Pozývame mladých zapojiť sa do fotosúťaže na tému „JESEŇ V NAŠOM MESTE.“
Súťaž potrvá do 20. novembra 2021.
Zapojiť sa môže každí do 25 rokov (vrátane).
Vyberte dve najlepšie fotografie a pošlite nám ich na e-mail: sutazsaldub@gmail.com.
Zaslaním fotografií na e-mail súhlasíte s ich publikovaním na nekomerčné ciele.
Najlepšie fotografie patrične odmeníme!
S pozdravom,
mediálny tím Saleziánskeho strediska v Dubnici nad Váhom
Jesenné listy už poletujú vo vzduchu, čas s nimi letí o preteky a v SCVČ Laura sme radi, že sme sa s nádejou rozleteli do nového školského roka. Kým nám to situácia dovolí, vsadili sme hlavne na pravidelné aktivitity – krúžky, stretká, prípravy…lebo veríme vo výchovný potenciál založený na dlhodobom pôsobení na deti a mladých.
Po sťahovke sr. Danky Oremovej bola na základe výberového konania riadením SCVČ Laura poverená sr. Elena Caunerová. Prajeme Elen, aby sa medzi nami naďalej dobre cítila a mala veľa sily, energie a úsmevu pre jej zodpovednú úlohu.
Krúžky
Ako prvý sa roztočil tanečný krúžok. Tento rok máme 33 tanečníc v troch kategóriách: mládež, juniorky a deti. Ak to bude možné, mali by sa okrem tréningov a nácvikov zúčastniť aj vystúpení a súťaží. Zvykli vždy priniesť nejaké ocenenia, tak dúfame, že sa im bude dariť aj tento rok. Ale hlavne veríme, že im tanec prinesie krásu – vnútornú aj vonkajšiu.
Ďalej fungujú športové krúžky: florbal, vybíjaná, volejbal. Pokračujú aj Svetielkové rakety z rozprávky s vyrábacím krúžkom. Detský zbor nám skrášľuje nedeľné omše Každý týždeň ešte fungujú krúžky angličtiny, ukulele, cvičenie pre ženy, knižnica…
Stretká
Stretká – rovesnícke skupiny – to je pre nás srdcovka. Je to naša spoločná cesta vo viere a v ľudských hodnotách. Stretká fungujú pod rôznymi krycími názvami ako Hranolky, Crazy Girls, BB, Seňority, Činsky múr… a pokrývajú takmer všetky ročníky ZŠ a SŠ. Neoceniteľnou je v nich pomoc animátorov – dobrovonľíkov.
Projekt Matelko s Rannou kávou re mamičky a Dobrý pastier by si zaslúžili aj samostatný článok. Tak o tom zase niekedy nabudúce. :-)
Príprava na prvé sv. prijímanie
Ohromnú radosť máme z rozbehnutého programu Deti Svetla – prípravy na prvé sväté prijímanie. Prihlásilo sa vyše 120 detí, ktoré sa aj s pomocou sestier, saleziánov a tímu animátorov chystajú na svoje veľké stretnutie s Ježišom. Tohtoročnou novinkou je, že aj rodičia sa počas programu pre deti pripravujú na svojej „dospeláckej“ úrovni, aby svojim ratolestiam pomohli osláviť túto jedinečnú udalosť a pokračovať v ich priateľstve s Ježišom.
Príprava na birmovku
Podobne sa naštartoval aj projekt Cesty zrelosti – dozrievania vo viere, ktorý vyvrcholí budúci rok birmovkou. Vyše sedemdesiat birmovancov sa stretlo na dvoch maxistretkách a od októbra fungujú v piatich skupinkách so svojimi animátormi.
Ďalšie aktivity
Rozbehli sa aj obľúbené Piatkové večery v Kaťáku, animátorské stretnutia… S novou generáciou animátorov sme boli na výlete a zdolali sme Omšenskú Babu.
