V čase späť a zas naspäť

V prvý deň nášho jarného putovného tábora „Cestovanie v čase“ ukazoval ráno teplomer -2°C. Našich animátorov to neodradilo, dokonca ani deti. Prišlo dokonca o 6 viac ako sme mysleli. Tábor začal rozdelením do skupiniek, modlitbou, krátkou scénkou a pomocou presýpacích hodín sme sa ocitli v Staroveku. Tak sme sa vzdali na cestu…Po skupinkách sme prešli trasu Dubnica nad Váhom- Trenčianske Teplice. Možno nič moc, ale najmladšia účastníčka je 2.ročník ZŠ. Cestou sme stretli Rimana, Egypťanku, Žida a Gréka. Splnili sme ich tvorivé úlohy a tak sa ocitli na sv. omši v krásnom (a príjemne vyhriatom) miestnom kostolíku a po nej s teplou kúpeľnou oplátkou v ruke. Bolo vtipné platiť za oplátku medenou mincou. Bonus plus bolo vidieť dom na stračej nôžke, hneď boli plány taký zostrojiť…

V nasledujúci deň sme začali netradične. O 7.00 bolo stretnutie animátorov a o 8.00 s deťmi pred zimným štadiónom. Mali sme ľadovú plochu iba pre náš tábor, lebo sme cestovali do doby ľadovej. Stretli sme neandrtálca, ktorý nás dňom sprevádzal, animátori perfektne zvládli stanovištia na ľade. Potom to bola výzva 30 úloh pre každú skupinku. Sv. omša bola v kostole sv. Jakuba a po nej sme súťažili v olympijských hrách. Nakoniec sme ako animátori zakončili deň toastami, upratovaním a hraním hier.

V poradí tretí deň sme cestovali v čase do stredoveku. Na Skalke nás privítal rytier, ktorý nám dal úlohy: hľadanie stôp, streľba z luku, gordický uzol, skákanie vo vreci, navigovanie slepého. Pri sv. omši nám don Jozef Motýľ povedal niečo o svätých Andrejovi Svoradovi a Beňadikovi. Po nej sme sa naobedovali v pútnickom dome a prešli lesnou cestičkou na Veľkú Skalku. Tam sme navštívili miesta, na ktorých naši stredovekí svätci žili. Nakoniec sme si zahrali obľúbenú hru sever proti juhu. V autobuse bolo veselo vďaka spievaniu.

Záverečný deň tábora sme začali sv. omšou, počas ktorej zaparkoval pred Kaťák žeriav, a tak sme pokračovali v záhrade. Zostali sme v súčasnosti a vydali sme sa pešo na narodeninovú oslavu do Slavnického Podhoria. Cesta viedla cez kanál Váhu, visutú lávku, či okolo kaplnky v Kameničanoch. Čakala na nás skvelá opekačka, streľba z luku, či obľúbená hra sever proti juhu. Potom sa zrazu z chatky vyrojili všetky postavy ktoré sme stretávali v rôznych časových obdobiach: posol, grék, žid, egypťanka, riman, neandrtálec. Bolo im s nami fajn a nechceli sa vrátiť do svojho času. Naopak domov sa museli vrátiť deti, lebo prišiel koniec nášho tábora. A tak sme sa deťmi rozlúčili a tešíme sa na opätovné stretnutie na stretkách a krúžkoch, alebo pri sv. omšiach, či krížových cestách v pôstnom období. A samozrejme… na letnom prímestskom tábore.