Animátori bdeli s Ježišom

/v , ,

Spoločná posledná večera, rozjímanie nad Paschou či bdenie pri vystavenej Sviatosti oltárnej. Aj to boli časti veľkonočnej duchovnej obnovy pre viac ako 20 animátorov, ktorú zastrešili sestry saleziánky spolu s bratmi saleziánmi.

Po spoločnej poslednej večeri nasledovala duchovná obnova. Jej hlavnou témou bola Pascha, teda priblíženie slávenia Sviatku nekvasených chlebov. Animátori sa spoločne pozreli hlbšie na kontext tohto židovského sviatku či už prostredníctvom ukážky z filmu, no najmä cez sv. Písmo.

Podaktorí využili počas večera „last minute“ možnosť sv. spovede a večer spoločne zakončili bdením pri vystavenej Sviatosti oltárnej. Po adorácii mohli tí, ktorí chceli prespať v Kaťáku a ráno sa opäť stretnúť v kostole na spoločných ranných chválach s posvätným čítaním.

V „Afrike“ nemusí byť až tak horúco

/v , , ,

Posledný marcový piatkový večer patril opäť putovaniu po exotických krajinách. Tentokrát nešlo však len o jednu krajinu, ako sme na to zvyknutí, ale hneď o niekoľko.

Tvorivý tím A+N+K+J+B si vzal na mušku pôstnu aktivitu Tehličku pre misie a v duchu pomáhania pozval na diskusiu Mariána Bzuča Záhradníka, Tomáša Zachara a Lenku Adamčíkovú Kostolanskú. Všetkých troch spája ich ročná dobrovoľnícka misijná skúsenosť: Bzučo v Juhoafrickej republike, Tomáš bol v Južnom Sudáne a Lenka v krajine Inkov v Peru.

Ako spomenul Bzučo: „pre mňa mala Afrika klímu ako poznáme v Taliansku, takže nie vždy to musí byť ako v našich predstavách“. Preto možno bolo niektorým v Kaťáku aj chladnejšie. Tomáš ten na druhej strane zažil Afriku v tej známej „klasike“: chudoba, hlad, veľmi teplo a choroby. Na druhej strane aj ochota podeliť sa aj s tým posledným, čo ľudia majú a takmer všadeprítomná hudba a tanec. Lenka priniesla svoje zážitky nielen z  horských oblastí Ánd, ale aj z pralesa a púšte, kam sa dostala v rámci svojej misie. Svoje zážitky spísala v knihe Misia Peru, ktorú mladým predstavila.

Aby sa len nesedelo a nepočúvalo, večer spestrili akčné „smetiskové“ hry. Ale najväčší úspech malo trochu pozmenené Ubongo. Tvorcovia piatkových večerov sa rozhodli vyzbieraný dobrovoľný príspevok z akcie venovať na tohtoročnú Tehličku. Kam pocestujeme o mesiac, necháme sa prekvapiť.

(Ján Drgoň SDB)

Animátori v procese blahorečenia

/v , ,

V poradí už štvrtý animátorský víkend, ktorý sa tentokrát uskutočnil na chate v Slávnickom Podhorí, sa niesol v znamení svätosti. Po predchádzajúcich „Animákoch“, keď sa dubnickým animátorom predstavilo ich motto „dávam ďalej, čo som dostal“ (Animák 1, 2) a štýl, ktorým ho žili don Bosco a matka Mazzarellová (Animák 3), mali možnosť sa zoznámiť s tým najkrajším ovocím preventívneho výchovného systému, ktorým sú mladí svätci v ich veku.

Celý bohatý program chcel vyše dvadsiatim animátorom priblížiť svätosť ako niečo, čo je nielen možné, ale priam na dosah ruky. Príbehy Dominika Savia, Miška Magoneho, Františka Besucca a Laury Vicuňovej boli živým svedectvom príťažlivej svätosti mladých, ktorí pochádzali z úplnej i neúplnej rodiny, ktorí boli šikovní i ťarbaví, ktorí boli jednoducho Božími originálmi v prežívaní bežnej reality.

Prekvapením bol „proces blahorečenia“ každého animátora, keď komisia na čele s postulátorom predstavila nových kandidátov svätosti. Po prečítaní mena animátora bola vyzdvihnutá niektorá jeho hrdinská čnosť, po ktorej „advocatus diaboli“ predstavil aj jeho slabú stránku. Nasledovali svedectvá účastníkov procesu, ktorí mohli vystúpiť so svojou osobnou skúsenosťou s kandidátom na blahorečenie.

Dôležitou súčasťou každého Animáku je budovanie partie počas chvíľ voľna, keď je popri hre či prechádzke v prírode čas byť len tak spolu. A tak sa pri jednom stole hrala nová spoločenská hra, v kuchyni pri kávičke sa rozprávalo, hudobníci si hrali a spievali a iní si ráno privstali, aby videli východ slnka.