Prosíme o modlitbu, aby sme napredovali v našej činnosti ďalej – podľa fantázie lásky a novej abecedy pastorácie – ako nám to zanechal vo svojom odkaze pápež František pri svojej návšteve Slovenska.
Viac na https://dca.sclaura.sk/kruzky/
text. sr. Andy Miklovičová FMA
foto: archív SCVČ Laura
Kto si chcel v piatok pred nedeľnou šarkaniádou kúpiť v meste šarkana, zistil, že sú všetky vypredané. Panie predavačky to vysvetľovali, tým, že je práve sezóna. Netušili však, že to bolo tradičnou saleziánskou šarkaniádou 10. októbra, ktorá ako tradične sa tešila hojnej účasti šarkanov aj rodín.
Zaregistrovalo sa celkovo 37 drakov s najrôznejšími menami: Cifruška, Farbáčik, Rýchlodrak, Bez názvu, Sokol, Jednorožec, Smaťák, Smejko aj Bob. Na podujatie zavítali tiež šarkaní superhrdinovia: Spiderman, Thor a Enderman.
Hlavný organizátor Ján Drgoň SDB zhodnotil situáciu slovami: „Dnes sme mali dokonalé bezvetrie. Takže tohtoročná šarkaniáda bola hlavne o behaní.“
Rodičia to samozrejme ocenili, keďže deti sa riadne vybehali. V niektorých rodinkách behali ockovia so synmi na štafetu, inde zapojili aj kolobežku. Dokonca jeden salezián zapriahol šarkana za bicykel, čím dal do budúceho roku organizátorom inšpiráciu spojiť šarkaniádu s cyklokrosom.
Vyskytli sa však aj dve letecké katastrofy. Už nikdy k nebu nevzlietnu Tiger a Smajlík.
Naopak zase priamo na mieste činu sa jeden ručne vyrábaný šarkan „narodil“ – z prírodných materiálov ho vytvorila Ráchel Repková. A hoci nevzlietol, bol jediným v kategórii eko-bio-raw.
„Bolo to tu veľmi príjemné. Veľmi sa nám páčilo, že sa stretáme ako rodiny a hlavne, že sme spolu vonku, kým sa dá. Priestor je veľký dar daný človeku. Zabehali si všetky moje dcéry,“ komentovala podujatie Peťa Babulíková.
Bodku za akciou dal direktor saleziánskej komunity Bohuš Levko: „Hoci nebol vietor, je pekné, že sme sa tu takto stretli. Prajem vám všetkým, aby ste mali chuť a vietor do života.“ Nechýbal záverečný Zdravas´ a požehnanie.
Nakoniec sa predsa niektorým bežcom podarilo chytiť vietor a šarkany krásne vzlietli. Vyslúžili si za to aj ocenenia:
Kategória najvyššie letiaci šarkan:
Farbáčik – od Benkovcov
FF – Filipa Siekela
Najvytrvalejší bežec: Marek Vavro
Kategória ručne vyrobené šarkany
Smejko – od Dominika Antalíka
Smaťák – od Katky Babulíkovej
Starkite – od Barborky Benkovej
Trávníček – od Ráchel Repkovej
Kategória najväčší šarkan
Bob – od Lukáša Rafaja
text: Andy Miklovičová FMA
foto: Jaro Minárik
Aj v tomto roku sa združenie ADMA na Slovensku stretlo prvý septembrový víkend pod vedením don Pavla Gracha v Prešove.
Zúčastnila sa ho aj saleziánska Gabika Bauerová, ktorá je delegátkou strediska v Dubnici nad Váhom.
Téma stretnutia „Blahoslaviť ma budú všetky pokolenia,“ obsahovala informácie o rôznych prejavoch úcty a lásky k Božej matke počas stáročí, o ktorých písali mnohí svätci, aj duchovní Otcovia.
Členovia ADMY sa zároveň aj duchovne pripravovali na návštevu sv. otca Františka na Slovensku.
