Dubnica na svätojakubskej ceste
Od júla zdobí vchod do farského kostola sv. Jakuba zaujímavá kachlička s obrazom mušle. Prečo?
Okrem dávnej úcty k Panne Márii si v našom farskom kostole zvlášť uctievame aj apoštola Jakuba, ktorému je náš chrám zasvätený. Pozrime sa trochu do tradície, čo nám o ňom hovoria starodávne svedectvá. Kto bol tento apoštol, ktorý je tak zvláštnym spôsobom uctievaný v španielskej Compostelle?
Sv. Jakub Starší, ktorého týmto označením odlišujeme od iného apoštola, ktorý sa takisto volal Jakub, bol synom otca Zebedeja a matky Salome a bratom sv. Jána Evanjelistu. Spolu s apoštolom Petrom a Jánom boli najbližšími spolupracovníkmi Pána Ježiša. Boli svedkami premenenia na hore, vzkriesenia Jairovej dcérky, ale videli aj krvavý pot v Getsemani. Pán Ježiš im dal prezývku „synovia hromu“.
Stará tradícia zachovaná v liste Polykarpa z Efezu pápežovi Viktorovi (189-198) hovorí o sv. Jánovi Evanjelistovi, ale rovnako sa to týka aj jeho brata Jakuba, toto: „Ján, ktorý spočinul na prsiach Pána, bol rodom kňaz a nosil petalon. Bol svedok a učiteľ. On odpočíva v Efeze“. Podľa tohto svedectva obidvaja bratia, Jakub i Ján, pochádzali z veľkňazskej rodiny. Petalon bol čelenkou veľkňazov. Mohlo by nás mýliť, že ich Pán Ježiš povolal ako rybárov. U Židov platilo pravidlo, že každý, kto práve nevykonával úrad veľkňaza, musel sa živiť remeslom. Čosi podobné, ako keď dnes majú v niektorých profesiách pracovníci službu a mimo služby robia čosi iné. Vidíme to napríklad u sv. Pavla, ktorý okrem toho, že študoval u nôh Gamaliela, ovláda výrobu stanov a týmto remeslom – ako výrobca stanov – sa aj živil.
Po Nanebovstúpení Pána hlásal apoštol Jakub evanjelium v Samárii. Iné správy hovoria, že hlásal evanjelium až na území dnešného Španielska. Okolo Veľkej noci roku 44 ho vojaci Herodesa Agripu I. zatkli a na kráľov príkaz apoštola sťali mečom. Jakub bol prvý spomedzi dvanástich apoštolov, ktorý za Krista zomrel mučeníckou smrťou.
Tradícia hovorí, že kresťania postavili na mieste jeho umučenia kostol. Jeho ostatky mali byť okolo roku 70 prenesené na Sinaj, kde pôvodne stál kláštor sv. Jakuba, dnešný kláštor sv. Kataríny. V 8. st. boli relikvie sv. Jakuba zachránené pred pustošením mohamedánov a prenesené do Španielska. Na ich uchovanie a úctu bol v Compostelle postavený kostol kostol sv. Jakuba, ktorý bol posvätený 25. júla 816. Z tohto chrámu sa stalo asi v 10. storočí slávne pútnické miesto Santiago de Compostella. Viedli tam mnohé slávne pútnické cesty, ktoré boli lemované kláštormi a útulkami pre pocestných. A ako smerovník na týchto pútnických trasách sa po stáročia používa symbol mušle…
Pochádza to zo starého zvyku, že pútnici, ktorí navštívili Jakubov hrob, dostali klobúk, ktorý bol ozdobený veľkou mušľou. Na obrazoch môžeme svätého Jakuba vidieť ako apoštola, väčšinou s knihou. Tiež býva znázorňovaný ako pútnik s palicou, s mušľou na plášti, s fľašou, s vreckom a klobúkom.
Kachlička s mušľou pri vchode nášho kostola, ktorú nám teraz v lete priniesli priamo z Compostelly teda symbolicky spája dubnický chrám s tamojšou svätyňou. A nenápadne pripomína, že všetci sme pútnici na ceste do nebeskej vlasti… ;)
p.