Záver stretnutia patril ešte dvom pracovným blokom. Animátori zhodnotili akcie v uplynulom polroku trošku netradične, keď rozdelení do skupín mali urobiť reportáž pre „Tv Kaťák“ o prínose jednotlivých aktivít a o prípadných výzvach do budúcna. V druhom pracovnom bloku saleziáni a saleziánky predstavili kalendár akcií do konca augusta a pozvali animátorov do ich spolutvorenia. Unavení, ale naplnení sa napokon všetci vrátili domov, aby tam vyskúšali žiť radostnú svätosť v každodennosti.

(don Peter Štellmach, SDB)

Biela kráľovná verzus Srdcová kráľovná

/v , ,

Štvrtok, posledný deň tábora, bol venovaný súboju medzi dobrou Bielou kráľovnou a zlou Srdcovou kráľovnou. Deti doobeda plnili zaujímavé úlohy a poobede súťažili proti svojim animátorom. Alica v Krajne zázrakov nakoniec porazila Srdcovú kráľovnú, a tak sa mohli začať oslavy a veľký rozlúčkový koncert. Ten si užívali starší aj mladší. Na úplný záver bolo vyhodnotenie skupiniek a spoločná táborová fotka.

Jarný prímestský tábor sa už stal akousi tradíciou v zozname saleziánskych akcií, avšak každý je jedinečný svojím štýlom, zážitkami a ľuďmi, ktorí spolu prežívajú rôzne momenty v štyroch jedinečných dňoch. Pre tento by mohol byť charakteristický výrok: „Bol to jeden z mojich najlepších táborov.“  A tak na konci patrí poďakovanie saleziánom, animátorom a deťom, pretože všetci títo boli a sú súčasťou tohto Božieho diela.

 

Marek Hudec

Deň so Srdcovou kráľovnou

/v , ,

Streda, tretí deň tábora, je už za nami. Začal sa uväznením Klobučníka Srdcovou kráľovnou. Deti ho mohli vyslobodiť len tak, že vyhrajú nad kráľovnou v jej obľúbenej hre – zázračnom golfe. No nebolo to také jednoduché. Najprv museli nazbierať dosť bodov, aby si mohli golf zahrať. A tak sa deti rozdelili do dvojíc a začali plniť rôzne úlohy na stanovištiach. Od mozgolamov, cez ježkobal až po sloniu chôdzu. Každá skupinka to zvládla a golf sa mohol začať. Nasledovala sv. omša a po nej voľno, počas ktorého sa rozpútal súboj vo vybíjanej animátori versus deti.

Popoludní Alica ukradla zázračný meč a deti sa za ňou vybrali do hradu Bielej kráľovnej. Nasledovala mestská hra, kde deti zdolávali rôzne úlohy, aby dostali indície s hádankou a po jej vylúštení zistili, kde majú ísť ďalej. Nakoniec sa dostali naspäť do katolíckeho domu, kde sa rozdala táborová pošta a všetko sa ukončilo krátkou modlitbou.

Malá myšlienka z dňa: „Nikdy si netreba mýliť jedinú prehru s celkovou porážkou.“ (F. Scott Fitzgerald)

Paulína Hírešová

Na návšteve u Klobučníka

/v , ,

Utorok, ďalší deň jarného prímestského tábora v Dubnici nad Váhom sa začal v obrátenom gardé. Nakoľko je v Krajine zázrakov možné všetko, deti od rána mohli zahrať bežné i menej známe hry, a to napríklad s pravidlami naopak alebo vo väčšom či menšom podaní (napr. futbal so stolnotenisovou loptičkou). Po nezvyčajných aktivitách už deň pokračoval ako každý iný táborový, a to poludňajšou sv. omšou a po nej klasickým obedom s ľubovoľnými hrami.

Popoludní deti mohli zapojiť svoju tvorivosť a vyrobiť si klobúk, aký sa im páči. Na konci po obľúbenej táborovej pošte bolo vyhodnotenie vyrobených klobúkov. Tie hodnotili tí najpovolanejší porotcovia: Klobučník, Zajac a Mačka Škľabka. Deň sa zakončil záverečnou modlitbou, ktorú predniesol don Peter Magura, vedúci tábora.

V tento deň deti mohli zažiť aj vynikajúce herecké výkony animátorov v scénkach, nabitý exhibičný zápas vo vybíjanej a celkovú veľkú usilovnosť, ochotu a pracovné nasadenie animátorov.  Za jedným dňom sa skrýva mnoho malých vecí, ktoré sú robené s veľkým srdcom.