V dňoch 16-19. septembra sa členovia združenia ADMA v Dubnici nad Váhom zúčastnili duchovných cvičení pod vedením don Petra Bicáka v exercičnom dome Skalka. Obsahom témy „Urobte všetko, čo Vám povie,“ bola Božia Láska
k nám a naša láska k Bohu. „Najviac ma oslovila myšlienka, že môj duch oživuje dušu, moja duša oživuje telo. Sme povolaní, aby sme celý život prežívali v láske,“ zhodnotila duchovné cvičenia jedna z účastníčok.
Sme tu medzi vami od augusta 2021 a zdá, že spolu tu prežijeme neopakovateľné mesiace. V neistote tejto situácie nevieme, čo nás v budúcnosti čaká, ale chceme spolu ťahať za jeden povraz. Dovoľte preto, aby sme sa vám trochu predstavili.
Opäť v Dubnici
Danka: Kedysi som tu už pôsobila štyri roky. Niektorí si ma ešte pamätajú a aj sa si na mnohých spomínam. Vrátila som sa sem po osemnástich rokoch a teda deti a mladí z mojich čias majú vlastné rodinky a vlastný život. Veľmi sa teším, keď sa s nimi stretnem, pripomenieme si, čo sme spolu zažili, porozprávame, ako sa majú teraz. Dokonca jedno moje bývalé stretko si chce zorganizovať stretávku.
Sestry v komunite už sa na mne smejú, lebo sa často pýtam: „Ako sa táto mamička volala za slobodna?“ Lebo tvár mi je povedomá, ale súčasné meno mi nič nehovorí.
Andy: Ešte pridávam, že často počujem, ako ľudia Danke povedia, že sa za tie roky vôbec nezmenila. Akoby zastal čas. :-)
Prvé dojmy z Dubnice
Andy: Ešte stále som v stave očarenia – je tu veľmi pekne – veľa zelene, krásna kvetová výsadba, milí ľudia. To človeku, ktorý sa tu zatiaľ hľadá, nesmierne dobre padne. Cítim tu silné saleziánske korene, odkaz dona Čakánka žije a odovzdáva sa novým generáciám – ľudia tu v hlboko sebe majú typickú saleziánsku srdečnosť, kňazi majú ohromnú odhodlanosť spovedať a čo je hlavné – majú koho.
Začínam pomaly „vyhmatávať“ aj boľavé miesta – napr. závislosti na návykových látkach: „zfetovaných“ mladých aj rodičov – a to nielen kdesi mimo, ale blízko nás.
Čo sme robili predtým, než sme prišli do Dubnice
Danka: Trinásť rokov som pracovala v Centre pre deti a rodinu v Rožňave. Fungovali sme veľmi podobne ako detský domov rodinného typu. Keď som odchádzala, mali sme v starostlivosti desať detí, čo je naša plná kapacita. S niektorými z nich som bola dosť dlho – šesť rokov.
Andy: Prišla som z Petržalky, kde som v komunite pomáhala s vecami okolo domácnosti a chodu provinciálneho domu. Najkrajšou skúsenosťou za tých sedem rokov bolo, keď sme organizovali oslavy 80. výročia príchodu saleziánok na Slovensko. Mojou úlohou bolo namaľovať obrazy, ktoré by sa tematicky dotýkali príbehov našich sestier v minulosti aj súčasnosti. Dala som dokopy vyše tridsať plátien a sú k nahliadnutiu na https://salezianky80.blogspot.com
Čo máme teraz na starosti
Danka: Hlavne komunitu – to je také každodenné stretko. Potom stretká, katechézu, deti na prvé sväté prijímanie, detský zbor, exalievy, štvrtkovú rannú kávu s mamičkami…ešte sa to utriasa.
Andy: krúžky ako angličtinu, ukulele, stretko birmovancov a Crazy Girls, webstránku nášho SCVČ Laura https://dca.sclaura.sk
Patrím tiež do miestneho saleziánskeho mediálneho tímu, ktorý sa napríklad stará aj o túto web-stránku, aby ste sa mohli dozvedieť o všetkom peknom, čo sa tu deje.
