27.5.2016, 14:30, sme sa my ako prípravný tím stretli v telocvični s nádejou, že to všetko, čo sme si odložili na posledný deň, stíhame urobiť. Pred nami bol ďalší piatkový večer, tentoraz dokonca noc, boli sme nesvoji a nervozita stúpala každou jednou sekundou, ktorá nás delila od cesty do Veľkej Británie, kde sme sa, ako kráľovská rodina vydali na dostihy.
Po tom, čo sme vyrobili figúrky, pomaľovali podlahu viacej ako kulisy a chlapci doladili posledné technické detaily, prišiel čas našej premeny. Keď sa nám, po viacerých úpravách, podarilo dosiahnuť výzor aspoň trochu podobajúci sa skutočnej ROYAL FAMILY, začali prichádzať hostia. Telocvičňa Katolíckeho domu, pretvorená na dostihovú dráhu, sa začala pomaly plniť ľuďmi v spoločenskom oblečení, ktorí si zvedavo prezerali herný plán spoločenskej hry premietaný na podlahu.
Keď zaznela zvučka, vlajka Spojeného kráľovstva sa začala dvíhať vo vetre a nám neostala už ani sekunda na zaváhanie. Za zvuku hymny Veľkej Británie sme sa snažili verne znázorniť našich kráľovských dvojníkov. Naty, ktorá sprevádzala tento piatkový večer, šarmantne otvorila dostihovú sezónu a hra sa mohla začať. Všetky skupinky spokojne usadené vo vlastných lóžach dostali špeciálne bankovky, ktoré sa vďaka súťaživosti rýchlo míňali, no počet voľných koní sa znižoval, každý mal svoju taktiku, ako získať najviac koní, zarobiť si a, samozrejme, vyhrať. No na hernom pláne boli aj políčka, ktoré občas vedeli hru riadne zamotať. Asi nikoho by nepotešilo, ak by si vytiahol kartičku hlásajúcu stratu koňa či preplatenie jeho nákladov.
Hru sprevádzali aj rôzne úlohy, takže bolo možné, napríklad, zahliadnuť dievčatá pri nácviku kráľovskej chôdze s knihou na hlave, či celú skupinku premýšľať nad kvízovou otázkou. A nechýbali ani skutočné dostihy, počas ktorých sa skupiny snažili svojím krikom nielen podporiť svojho koňa, ale zároveň aj vyprovokovať súpera k hnevu.
Po deväťdesiatich minútach zaznel zvonec a našich kráľovských pretekov bol koniec. Sčítali sme peniaze, naši hostia, spokojní so svojím výsledkom alebo už zmierení s prehrou, sa mohli kedykoľvek ponúknuť veľkobritskými lahôdkami (čaj s mliekom nesmel chýbať!).
Aj keď víťaz môže byť len jeden (v tomto prípade skupina zelených), na spoločnej fotke sa všetci usmievajú a my s nimi.
Je za nami predposledný piatkový večer plný radosti, spoločne stráveného času, trošky stresu a, čo je podstatné, spokojných kaťákovcov.
(Kika Machálková)
