.Clubu, animátorom, saleziánskej rodine, rodičom, súťažiacim a tiež Bohu, ktorý požehnával toto radostné podujatie. Už teraz sa tešíme na ďalší ročník.

(text: Jaroslav Minárik / foto: Mária Badačová a neznámy kamarát s dronom)


Príď bežať o dušu na SAVIO RACE

V sobotu 5. mája 2018, deň pred sviatkom sv. Dominika Savia, pozývame všetkých chlapcov a dievčatá narodených r. 2000-2011 zmerať si svoje sily na preteky cez zaujímavé prekážky SAVIO RACE. „Bežať o dušu“ sa bude ako časovka jednotlivcov na vyznačenom okruhu v areáli Kostola sv. Jána Bosca (Hasičská ul. 9).

Prihlásiť sa môžeš – so súhlasom rodičov – cez SAVIO RACE – PRIHLÁŠKA alebo na mieste v deň súťaže. Podujatie má podporu saleziánskych dobrodincov a dobrovoľníkov, štartovné sa preto neplatí.

V deň súťaže pri prezentácii je potrebné preukázať sa kartičkou poistenca pre overenie veku, resp. pre prípad úrazu. Prezentácia súťažiacich (prevzatie štartovného čísla…) začína o 10:00.

Tešia sa na vás organizátori 1. ročníka SAVIO RACE

saleziáni, saleziánky, animátori, ZŠ sv. Dominika Savia, Champion.Club

Kontaktná osoba

Pavol Piatrov SDB
+421 904 575 747
piatrov@gmail.com

Posledná večera voviedla mladých do Veľkej noci

Na Zelený štvrtok saleziáni, sestry a mladí prežili spoločnú „Poslednú večeru“.

Tzv. sederová večera v sebe zahŕňala rôzne židovské zvyky, obrady, názvy, pokrmy a symboly, ktoré pripomínajú zotročenie v Egypte, zázračný exodus, obetu, slzy aj krv, námahu i vieru, ktorá sprevádzala izraelský národ na ceste k slobode. Aj sám Ježiš slávil takúto veľkonočnú večeru so svojimi apoštolmi pred svojím umučením.

Cez jednotlivé modlitby, gestá, hudbu, jedlo i videá, sa mohli všetci prítomní zastaviť a uvažovať aj nad svojou i spoločnou cestou od hriechu k slobode, už s vedomím, že Mesiáš prišiel a mohli ho spoznať. Taktiež viaceré prvky silne vytvárali a podporili jednotu a spoločenstvo, ktoré sa zišlo okolo jedného stola. Po skončení večere bol priestor na prijatie sviatosti zmierenia a stíšenie sa na spoločnej adorácii s farnosťou v kostole sv. Jakuba.
Takto spoločne mohli madí vstúpiť do najväčších a najťažších chvíľ spolu s Pánom, so vzdávaním vďaky a chválospevom za Božiu veľkosť, dobrotu a starostlivosť, ktorú môžeme zažívať aj v dnešných časoch, a to aj cez konkrétnych veľkodušných ľudí okolo nás.
(text: Elena Holá FMA; foto: Mária Badačová)

Piatkový večer so Šimurajom

Kto to je ? Čo sa to dialo v Kaťáku?

Juraj „Šimuraj“ Šimkovič – krátky životopis:
Narodený v Dubnici – bývalý animátor v našom stredisku – zabávač – bývalý manažér Benitímu v Bratislave – súčasný vychovávateľ v Novej Dubnici – dielo : Naivná pedagogika z praxe – skvelý človek – …

Toľko z jeho života, poďme späť k veci. O čom bol tento večer?
No keďže je marec – mesiac knihy, rozhodli sme sa pozvať Juraja, aby nám prišiel niečo povedať o jeho živote, jeho začiatkoch (aj v Kaťáku) a jeho knihe. Dlho sme už nemali nejakého hosťa, ktorý by nám niečo pekné povedal a odovzdal ďalej. Tak sme sa s ním skontaktovali a bol veľmi rád, že sme ho oslovili. Nadišiel piatok 23.3. 2018. O 19:15 bolo v Kaťáku plno mladých, ktorí prišli na jeho večer (niektorí ani nevedeli kto to je, ale
nezľakli sa a aj tak prišli) alebo ho len pozdravili. Na začiatku sme si dali trochu otázok a tiež aj telocviku, veď treba sa trochu rozhýbať pred dlhým sedením.