Danka a Andy: A ešte sa spoločne staráme o to, aby ste sa v prostredí nášho SCVČ cítili príjemne a bezpečne – súčasné pravidlá hygieny od nás vyžadujú zvýšenú starostlivosť o dezinfekciu priestorov, takže sme to tiež seriózne zaradili do nášho programu dňa. ;-)
Denne k nám totiž chodí veľa detí, mladých a rodičov z čoho máme úžasnú radosť a prajeme si, aby to čo najdlhšie aj vydržalo.
Spätosť s Dubnicou
Danka a Andy: Nedávno sme mali jeden zážitok, pri ktorom sme si s úsmevom povedali, že tá Dubnica je nám asi naozaj súdená. Cestovali sme na pohreb na Oravu a zastavili sme sa v dedinke Klin, ktorá sa preslávila sochou, ktorá kopíruje známy monument Krista z Rio de Janeira. Je to takzvané Rio de Klin. Parkovisko bolo prázdne – bol tam len jediný autobus s ešpézetkou IL a nápisom Nemšová. „To sú nejakí naši,“ povedali sme si. Vyjdeme hore k soche, a tam sa k nám nahrnul húf Dubničanov, dokonca aj rodičov našej spolusestry, miestnej rodáčky. No verili by ste tomu, že ešte aj kdesi na Orave sa naše cesty takto stretnú? :-D
Ak sme náhodou nezodpovedali všetky otázky, ktoré by ste na nás mali, nech sa páči opýtajte sa nás osobne.
Sr. Daniela Šušová
Sr. Andrea Miklovičová
Po ročnej prestávke sa saleziánska komunita spolu s animátormi a dobrovoľníkmi rozhodla opäť usporiadať už 4. ročník cyklocrossových pretekov, CYCLOCROSS 2021. V sobotu, 18. septembra 2021, sa priestranstvo za kostolom sv. Jána Bosca premenilo na pretekársku dráhu ktorá merala 700 m. Súťaž bola rozdelená do 5 kategórií, 1 dievčenská, 3 chlapčenské a 1 kategória stredoškolákov, vysokoškolákov a pracujúcich.
Príprava cyclocrossu začala už v piatok poobede. Ochotní animátori spolu so saleziánmi vybudovali členitú a miestami náročnú závodnú trať, ktorá preverila aj tých najzdatnejších športovcov. V sobotu ráno organizačný tím celú akciu aj počasie vložil vo sv. omši do Božích rúk. Po jej skončení sa prípravný tím rozdelil na menšie skupiny, ktoré zabezpečovali a dohliadali na hladký priebeh celého podujatia. Niektorí pripravovali občerstvenie v podobe chutných bagiet, iní sa starali o správne vyplnenie prezenčnej listiny a rozdelenie účastníkov do súťažných kategórií. Okrem toho bolo potrebné mať aj ľudí priamo v teréne. Nesmeli tu chýbať traťoví rozhodcovia, zapisovači časov, mediálny tím a zdravotník.
Približne o 9:30 sa to všetko začalo. Účastníci s dávkou odvahy a adrenalínu očakávali odštartovanie svojej kategórie. Hneď na úvod sa predstavila kategória dievčat. Aj keď v tomto ročníku bola jediná dievčenská kategória, nechýbali napínavé momenty boja o výsledný čas, ktorý zohral dôležitú úlohu pri konečnom umiestnení. Chlapčenských kategórií bolo niekoľko. V kategórii mladších chlapcov sa predstavilo veľa favoritov, ktorí bicyklovali za medailovým umiestnením. Spočiatku sa zdalo, že medailové pozície sa budú ťažko rozdeľovať. K tejto dileme však dopomohlo posledné kolo, kde sa stali víťazi tí, čo si rozumne rozložili svoje sily. V kategórii starších chlapcov bolo napätie rovnaké. V prvom kole sa predpokladalo, že najlepší chlapci si udržia popredné priečky až do posledného kola. No v poslednom kole sa všetko zmenilo. Niektoré časy boli tak vyrovnané, že na druhom mieste sa umiestnili dvaja pretekári. Posledná najstaršia kategória chlapcov bola najzaujímavejšia, tým, že v nej súťažila aj pretekárka, Lucia Hudoková. Do kategórie stredoškolákov, vysokoškolákov a pracujúcich boli zaradení niektorí rodičia, saleziáni a animátori.
