Ladislav Babača SDB: Pocítil som istotu, ktorá stále trvá
Salezián-kňaz, učiteľ náboženstva, animátor stretiek a krúžkov. Aj to je Ladislav Babača SDB, ktorý momentálne pôsobí na Orave.
Kedy si pocítil, že si povolaný do zasväteného života? Prebiehalo to bez akéhokoľvek vzdoru? Ak nie, ako dlho si „bojoval“?
Keď som sa učil na maturitu, za dlhých zimných večerov, začala mi hlavou vŕtať otázka, ktorú mi dal salezián, ktorý s nami miništrantami mával za totality tajné stretká: „Nechcel by si sa aj ty venovať deťom a mladým, ako sme sa my venovali vám?“
Kedy si sa definitívne rozhodol? Koľko si mal vtedy rokov?
V lete som bol na duchovných cvikách s Dodom Dömenym a tam som sa mu zveril s mojím snom. On ma posunul do partie chalanov pripravujúcich sa na saleziánske povolanie. Rok som chodil raz mesačne na víkendy, akosi som bol nerozhodný, ale potom v lete na cvikách v Nízkych Tatrách som zrazu pocítil absolútnu istotu, že mám byť salezián. A ešte ma to neprešlo :).
Do akej rehole si vstúpil? Prečo si sa rozhodol práve pre tú-ktorú rehoľu?
Poznal som troch tajných saleziánov – Peťa Brodeka, Andreja Porubčina a Ferka Kohúta. Zažili sme ako chlapci s nimi veľa stretiek, výletov, hokej, futbalové turnaje, hocičo. Vtedy som nevedel, že sú saleziáni, až po pár rokoch, keď zrazu mali jeden po druhom primície.
Čo pre teba znamená žiť zasvätený život?
Môj životný štýl, som v moc dobrom „tíme“ spolubratov, som stále s mladými, mám veľa času na rozhovor s Bohom (ešte ho musím aj využiť:)). Keby som mal znova 18, znova by som volil tento štýl života.
Čo považuješ za najdôležitejšie v pôsobení v zasvätenom živote?
Asi vyváženosť v trojuholníku Boh – komunita – poslanie: mať pekný vzťah s Bohom, s bratmi a žiť pre mladých.
Koľko rokov si už zasvätený? Kde všade si už pôsobil?
Neviem, takmer 20 rokov. Som v Námestove, bol som v Žiline, Bratislave, Trnave, noviciát bol v Poprade.
Kto je tvoj obľúbený svätý/á a prečo?
Don Bosco, on je proste top.
Aký odkaz by si nechal mladým, ktorí uvažujú nad zasväteným životom?
Poďte a uvidíte. (Jn 1,39)
