O misiách
Saleziánske misijné dobrovoľníctvo je na Slovensku zastrešené dvomi organizáciami:
- VIDES je medzinárodná misijná organizácia, vznikla v Taliansku na podnet mladých a Inštitútu FMA. VIDES pôsobí v 15 krajinách Európy, v 8 krajinách Ázie, v 2 krajinách Afriky, v 10 krajinách Severnej a v 5 krajinách Južnej Ameriky. Dielo funguje cez miestne skupiny v spolupráci s centrom v Ríme. Na Slovensku je VIDES súčasťou OZ Laura – Združenie mladých.
- SAVIO je občianske združenie, ktoré saleziánskym štýlom vytvára priestor pre solidaritu s chudobnými a skvalitňuje život mladých v menej rozvinutých krajinách. Prostredníctvom projektov, zbierok a práce dobrovoľníkov pomáhajú ľuďom v neľahkej životnej situácii.
Martina Reháková
Luník IX
V spomienkach som zalovila do posledného ročníka gymnázia, kde sme mali pravidelnú mesačnú duchovnú obnovu. Tú pre mňa nezabudnuteľnú viedol don Jozef Bago. Témou duchovnej obnovy bolo: ,,Vy ste svetlom a soľou zeme.“ V súvislosti s touto témou nám rozprával o svojej misii na Ukrajine, dokonca nám priniesol aj bibliu v miestnom jazyku. A vtedy sa vo mne zapálila taká malá iskrička ísť na misiu. Keďže som išla maturovať a už dlhodobo som sa pripravovala na prijímačky na vysokú školu, túto svoju rodiacu sa túžbu na misiu som potlačila so slovami: keď vyštudujem medicínu, pôjdem do Afriky a tam budem vykonávať misiu ako detská lekárka. Lenže Boh to chcel inak.
Štúdium medicíny som zanechala kvôli starostlivosti o rodinu. Vždy, keď som doma spomenula, že chcem ísť na misiu, moja mama pohotovo odvetila, že však misiu vykonávam tu doma – v starostlivosti o rodinu, sestru a medzi mladými v saleziánskom stredisku.
Mária Kuľhová
Luník IX, Orechov dvor
Počas leta 2015 som sa vďaka misijnej organizácii VIDES zúčastnila ako animátorka na dvoch táboroch na Slovensku. Prvý týždeň to bol denný tábor na Košickom sídlisku Luník IX. Témou tábora bola oslava dvestého výročia narodenia sv. Jána Bosca, ktorý bol ústrednou postavou nášho týždňa. Každý deň sme mali rôzne súťaže a aktivity zamerané na určitú dobrú vlastnosť alebo návyk (priateľstvo, poriadok/služba, radosť, zodpovednosť, modlitba). Každé ráno sa začínalo dobrovoľnou svätou omšou a polhodinovým „oratkom“, kde mohli deti skákať na švihadle, trampolíne, mohli hrať kalčeto, tancovať, hrať sa s loptou. Program bol pestrý, neboli sme iba v priestoroch tamojšieho saleziánskeho strediska. Na Luníku je vždy živo, je tam veľa detí a ruchu a ľudia sú buď vonku alebo pozerajú z okien na ulicu :). Niektoré hry a súťaže sme mali aj za plotom strediska, a tak sa k nám pripájali aj deti, ktoré neboli prihlásené na tábor. V posledný deň sme poriadne oslávili don Boscove narodeniny, nechýbala torta ani cukrová vata.
Lucia Daňová
Rumunsko
Už je to pár rokov, čo som „zanechala“ VIDES. Vysokoškolské povinnosti v zahraničí ma odstavili, ale srdcom som Videsáčka stále. Moje spomienky a všetko to, čo som sa na Ukrajine a v Rumunsku naučila, sa totižto odstaviť nedajú.
Klára Kubištelová
Ukrajina
Moje misijné dobrovoľnícke pôsobenie sa začalo pred ôsmimi rokmi. Túžba po misijnom dobrovoľníctve však vo mne bola už dva roky predtým, vďaka kamarátke, ktorá mi rozprávala o svojej dobrovoľníckej skúsenosti na Ukrajine, kde bola cez organizáciu VIDES.
Keď som prišla prvýkrát na Ukrajinu, zažila som na vlastnej koži kultúrny šok. Bola som naivne presvedčená, že mňa sa to netýka, ale opak sa stal skutočnosťou. Našťastie, tento šok netrval dlho, iba pár dní, pokiaľ sme sa nestretli s ukrajinskými animátormi, s ktorými sme začali naplno spolupracovať pri tvorbe tábora.
Marián Záhradník
Juhoafrická republika
Na myšlienku ísť na misie som prišiel pravdepodobne vtedy, keď som prvýkrát prišiel do osobného vzťahu s misionárom (jeden rok pôsobil v Dubnici n/V salezián – brat Peter Červeň, ktorý až doteraz pôsobí v Azerbajdžane). Mal som vtedy asi 16 rokov. Peter pracoval u nás v oratóriu a všetci sme ho mali radi, bol naozaj správnym človekom.
Postupne u nás kratšiu alebo dlhšiu dobu pôsobilo niekoľko misionárov a táto myšlienka sa mi stávala bližšou, až kým ma priatelia prvýkrát nezavolali na misijné prípravné stretká organizované saleziánmi, na začiatok len tak nezáväzne. Pôvodne som mal ísť po bakalárskom ročníku na rok do Sudánu, potom sa to však skomplikovalo a na misie som sa dostal až po ukončení štúdia o ďalšie dva roky cez organizáciu sestier saleziánok VIDES.