Všetci prítomní si prišli na svoje. Najmenšie deti vyskúšali prekážkovú dráhu, súťažiaci zabojovali o medailové pozície a rodičia sa tešili z výkonov svojich detí. Zároveň jesenné počasie dotvorilo neopakovateľnú atmosféru a podmienky pre uskutočnenie závodu. Ďakujeme všetkým, ktorí sa zúčastnili a už teraz ste srdečne pozvaní na ďalší ročník.
Výsledná listina medailových pozícií:
Kategória Dievčatá (2010-2011)
| Poradie | Štartovné číslo | Čas | ||
| 1 | 335 | 6:16 | Katarína | Gombárová |
| 2 | 216 | 6:24 | Adela | Koyšová |
| 3 | 378 | 8:42 | Barbora | Benková |
Kategória Chlapci mladší (2012-2014)
| Poradie | Štartovné číslo | Čas | ||
| 1 | 257 | 3:31 | Michal | Rajec |
| 2 | 321 | 3:33 | Matúš | Strapko |
| 3 | 373 | 3:46 | Stefan | Koperniech |
Kategória Chlapci starší (2009-2011)
| Poradie | Štartovné číslo | Čas | ||
| 1 | 393 | 9:18 | Matej | Liška |
| 2 | 337 | 10:40 | Matej | Rajec |
| 2 | 388 | 10:40 | Quido | Michalička |
| 3 | 383 | 11:37 | Andrej | Poruban |
Kategória Chlapci najstarší (2007-2008)
| Poradie | Štartovné číslo | Čas | ||
| 1 | 355 | 10:35 | Lucia | Hudoková |
| 2 | 376 | 10:57 | Filip | Koyš |
| 3 | 346 | 12:33 | Tobiáš | Chudo |
Kategória Stredoškoláci a pracujúci
| Poradie | |
| 1 | Barbora Gombárova |
| 2 | Robert Pham |
| 3 | Vladimír Plášek |
autor: Vladimír Plášek, Jaroslav Minárik
foto: Barbora Gombárová
Po stretnutí s mladými v Košiciach svätý Otec strávil posledný deň svojej návštevy na Slovensku v Šaštíne. Na miesto, kde pred viac ako dvoma desaťročiami mohli stretnúť veriaci dnes už svätého Jána Pavla II., aj tentokrát prišli ľudia z celého Slovenska. Tejto udalosti sa zúčastnili aj Dubničania, ktorí o 5:00 ráno štartovali dvoma autobusmi od Katolíckeho domu, aby stihli s predstihom svätú omšu o 10:00 celebrovanú pápežom Františkom, pre ktorého to bol posledný bod jeho programu.
Cesta ubiehala sprvoti rýchlo, v autobuse panovala dobrá nálada a trocha ospalosti. Spomalenie však neskôr priniesli kolóny, ktoré z pôvodnej jeden a pol hodinovej plánovanej cesty spravili štyri a polhodinovú. Účastníci však zahnali stres a nervozitu z neskorého príchodu ružencom a mariánskymi piesňami.
