Animátori v procese blahorečenia
V poradí už štvrtý animátorský víkend, ktorý sa tentokrát uskutočnil na chate v Slávnickom Podhorí, sa niesol v znamení svätosti. Po predchádzajúcich „Animákoch“, keď sa dubnickým animátorom predstavilo ich motto „dávam ďalej, čo som dostal“ (Animák 1, 2) a štýl, ktorým ho žili don Bosco a matka Mazzarellová (Animák 3), mali možnosť sa zoznámiť s tým najkrajším ovocím preventívneho výchovného systému, ktorým sú mladí svätci v ich veku.
Celý bohatý program chcel vyše dvadsiatim animátorom priblížiť svätosť ako niečo, čo je nielen možné, ale priam na dosah ruky. Príbehy Dominika Savia, Miška Magoneho, Františka Besucca a Laury Vicuňovej boli živým svedectvom príťažlivej svätosti mladých, ktorí pochádzali z úplnej i neúplnej rodiny, ktorí boli šikovní i ťarbaví, ktorí boli jednoducho Božími originálmi v prežívaní bežnej reality.
Prekvapením bol „proces blahorečenia“ každého animátora, keď komisia na čele s postulátorom predstavila nových kandidátov svätosti. Po prečítaní mena animátora bola vyzdvihnutá niektorá jeho hrdinská čnosť, po ktorej „advocatus diaboli“ predstavil aj jeho slabú stránku. Nasledovali svedectvá účastníkov procesu, ktorí mohli vystúpiť so svojou osobnou skúsenosťou s kandidátom na blahorečenie.
Dôležitou súčasťou každého Animáku je budovanie partie počas chvíľ voľna, keď je popri hre či prechádzke v prírode čas byť len tak spolu. A tak sa pri jednom stole hrala nová spoločenská hra, v kuchyni pri kávičke sa rozprávalo, hudobníci si hrali a spievali a iní si ráno privstali, aby videli východ slnka.
Záver stretnutia patril ešte dvom pracovným blokom. Animátori zhodnotili akcie v uplynulom polroku trošku netradične, keď rozdelení do skupín mali urobiť reportáž pre „Tv Kaťák“ o prínose jednotlivých aktivít a o prípadných výzvach do budúcna. V druhom pracovnom bloku saleziáni a saleziánky predstavili kalendár akcií do konca augusta a pozvali animátorov do ich spolutvorenia. Unavení, ale naplnení sa napokon všetci vrátili domov, aby tam vyskúšali žiť radostnú svätosť v každodennosti.
(don Peter Štellmach, SDB)