 

Marek Hudec

Byť poslancom je vážna vec

/v , ,


Ďalší zo série piatkových večerov cestovania po svete sa niesol v belgickom duchu. Počas zasadania európskeho parlamentu vo veci budúcich vízií nášho Kaťáku, ktorý si pripravila Christine von Machálek, neprajníci čokolatéri jej uniesli dcéru, ktorí jej prepustenie podmienili nesplniteľnými úlohami.

Christine to celkom odrovnalo. Nakoniec sme väčšinu ich úloh splnili, ale nemilosrdným čokolatérom to nestačilo a Natália siahla po nesprávnej pralinke.

Nuž čo, poslanci zase zle zahlasovali. Jej koniec sme mohli vidieť v priamom prenose. Ťažkú prehru sme si ale osladili čerstvými belgickými waflami s čokoládou a Dankinou tortou, ktorá mala v tento deň svoj sviatok. Tešíme sa na vás už o mesiac.

A+N+K+J+B

 

Zasadni do europarlamentu – už tento piatok!

/v , ,

Pozývame Vás s nami zasadnúť do europarlamentu! Už tento piatok po mládežníckej sv. omši v Katolíckom dome. Tak neváhaj, vezmi koho chceš a príď!
Tešia sa na vás  A+N+K+J+B!

Navštív aj našu FB stránku!

 

Prihláška na jarný prímestský tábor

/v ,

CESTA DO FANTÁZIE

Pozývame všetky deti od 2. do 7. roč. ZŠ na prímestský tábor počas jarných prázdnin od 27.2. do 2.3. 2017 v priestoroch Katolíckeho domu a okolí.

Prihlasovací formulár on-line si môžete otvoriť kliknutím na nasledujúci link:

Prihlasovací formulár na jarný prímestský tábor.

Pre deti je pripravený bohatý program, v ktorom nebudú chýbať hry, zábava, tanec, scénky, tvorivé aktivity, jeden celodenný výlet a hlavne dobrá nálada. Tento tábor chce byť pomocou pre Vás, rodičia, ktorí počas prázdnin chodíte do práce a túžite, aby Vaše deti mohli zmysluplne využiť svoj voľný čas, a aby ste sa nebáli, kde sú a čo robia.

Program počas tábora začína každý deň o 900 hod. a končí o 1600 hod. v Katolíckom dome. Katolícky dom bude otvorený od 800 hod. Každý deň počas tábora bude možnosť odprevádzať deti z Pod hája od polikliniky o 800 hod. Obed je z vlastných zásob. Pitný režim je zabezpečený. Cena tábora je 10€ (ďalší súrodenec platí už len polovicu) a časť nákladov na tábor je financovaná z dotácie MŠVVaŠ SR. Prihlášku spolu s peniazmi odovzdajte najneskôr do 22.2. 2017. Počet detí na tábore je obmedzený. Tešíme sa na skoré stretnutie s Vami a Vašimi deťmi.

S pozdravom Vaši saleziáni, saleziánky a animátori.

Kontakt: don Peter Magura SDB / 0911 590 998

 

(„Z hry do hry“ – Jarný prímestský tábor 2016)

Detský karneval v rytme „ča-ča-ča“

/v , ,

Dobrý nápad nikdy nie je zlý, a preto sme aj tento rok v Katolíckom dome zorganizovali detský karneval. Bábätká, škôlkári, školáci a rodičia tak mali opäť príležitosť zažiť popoludnie plné hier, tanca a zábavy.

Tohtoročný karneval dal deťom príležitosť zatancovať si do rytmu „ča-ča-ča“ pod vedením urozprávaného Kocúra v čižmách, ktorý nás sprevádzal celým programom. Športovci nám predviedli svoje pantomimické schopnosti, princezné nakŕmili muchami hladného žabiaka, zvieratkovské masky nás rozospievali a ockovia nám dokázali, že aj oni majú veselého, športového ducha.
Keďže každá detská maska pri vstupe dostala vlastné číslo, karneval sa nezaobišiel bez obľúbenej tomboly, v ktorej deti mohli vyhrať nielen maškrty, ale i hračky.
V závere karnevalu animátori udelili tituly „Najkrajšia chlapčenská maska“, „Najkrajšia dievčenská maska“ a „Najmladšia maska“ malému kozmonautovi, prekrásnej chobotnici a ani nie ročnej robotníčke, ktorá už spokojne odfukovala v kočíku a cenu pre ňu prišiel vyzdvihnúť jej starší braček kuchárik.
Počas celého karnevalu na nás dozeral tajomný faraón, z ktorého sa vykľul celkom milý pomocník.
Ďakujeme všetkým rodičom a deťom za účasť a už sa tešíme na budúci ročník :)
Za karnevalový tím Peťa Babulíková