Okolo 9:30 sa dopravili do túžobne očakávaného Šaštína, na záchytné parkovisko. Pohľad na množstvo autobusov, ktoré tam už stálo, navodzoval dojem, že sa chystá niečo veľkolepé. Cesta však ešte neskončila. Bolo potrebné prejsť 2,5 km pešo na rozľahlé pole vedľa Šaštína, kde bolo dostatok miesta pre všetkých, ktorí prišli. Veľký zástup ľudí sa teda presúval po naprieč Šaštínom, v ktorom polícia a vojaci riadili dopravu. Občas vznikali prestoje z veľkého množstva ľudí, ktorí kráčali iba po úzkom chodníku. Každý si prial byť čo najrýchlejšie na konci cesty, ktorá za týchto podmienok trvala okolo 30 minút. V dave to žilo očakávaním a ľudia stretli raz tých, s ktorými cestovali a raz úplne nových ľudí, pričom všetkých spájal rovnaký cieľ. Dostať sa do areálu pútnickej svätyne, kde bude mat sv. Otec omšu. Počas tejto „púte“ sa v určitom okamihu naskytla unikátna príležitosť pápeža Františka v tesnej blízkosti, ktorý prechádzal po ceste v papamobile, hneď vedľa davu. Po tomto momente sa srdcia kráčajúcich upokojili a s nadšením sa posúvali ďalej. Po príchode ku areálu, kde každý musel prejsť bezpečnostnou kontrolou. Potom organizátori zaradili prichádzajúcich do sektorov s voľným miestom. Pohľad na toľko ľudí vzbudzoval úžas. Všetci v teple a väčšinou po stojačky sledovali sv. omšu. V areály bolo pripravených desať veľkých veľkoplošných obrazoviek, aby všetci mohli dobre vidieť, čo sa deje pri oltári, nakoľko niektorí boli aj dvesto metrov ďaleko od hlavného „stejdžu“.
Pretože bol sviatok Panny Márie Sedembolestnej, pápež František sa Slovákom prihovoril v kázni, v ktorej vyzval Cirkev na Slovensku, aby podľa vzoru Panny Márie kráčala za Kristom a nezostala stáť. A prosím vás, zostaňte na ceste, stále! Nezastavte sa!“ boli jeho slová. Na omši koncelebroval slovenský biskupský zbor, početní biskupi z iných krajín a viac ako 500 kňazov.
Na konci liturgie sv. Otec položil pred sochu Panny Márie sedembolestnej zlatú ružu na znak osobitnej náklonnosti pápeža. Po tomto úkone a po rozlúčení sa s tisíckami veriacich, sa za pomoci svojho sekretára a v sprievode ďalších kňazov presunul ku autu, ktoré ho malo odviesť priamo na letisko.
Tým sa návšteva sv. Otca na Slovensku skončila, avšak jeho posolstvo ostalo aj po jeho odchode v srdciach všetkých tých, ktorí s vierou a láskou prijali jeho slová…
Autor: Mária Gajdošová, Marek Hudec
Niektoré myšlienky pápeža Františka z homílie v Šaštíne:
Nezabudnime na to, že nesmieme redukovať vieru na cukor, ktorý osladzuje život. To nesmieme. Ježiš je znamením, ktorému budú odporovať. Prišiel, aby priniesol svetlo tam, kde bola tma, čím sa temnota dostala na svetlo a musela ustúpiť. Preto proti nemu temnoty stále bojujú.
Pred Ježišom nik nemôže zostať vlažný alebo „sedieť naraz na dvoch stoličkách“. Nie, to sa nedá. Prijať ho znamená súhlasiť s tým, aby u mňa odhalil protirečenia, modly, vnuknutia zla, a aby sa pre mňa stal vzkriesením, lebo On ma dvíha, podáva mi ruku a pomáha mi znovu začať. Vždy znova ma dvíha.
Mária, Bolestná Matka, jednoducho zostáva pod krížom. Stojí pod krížom. Neutečie preč; nesnaží sa zachrániť si život; nepoužíva ľudskú lesť ani duchovné anestetiká, aby sa vyhla bolesti. Toto je dôkaz súcitu: zostať pod krížom. Zostať s tvárou plnou slzí, ale s vierou človeka, ktorý vie, že vo svojom Synovi Boh premieňa bolesť na radosť a víťazí nad smrťou.
Všetky posolstvá sv. Otca je možné nájsť tu:
https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20210916107&fbclid=IwAR0aHGJQFGDyt7sfONnvEm5mAZzJi-QMsB01lYtmwyafCDvsoc7L8Wn0Zps
