Konferencia Nové svitanie: Ako chutí nebo?
Štvrtý ročník konferencie Nové svitanie, ktorá sa už tradične koná na lúke pod pútnickou Skalkou pri Trenčíne, hŕstka organizátorov, viac než 700 účastníkov a veľké milosti pre všetkých.
Témou Nového svitania „Ako v nebi, tak i na zemi“ (Mt 6, 10) rezonovali takmer všetky momenty tohtoročnej konferencie. Prednášky, workshopy, modlitbové večery, sväté omše, adorácie, modlitby príhovoru, chvály, detský program i program pre mladých – v každej chvíli akoby bola prítomná atmosféra neba.
Viem, znie to možno priodvážne a pre mnohých snáď aj príliš sladko, ale bola som tam ako člen organizačného tímu i v tento rok a to, čo sme na konferencii prežívali, mi ani zďaleka neprišlo „príliš“. Snáď „viac naozajstné“, ale „príliš“ veru nie.
Pre mňa ako dubnickú farníčku mala táto konferencia o to sladšiu príchuť. Vidieť toľko známych tvárí z našej farnosti, počuť toľko povzbudenia a zažiť toľko radosti „so svojimi“, to pre mňa znamenalo naozaj veľa. Viem, že Skalka nepatrí pod našu diecézu, napriek tomu sa teším, že tie pomyselné hranice medzi farnosťami a diecézami sa už úplne podarilo zotrieť.
Výnimočným pre mňa – pre nás – bolo i prijatie pozvania zo strany otca biskupa Tomáša Galisa, ktorý na konferencii celebroval otváraciu svätú omšu. Jeho otcovská prítomnosť nás všetkých povzbudila, pretože ňou nielen poslúžil, ale zároveň vyjadril svoju podporu nášmu celoslovenskému spoločenstvu, ktorého členmi spolu s manželom sme.
Rovnako bolo pre mňa radosťou privítať dona Jozefa Ragulu, ktorý celebroval svätú omšu v nedeľu i sestru FMA Andrejku Badíkovú, ktorá prišla účastníkom konferencie porozprávať o činnosti ženskej saleziánskej kongregácie, ktorej je členkou. Cítila som radosť a hrdosť, že máme doma saleziánov a že sú takí srdeční, otvorení a láskaví.
Radosťou pre mňa boli i detské katechézky počas kázní, ktoré som viedla. Naše dubnické deti sa do nich zapájali s veľkým nadšením a mnohé sa aktívne zapojili do moderovania a odovzdávania obetných darov.
To množstvo mužov a žien z našej farnosti, ktorí „priložili ruku k dielu“ a pomohli nám stavať stany, zabezpečovať technickú stránku konferencie, slúžiť modlitbou príhovoru, voziť stoličky, animovať deti počas detského programu či strážiť stanové mestečko, tým všetkým chcem dnes poďakovať. Je nás naozaj hŕstka a bez vašej nezištnej pomoci by sme tohtoročných viac než 700 účastníkov jednoducho neustáli.
Ďakujem! Nech Pán koná – ako v nebi tak i na zemi.
Peťa Babulíková
(Viac nájdeš na cestaplus.sk)
