Vraj sa to nedá?
Hneď po Novom roku, 2.1. skoro ráno sme sa stretli na sv.omši o 6.00 a hneď po nej sme vyrazili na turistiku. Presne o 7.00 sme už kráčali od Prejty smerom k cieľu: Strážov, najvyšší vrchol Strážovských vrchov, 1213 m. Boli sme štyria: Mišo, Peťo, Šimon a ja. Vápeč, prvý zdolaný vrchol na trase nás odmenil krásnym výhľadom do šíreho okolia. Stádo asi 15 sŕn, ktoré sme vyplašili v lese, alebo krava, ktorá pred nami ušla naspäť do ohrady, boli stretnutia so živou prírodou na pochode. Vytúžená obedová zastávka v Zliechove nám dodala síl, hoci niektorí premýšľali nad myšlienkou ukončiť túru. Napokon o 16.15 pri krásnom západe Slnka sme dosiahli po 9 hodinách a 15 minútach cieľ, Strážov. Pri svetle čeloviek sme zišli do Zliechova, kde sme počkali pri kofole na odvoz do Dubnice. Vďaka Bohu že sa nám to podarilo.
autor: Vlado Plášek sdb