Archive for category: Články

Sme tu medzi vami od augusta 2021 a zdá, že spolu tu prežijeme neopakovateľné mesiace. V neistote tejto situácie nevieme, čo nás v budúcnosti čaká, ale chceme spolu ťahať za jeden povraz. Dovoľte preto, aby sme sa vám trochu predstavili.

Opäť v Dubnici

Danka: Kedysi som tu už pôsobila štyri roky. Niektorí si ma ešte pamätajú a aj sa si na mnohých spomínam. Vrátila som sa sem po osemnástich rokoch a teda deti a mladí z mojich čias  majú vlastné rodinky a vlastný život. Veľmi sa teším, keď sa s nimi stretnem, pripomenieme si, čo sme spolu zažili, porozprávame, ako sa majú teraz. Dokonca jedno moje bývalé stretko si chce zorganizovať stretávku.

Sestry v komunite už sa na mne smejú, lebo sa často pýtam: „Ako sa táto mamička volala za slobodna?“ Lebo tvár mi je povedomá, ale súčasné meno mi nič nehovorí.

Andy: Ešte pridávam, že často počujem, ako ľudia Danke povedia, že sa za tie roky vôbec nezmenila. Akoby zastal čas. :-)

Prvé dojmy z Dubnice

Andy: Ešte stále som v stave očarenia – je tu veľmi pekne – veľa zelene, krásna kvetová výsadba, milí ľudia. To človeku, ktorý sa tu zatiaľ hľadá, nesmierne dobre padne. Cítim tu silné saleziánske korene, odkaz dona Čakánka žije a odovzdáva sa novým generáciám – ľudia tu v hlboko sebe majú typickú saleziánsku srdečnosť, kňazi majú ohromnú odhodlanosť spovedať a čo je hlavné – majú koho.

Začínam pomaly „vyhmatávať“ aj boľavé miesta – napr. závislosti na návykových látkach: „zfetovaných“ mladých aj rodičov – a to nielen kdesi mimo, ale blízko nás.

Čo sme robili predtým, než sme prišli do Dubnice

Danka: Trinásť rokov som pracovala v Centre pre deti a rodinu v Rožňave. Fungovali sme veľmi podobne ako detský domov rodinného typu. Keď som odchádzala, mali sme v starostlivosti desať detí, čo je naša plná kapacita. S niektorými z nich som bola dosť dlho – šesť rokov.

Andy: Prišla som z Petržalky, kde som  v komunite pomáhala s vecami okolo domácnosti a chodu provinciálneho domu. Najkrajšou skúsenosťou za tých sedem rokov bolo, keď sme organizovali oslavy 80. výročia príchodu saleziánok na Slovensko. Mojou úlohou bolo namaľovať obrazy, ktoré  by sa tematicky dotýkali príbehov našich sestier v minulosti aj súčasnosti. Dala som dokopy vyše tridsať plátien a sú k nahliadnutiu na https://salezianky80.blogspot.com

Čo máme teraz na starosti

Danka: Hlavne komunitu – to je také každodenné stretko. Potom stretká, katechézu, deti na prvé sväté prijímanie, detský zbor, exalievy, štvrtkovú rannú kávu s mamičkami…ešte sa to utriasa.

Andy: krúžky ako angličtinu, ukulele, stretko birmovancov a Crazy Girls, webstránku nášho SCVČ Laura https://dca.sclaura.sk

Patrím tiež do miestneho saleziánskeho mediálneho tímu, ktorý sa napríklad stará aj o túto web-stránku, aby ste sa mohli dozvedieť o všetkom peknom, čo sa tu deje.

Danka a Andy: A ešte sa spoločne staráme o to, aby ste sa v prostredí nášho SCVČ cítili príjemne a bezpečne – súčasné pravidlá hygieny od nás vyžadujú zvýšenú starostlivosť o dezinfekciu priestorov, takže sme to tiež seriózne zaradili do nášho programu dňa. ;-)

Denne k nám totiž chodí veľa detí, mladých a rodičov z čoho máme úžasnú radosť a prajeme si, aby to čo najdlhšie aj vydržalo.

Spätosť s Dubnicou

Danka a Andy: Nedávno sme mali jeden zážitok, pri ktorom sme si s úsmevom povedali, že tá Dubnica je nám asi naozaj súdená. Cestovali sme na pohreb na Oravu a zastavili sme sa v dedinke Klin, ktorá sa preslávila sochou, ktorá kopíruje známy monument Krista z Rio de Janeira. Je to takzvané Rio de Klin. Parkovisko bolo prázdne – bol tam len jediný autobus s ešpézetkou IL a nápisom Nemšová. „To sú nejakí naši,“ povedali sme si. Vyjdeme hore k soche, a tam sa k nám nahrnul húf Dubničanov, dokonca aj rodičov našej spolusestry, miestnej rodáčky. No verili by ste tomu, že ešte aj kdesi na Orave sa naše cesty takto stretnú? :-D

Ak sme náhodou nezodpovedali všetky otázky, ktoré by ste na nás mali, nech sa páči opýtajte sa nás osobne.

Sr. Daniela Šušová

Sr. Andrea Miklovičová