Tri Dubničanky zložili večné sľuby

V prvú septembrovú sobotu zložili v Banskej Bystrici  sestry saleziánky Viera Antalíková, Dagmara Čepelová a Mária Nagyová večné sľuby. Dubničanky svoje definitívne „ÁNO“ Bohu povedali v Kostole Panny Márie Pomocnice v Sásovej.

Viac o ich ceste k zasvätenému životu si môžete prečítať tu:

Sr. Viera Antalíková

Narodila v r. 1977, pochádza z Dubnice nad Váhom, kde prežila svoje detstvo. Študovala na Gymnáziu sv. Františka z Assisi v Žiline a potom na Filozofickej fakulte Katolíckej univerzity v Ružomberku odbor – slovenský jazyk a náboženská výchova.

V Dubnici spolupracovala so saleziánmi a sestrami saleziánkami ako animátorka. V období mladosti sa najprv orientovala do manželstva a hľadala si životného partnera, ale časom, po období hľadania, otázok a nespokojnosti srdca spoznala, že jej srdce je stvorené pre Jedného s veľkým J.

Obdobie prvotnej formácie prežila od roku 2002 v Šamoríne.  4.8.2007 zložila 1.rehoľné sľuby. Jej 1. apoštolským miestom boli Košice- Sídlisko KVP. Tu pôsobila  ako učiteľka slovenského jazyka a náboženstva na Gymnáziu a Základnej škole sv. Košických mučeníkov. Bola triednou učiteľkou, mala na starosti školský časopis a vo farnosti okrem prípravy ku sviatostiam viedla animátorky.

Po piatich rokoch ju cesta poslušnosti zaviedla do slovenského Ríma – Trnavy. Tu 3 roky učila na Obchodnej akadémii a základnej škole náboženstvo. Spolupracovala so saleziánmi  pri formácii animátoriek, príprave ku sviatostiam a bola štatutárkou mládežníckej organizácie Laura.

V roku 2015 zmenila  rovinu za oravskú vrchovinu a pôsobí v Dolnom Kubíne. Učí na základnej škole a gymnáziu náboženstvo. Venuje sa dievčatám – stredoškoláčkam a animátorom. V komunite má na starosti ekonomiku. Na celoslovenskej úrovni pôsobí ako členka redakčnej rady v časopise Don Bosco dnes a v projekte Ciest zrenia zastrešuje vekovú kategóriu dievčat, tzv. Očarujúce.

 

 

Sr. Dagmara Čepelová

Narodila sa v roku 1983  a pochádza z Dubnice nad Váhom, kde navštevovala aj Cirkevnú základnú školu sv. Dominika Sávia. Tu zažila prvý kontakt so saleziánkami na hodinách náboženstva, čo malo na jej život určite vplyv, ale vtedy  ich brala ako obyčajné katechétky a vonkoncom nerozmýšľala o rehoľnom živote.

Neskôr, počas strednej zdravotníckej školy, najprv bližšie spoznala saleziánov, u ktorých zažila veľké prijatie a okamžité zaangažovanie do animátorstva. Čas trávený s nimi v saleziánskom spoločenstve  v „Kaťáku“, na táboroch, ale i pri cyklo-výletoch ovplyvnil  jej  výber vysokej školy a vzbudil otázky o povolaní.

Postupne začala viac navštevovať saleziánky, apoštolovať  v rámci možností popri vysokej škole, ale predovšetkým sa nechala duchovne viesť a spoznávať Boží plán s jej životom. Kľúčové pre rozhodnutie odovzdať sa celá Bohu bolo obdobie po duchovných cvičeniach o povolaní. V modlitbe odpovedala Bohu „Áno“ na jeho volanie a potom už jej cesta viedla do Inštitútu dcér Márie Pomocnice.

Obdobie počiatočnej formácie absolvovala striedavo v Šamoríne a Trnave, kde ešte dokončovala štúdia na vysokej škole v odbore špeciálna pedagogika. Po dvojročnom noviciáte jej prvým pôsobiskom bola Banská Bystrica, kde sa v saleziánskom stredisku venovala krúžkom a stretnutiam rovesníckych skupín, organizovaniu rôznych podujatí, v úzkej spolupráci so saleziánmi.  Vynikala veselosťou, emotívnym zápalom a entuziazmom. Zažívala aj pekné sesterské vzťahy plné dôvery, spoločnej radosti a neúnavnosti v dávaní  sa mladým.

Po trojročnej pozitívnej skúsenosti jej preloženie na nové pôsobisko do Humenného spôsobilo smútok. Mladí na východe si však čoskoro získali jej srdce a naplno sa vložila do apoštolátu v Súkromnom centre voľného času Laura, ale i v saleziánskom stredisku. Tu počas  obdobia 5 rokov hlbšie prenikala aj do sesterského života, nadobúdala reálnejší pohľad na zasvätený život,  duchovne sa prehlbovala, hľadala  a nachádzala. S očakávaním, čo Boh pre ňu pripravil, chce zložením večných sľubov v tejto dobrodružnej ceste pokračovať v saleziánskej rodine a  komunite sestier, s mladými pre mladých.

 

 

Sr. Mária Nagyová

Mária sa narodila v r.1978 v Trenčíne. Detstvo prežila v Dubnici n/V spolu so svojimi 2 mladšími bratmi. Rodičia ich zahŕňali láskou a snažili sa dať im dobrú výchovu.

Počas štúdia na gymnáziu sa dostala do kontaktu s vierou cez veriace spolužiačky. Potom pokračovala v štúdiu matematiky a slovenského jazyka na VŠ v Banskej Bystrici. Pán si pripravoval v jej srdci miesto pre svoje pôsobenie. Božia milosť postupne prebíjala múr srdca s jeho hodnotami a predsudkami. Keď múry padli, otvorila svoje srdce pre dar viery.

Po ukončení VŠ začala učiť na ZŠ v Dubnici n/V. Boli to pre ňu krásne roky darovania sa deťom nielen počas vyučovania, ale ja v oratku, na táboroch v saleziánskom duchu.

V r.2003 začala formáciu u sestier saleziánok ako odpoveď na Pánovo pozvanie. Počas rokov formácie spoznávala a objavovala Božiu lásku voči nej, ale aj svoju osobnú krehkosť.

Po zložení prvých sľubov pôsobila v Banskej Bystrici, kde sa naplno venovala mladým a deťom v saleziánskom stredisku a vyučovala na základnej škole Štefana Moyzesa matematiku a slovenský jazyk. Po šesťročnom pôsobení v Banskej Bystrici jej novým pôsobiskom bola Trnava, kde jej boli zverené animátorky, koordinovala miestne stredisko organizácie Laura, združenie mladých a učila viacero predmetov na základnej škole v Hrnčiarovciach n/P. Momentálne je jej novým miestom pôsobenia Bratislava, komunita provinciálneho domu. Jej pôsobiskom bude ústredie mládežníckeho združenia Laura.

Mária po doterajšej skúsenosti saleziánskej cesty, kde Boh nehľadí na naše schopnosti, ale na milujúce srdce, túži dať Pánovi svoj definitívny súhlas na život dobrodružstva s Ním v saleziánskej rodine a pri práci pre mladých.

(zdroj: salezianky.sk)

(fotografie zo sľubov: Martin Funiak)