Obdivuhodný príbeh Štefana Trnku (3. časť)
Čaute všetci naši obdivuhodní animátori a saleziáni!
Tak som doma. Podarilo sa mi už dospať celý týždeň a aspoň stokrát odpovedať na otázku „Ako bolo?“. Mám späť svoj mobil, dobrý signál aj pripojenie na wifi, mám svoj komp, svoje pohodlie, plnú chladničku, ale niečo mi chýba…
Chýbajú mi Bobeho haluzné ranné rozcvičky, starostlivosť i spravodlivosť don Peťa Maguru, adrenalín don Vlada a šibalský úsmev Štefana „Štella“ Trnku. Chýbajú mi všetky animátorky a zdravotníčka – Laura, Veronika, Peťa, Kika, Aďa, Zuzka -, ktoré nám dali svoje srdce a všetci animátori – Grandík, Filip, Paťo, Marek, Peťo, Švančo, Jaro -, ktorí odviedli kus dobrej práce. V táborovej pošte ste si od nás našli veľa milunkých lístočkov, lebo vám naozaj veľmi ďakujeme a máme vás radi.
Po piatkovej Trnkovej narodeninovej mega párty s nadupaným programom, ohňostrojom a diskotékou a po záverečnej fotke v sobotu pred nastúpením do autobusu mi to došlo. Budem musieť čakať ďalší rok na pobyťák… (slzička). Iba žeby nie (utretá slzička)! Mňa sa len tak ľahko nezbavíte :) Už teraz idem na FB požiadať o prijatie do skupiny „Kaťák“, na saldube.sk budem sledovať, čo sa deje a od septembra budem chodiť pravidelne do Kaťáku a do SCVČ Laura, lebo tam sa atmosféra tábora dýcha celý rok. Ste super a keď vyrastiem, chcem byť ako vy!
Váš táborový fanúšik