Hneď v úvode nám povedal, že je veľmi rád, že sem mohol prísť. Hovoril nám o jeho živote a aj o jeho pádoch. Keď rozprával, spomenul pri nejakej kapitole / udalosti postavu z Biblie, ktorá bola pre neho inšpiráciou. Boli to Mojžiš, Abrahám, Noe a Jób. Najdôležitejšia vec, ktorá ich spájala, bola: verili Bohu, aj keď mali strach a nemali istotu. Zažil všelijaké pády, buď s knihou, rozhodnutia v živote, … ale nevzdal sa. „Za každým pádom prišla nejaká udalosť či človek, ktorý mi pomohol“.

Ďalšia z jeho myšlienok a aj skúseností je, že najlepšia/najkrajšia je detská úprimnosť a deti sú najlepší učitelia, že sa máme od nich čo učiť. Napríklad: ony neriešia čo majú zajtra, čo majú naplánované, ony žijú tu a teraz a to je jedna z vecí, ktorú sa môžeme od nich naučiť.

Ako sa páčilo našim mladým (aj budúcim) animátorom?

  • Mne sa večer s hosťom páčil, hlavne to ako ma dokázal inšpirovať Juraj, keďže sa chcem v budúcnosti zaoberať učiteľstvom (venovať sa deťom), vo mne to zanechalo dojem a som s týmto piatkom spokojný. (Matej Kotúč)
  • Som rada, že som sa zúčastnila. Je to inšpirujúce vidieť a počuť rozprávať o Jurovom živote, jeho raste, pádoch aj výhrach. Je to chalan od nás zo strediska a naozaj to, čo dostal, dáva ďalej najlepšie ako vie. Oslovilo ma aj to, ako sa Pán Boh stará. Ak niekde zoberie, tak inde pridá, a dá ešte viac ako sme si dokázali predstaviť. (Mária Kuľhová)
  • Bolo to niečo iné, niečo čo tu v Kaťáku ešte nebolo. Juro ma veľmi oslovil. Poukázal na to, že my animátori sa od detí môžeme veľa naučiť a my zasa im môžeme dopomôcť, aby sa stávali lepšími a užitočnými pre tento svet. (Jaro Minárik)
  • Mne sa to veľmi páčilo. Priznám sa, že som čakala, že nám len ukáže nejakú prezentáciu, povie niečo o knihe a mi mu dáme otázky a tak, ale žiadnu prezentáciu nemal, takže mňa to milo prekvapilo a bavilo ma to a bolo to super. (Mária Farská)

Myslím si, že pre každého, kto tu bol, tak to zanechalo niečo milé a čo sa mu zíde v živote. Juraj nám tiež zdôraznil, aby sme budovali spoločenstvo, kde by sme zlepšovali vzťahy medzi sebou, kde sa môžeme vzájomne podporovať a vzájomne inšpirovať.

„Robme malé veci s veľkou láskou.“ ( Matka Tereza )

(Veronika Jankechová)

Animák o sv. Františkovi Saleskom

Každé dva mesiace ponúkajú saleziáni a sestry saleziánky dubnickým animátorom tzv. ANIMÁK, na ktorom môžu trošku animátorsky a ľudsky podrásť. Tentokrát nemal formu víkendovej chatovačky, ale „objal“ jarný prímestský tábor, na ktorom sa aj väčšina z nich zúčastnila.

Prvá časť bola v sobotu (17.2.) pred táborom, kedy sa okrem posledných príprav na tábor pripravili počas duchovnej obnovy aj srdcia tých, ktorí mali byť dušou všetkých hier a aktivít. Druhá časť Animáku začala vo štvrtok (22.2.) po tábore. Zhodnotili sa štyri bohaté dni, zjedla jumbo pizza, upratali všetky klubovne a začal sa oddychový večer. Spojení s olympionikmi si animátori vyskúšali „indoorový“ biatlon, po ktorom si ešte pozreli jeden film, ktorý dal sympatickú bodku za celým dňom.

V piatok ráno začala samotná formačná časť Animáku, ktorá bola venovaná človeku, ktorého meno nesie celá veľká („saleziánska“) rodina dona Bosca – sv. František Saleský. Jeho život a originálnu svätosť priblížila prezentácia a štyri aktivity, v ktorých si animátori mohli vyskúšať šermiarske umenie, obhajovaciu reč, písanie listu tušom a tiež zahratie scénky na známe výroky sv. Františka: „Viac múch sa chytí na kvapku medu ako na sud octu.“ / „Aj jedna duša je veľká diecéza.“ / „Choroby srdca ako aj choroby tela prichádzajú na koni a rýchlo a odchádzajú peši a pomaly.“ / „Daj mi duše, ostatné si vezmi.“

Bohatý týždeň na animátorské skúsenosti a zážitky potvrdil, že skutočným „tajomstvom Kaťáku“ sú jeho animátori.

(don Peter Štellmach SDB)