List z Londýna

Dnešná misijná nedeľa, kedy naši mladí prijali sviatosť birmovania, ma povzbudila k tomu, aby som pozdravil moju milovanú Dubnicu z ďalekého Londýna, kde som na dvojmesačnom jazykovom kurze.

Odlet bol veľmi symbolický, nakoľko bol tesne po blahorečení dona Titusa Zemana, ktorého životný príklad nás pozýva „prekročiť (naše osobné) hranice“. A tak som sa spolu s don Peťom Pagáčom, ktorý sa tiež zúčastnil tejto slávnosti, vydal na miesto jeho päť ročného pôsobenia v Londýne v časti Battersea.

Saleziánsky dom a škola prešli len nedávno úplnou prestavbou, takže sú skutočne moderné a krásne, ale počiatok tohto diela siaha až do čias, kedy ešte žil don Bosco (1887), ktorého ornát ukrýva aj sakristia nášho farského kostola. V komunite žijú 12 bratia zo 6 krajín a taktiež personál i vyše 500 žiakov v škole sú skutočným stretom kultúr z celého sveta.

Názov mojej jazykovej školy „Kaplan School“ v centre mesta vyčaril hneď úsmev na mojej tvári, ale ten rýchlo zamrzol po piatich hodinách intenzívneho kurzu. Veľkým obohatením sú moji spolužiaci: mladý inžinier z Kazachstanu, ruská modelka z Izraela, zahalené spolužiačky zo Saudskej Arábie či manažér z Milána. Takže rehoľník-kňaz len zapadne do mozaiky rôznosti.

Keďže sa nedá iba celý deň študovať, podarilo sa mi navštíviť The National Gallery a vidieť Van Goghove Slnečnice, pozrieť sa na mesto z najvyššej budovy v EÚ The Shard („Črep“) a hlavne ísť do St. Martin´s Theatre, kde sa už 65 rokov takmer denne hrá originál najdlhšie reprízovaného predstavenia v dejinách – Pasca na myši od Agathy Christie.

Dnešnú nedeľu som slávil Eucharistiu v spoločenstve Slovákov, ktorí sa stretajú v Slovenskej katolíckej misií v kostolíku Our Lady of La Salette and St. Joseph v centre mesta, aby si uchovali „jazyk, kultúru, vieru, spolupatričnosť, národnú hrdosť, ľudskú dôstojnosť“ a mohli „zdieľať čas, cítiť vzájomnú blízkosť a podporu, hlbšie prežívať každodenný život vo viere v Boha a v ľudskej solidarite“.

Po mojich prvých dvoch týždňoch tu v Londýne vidím dôležitosť týchto slov, lebo nie je ľahké priniesť sviežosť do Cirkvi, ktorá je unavená a ktorú ťažia stáročia sporov s miestnou Anglikánskou Cirkvou. Nech nám dnešná nedeľa všetkým pripomenie, že misie sú v srdci našej viery a nezabudnime na tých, ktorí žijú vieru v cudzom svete ako „blázni pre Krista“.

From London yours

don Štello SDB