Chlapci na Bodke prekročili rieku
Ako každý rok, už tradične sa 31. chlapčenská Bodka za prázdninami konala v posledný augustový deň v Levoči na Mariánskej hore. Ani skoré ranné vstávanie nás neodradilo; s úsmevom na perách a s túžbou v srdci sme vyrazili autami v hojnom počte, osemnásti. Po príchode sme sa pripojili k mladým z iných saleziánskych stredísk a spoločne sme sa zabávali na scénkach, ktoré sme si pripravili aj nepripravili :). Hoci porota našu scénku neocenila ako najlepšiu, dve prvenstvá nám predsa len nikto uprieť nemôže: najmladší účastník, iba 3-ročný František, patril do našej skupiny a tá pricestovala z najväčšej diaľky! Možnosti sviatosti zmierenia po dobre mierených láskavých slovách neodolal nejeden márnotratný syn. Duchovne očistení, neváhali sme sa posilniť i fyzicky a pretekali sme sa, kto zje viac párkov (ešte teraz mi trávia). Po obede nás rozdelili podľa veku: mladší mali možnosť sa poriadne vyblázniť a starším boli ponúknuté workshopy: prednášky na témy týkajúce sa dospievajúceho muža. Medzi inými veľmi zaujalo rozprávanie o procese blahorečenia saleziána mučeníka don Titusa Zemana, ktorého výrok „Stále čakáš? Prekroč rieku!“ bol mottom tohtoročného stretnutia. Vybláznení a povzbudení sme sa všetci stretli v Bazilike Navštívenia Panny Márie a spoločne s provinciálom don Jozefom Ižoldom sme slávili svätú omšu. Na oslavu Pána sme pridali aj naše hlasy. Po spoločnej fotke sme sa duchovne naplnení vybrali na cestu domov. Pozvanie na zmrzlinu od našich saleziánov sme nedokázali odmietnuť, čo nám prinieslo možnosť prezrieť si historické centrum Levoče. Cestou sme sa ešte zastavili na salaši Krajinka a prezreli si zbierku historických traktorov. Pri nápise Porsche na jednom z vystavených kusov naše chlapčenské srdcia zaplesali vzrušením. Nakoniec ale prišiel čas dokončiť posledný úsek cesty a unavení, ale šťastní sme sa vrátili spať domov.
(Michal Granát)
