Logo Dubnickej Panny Márie
Nové logo obsahuje tri hlavné prvky:
- nežný dotyk malého Ježiška, ktorý hladí svoju Matku;
- písmeno „S“ v šatách Panny Márie;
- mušľa sv. Jakuba Staršieho, patróna farského kostola.
Nežný dotyk
Súsošie Dubnickej Madony s Dieťaťom robí výnimočným gesto Božieho Syna, ktorý pravou rukou nežne hladí tvár svojej Matky. História tejto sochy siaha až do 17. stor., kedy bola umiestnená v kaplnke Trenčianskeho hradu, neskôr v kaplnke dubnického kaštieľa a nakoniec bola darovaná farskému kostolu. Keď jedného dňa, v roku 1742, manželka grófa Ilešháziho uvidela v kostole starú a poškodenú sochu Panny Márie, chcela ju z chrámu odstrániť a namiesto nej spraviť inú. Následne sa grófke Panna Mária tri noci vo videní zjavovala, po čom nemohla zaspať. Grófka pochopila, že Panna Mária si praje, aby táto socha zostala v kostole. Obliekla ju do „prevzácnych šiat“ a dala jej berlu a korunu. Od tej doby rastie úcta k Dubnickej Panne Márii i milosti, ktoré rozdáva pútnikom. Od roku 1747 do roku 1779 je vo farskej kronike zaznamenaných vyše 250 zázračných „dotykov“ vo forme uzdravení a mimoriadnych udalostí, ktoré pokračujú dodnes, o čom svedčia aj početné ďakovné tabuľky v lurdskej jaskynke pri kostole.
Písmeno „S“
Toto písmeno, ukryté v logu Dubnickej Panny Márie, nesie v sebe dvojaký význam. Symbolizuje cestu pútnika a zároveň rehoľu saleziánov, ktorým bolo toto pútnické miesto zverené. Pripomína tiež, že my všetci sme na ceste, na ktorej nás materinsky vedie za ruku naša Matka. Jej životnú cestu vnímame zvlášť cez modlitbu ruženca, kde nám je blízka cez tajomstvá radosti, bolesti, svetla a slávy, ktoré nás učí prežívať spolu s jej Synom. Písmeno „S“ je aj súčasťou loga Saleziánov dona Bosca. Vytvára cestu, po ktorej kráčajú tri postavy, predstavujúce, okrem iného, biblickú ikonu emauzských učeníkov, ku ktorým sa priblížil Ježiš, aby premenil ich sklamanie na veľkú radosť (Lk 24, 13-35). Don Bosco, podľa príkladu Dobrého Pastiera a vedený Pannou Máriou, tiež sprevádzal mladých na ich životnej ceste a chcel, aby saleziánska rodina pokračovala v tomto delikátnom poslaní. Preto saleziáni v Dubnici nad Váhom už takmer 50 rokov ponúkajú celej farnosti, ale najmä mladým, svoju otcovskú, bratskú a priateľskú prítomnosť na ich životnej ceste.
Mušľa
Pôvod svätojakubskej mušle pochádza z legiend, pri ktorých bol vždy niekto zázračne zachránený. Podľa jednej z nich istý portugalský rytier stál v blízkosti prístaviska, kde kotvila loď, ktorá priviezla ostatky svätého Jakuba do Španielska. Keď jeho kôň videl zvláštne trblietajúce svetlo, ktoré dopadalo z hviezd na apoštola, bol z pohľadu tak vydesený, že skočil do vody a vzal so sebou do hlbín aj rytiera. Toho sa však podarilo zachrániť a vytiahnuť na palubu. Záchranári boli plní úžasu, keď videli, že jeho telo bolo celkom pokryté mušľami. A kto bol vlastne svätý Jakub? Patrón dubnického farského kostola bol brat apoštola Jána a spolu s apoštolom Petrom tvorili trojicu najbližších učeníkov Pána Ježiša. Má tiež prívlastok „Starší“, aby sa odlíšil od druhého apoštola Jakuba „Mladšieho“, ktorý bol Ježišovým bratrancom a prvým biskupom Jeruzalema. Meno sv. Jakuba je spojené najmä s jedným z najväčších pútnických miest na svete – Santiago de Compostela – a so symbolom mušle, ktorá už oddávna patrí spolu s palicou k výbave pútnika a zároveň aj označuje svätojakubskú cestu, ktorá je rozšírená po celej Európe a siaha aj na Slovensko.
Logo, ktorého autormi sú traja grafici, chce vďaka svojej modernej podobe ponúknuť všetkým pútnikom z blízka i ďaleka bohatsvo, ktoré sa ukrýva v dubnickom Kostole sv. Jakuba na hlavnom oltári, kde cez Pannu Máriu môže každý aj dnes zažiť Boží dotyk, ktorý trvá.
