Viera Antalíková FMA: Odpoveď na povolanie v podobe víťazstva na MS v ľadovom hokeji 2002
V krátkosti sa môžeš predstaviť niekoľkými vetami:
Volám sa Viera Antalíková. Po absolvovaní základnej školy som nastúpila na Gymnázium sv. Františka z Assisi v Žiline. Svoju lásku ku slovenčine a náboženstvu som realizovala cez štúdium na Trnavskej univerzite a dokončila na Katolíckej univerzite v Ružomberku. Momentálne pôsobím v Dolnom Kubíne. V komunite som ekonómkou, pôsobím tiež v celoslovenskom projekte Cesty zrenia a v posledných rokoch mám viac príležitostí písať a tvoriť pre časopis Don Bosco dnes, miestne farské spravodaje či na webku saleziánok. Rada som v prírode, s mladými, zacvičím si aerobik či pozriem dobrý film. Tento rok budem skladať večné sľuby spolu s ďalšími dvoma Dubničankami.
Kedy si pocítila, že si povolaná do zasväteného života?
Počas štúdia na vysokej škole, keď som mala skúsenosť s chodením s chlapcom. Moje srdce chcelo ľúbiť viac a plnšie. Vtedy mi po prvýkrát seriózne napadlo, či ma Pán nepovoláva do zasväteného života. Hneď som tieto myšlienky odsunula, ale časom sa vracali, boli stále silnejšie a neodbytnejšie. Po trojročnom zvádzaní boja, otázok a hľadania odpovedí som nastúpila na cestu formácie do Šamorína.
Kedy si sa definitívne rozhodla? Koľko si mala vtedy rokov?
Pri rozhodovaní mi Boh dal silné osobné znamenie. Keďže pochádzam z Dubnice a tá žila vždy hokejom, nebolo tomu inak ani u mňa. Končila som vysokú školu, vnímala som silné volanie patriť Pánovi, ale potrebovala som uistenie, znamenie, že si to nenahováram, že to nie je výplod mojej fantázie. A tak som prosila Boha, keby cez blížiace sa majstrovstva sveta v hokeji mi dal znamenie v podobe nejakej výhry našich. Boh nebol „trochár“ a keďže sa písal rok 2002, iste viete, že sme sa stali majstrami sveta. Odvtedy si ma niektoré sestry doberajú, či sa i tento rok niekto nerozhoduje do rehole – keď začínajú majstrovstvá. :-) Bola to pre mňa silná osobná odpoveď, ktorú sprevádzali ďalšie iné. Úplne som sa rozhodla patriť Pánovi však asi až v noviciáte, keď som mala 30 rokov.
Prečo si sa rozhodla práve pre reholu saleziánok?
Pretože ju najviac poznám, bola mi blízka a páči sa mi saleziánska charizma. Bolo však obdobie, keď som silne zvažovala aj františkánky.
Čo pre teba znamená žiť zasvätený život?
Patriť Pánovi navonok i vo vnútri, v jednote bytia…byť Božou. Cítim, že som v tom stále na ceste.
Čo považuješ za najdôležitejšie v pôsobení v zasvätenom živote?
Byť otvorenou pre Ducha Svätého, nechať ho, aby pôsobil cezo mňa a robil si svoje dielo. Aby som nekonala len tak ľudsky ja. A pri tom byť znakom lásky Boha – konkrétne cez službu, pomoc, radosť, úsmev, dôveru… Učiť sa viac BYŤ ako ROBIŤ.
Koľko rokov si už zasvätená? Kde všade si už pôsobila?
Už je to 9 rokov. Po štúdiu som nastúpila do formácie v Šamoríne, kde som v roku 2007 zložila 1. sľuby. Ako sestra som pôsobila v Košiciach na Sídlisku KVP – 5 rokov, učila som na ZŠ a gymnáziu slovenčinu a náboženstvo, potom 3 roky v Trnave – kde som tiež učila na ZŠ a Obchodnej akadémii náboženstvo. Zároveň som bola štatutárkou Združenia Laura a mala som na starosti animátorov, stretko birmovancov či som koordinovala prípravu na 1.sv. prijímanie cez program IMOS. Po 3 rokoch som sa posunula ďalej na krásnu Oravu – do Dolného Kubína, kde pôsobím na ZŠ a gymnáziu ako učiteľka náboženstva.
Kto je tvoj obľúbený svätý/á a prečo?
Medzi mojich obľúbených svätých patrí don Bosco a saleziánka sr. Magdaléna Morano. Don Bosco pre to, že je pre mňa inšpiráciou vo všetkom – v láske k mladým, vášni zachraňovať duše, výchovnej múdrosti, dôvere v Máriu, pracovitosti, otcovstve…a Magdaléna Morano bola výnimočná saleziánka, dnes už vyhlásená za blahoslavenú, ktorá prežila veľa rokov na Sicílii, kde založila aj saleziánske dielo. Bola výnimočná učiteľka – až tak, že keď ju po rokoch prekladali na iné miesto, starosta sa vyjadril, že by utrpeli menšiu stratu, keby preložili miestneho kňaza ako ju. Bola úžasnou ženou, duchovnou matkou, učiteľkou par excelans s veľkou výchovnou múdrosťou, ktorá vedela v sebe spájať láskavosť, dobrotu i náročnosť a viedla hlboký duchovný život. Raz by som chcela byť ako ona.
Čo ťa naučil zasvätený život? Čo ti prináša?
Je to krásne povolanie pre toho, kto je povolaný. Prináša veľa krásnych zážitkov z Božej prítomnosti, z toho, ako Boh koná v živote mojom i mladých, ktorým sa venujeme, z darovanej dôvery. Z toho, keď vidíš, ako mladí rastú vo viere, v zodpovednosti, ktoré im pomáhajú dozrievať i ľudsky. Zasvätený život ma učí stále viac dôverovať a zanechávať svoje istoty, oslobodzovať sa od egoizmu, učiť sa denne žiť evanjelium a byť autentickým svedkom. Ale iste sú chvíle, kedy je prežívanie povolania i náročnejšie, keď zasvätený prežíva samotu a do dôsledkov žije svoju voľbu. Ale myslím si, že podobne je tomu i v manželstve.
Aký odkaz by si nechala mladým, ktorí uvažujú nad zasväteným životom?
Odvahu, choď za Kristom, on tú cestu pozná…
