Sviatok sv. Františka Saleského – saleziánska rodina má dnes meniny

Svätý František Saleský (1567 – 1622), pastier plný horlivosti a učiteľ lásky, inšpiroval dona Bosca svojím optimistickým humanizmom a totálnou pastoračnou obetou v starostlivosti o duše. V roku 1854 vyhlásil: „Panna Mária chce, aby sme založili kongregáciu. Rozhodol som sa, že sa budeme volať saleziáni. Uchýlime sa pod ochranu svätého Františka Saleského a budeme mať účasť na jeho nekonečnej láskavosti.“ V roku 1854 don Bosco dal prvej skupinke 17 mladých, ktorí túžili nasledovať jeho kroky v práci s mládežou, názov Nábožná spoločnosť svätého Františka Saleského.

(Erb Saleziánskej Kongregácie so sv. Františkom Saleským)

Svätý František Saleský (pôvod jeho mena je z talianska od sv. Františka z Assisi, ktorého otec nazýval v detstve pre jeho znalosť francúzštiny Francesco-Francúzik) sa narodil taliansko-švajčiarskom pohraničí v Savojsku na zámku Sales 21. augusta 1567. Vyštudoval filozofiu a právo v Paríži. Počas svojho pobytu v Paríži býval v jezuitskom kolégiu a získal aj vynikajúce duchovné vedomosti. Ako 19-ročný pod vplyvom reformácie prekonal krízu viery. Podľa náuky o predurčení bol presvedčený, že bude zatratený. Mal pevnú povahu a krízu prekonal myšlienkou: „Keď už nebudem môcť milovať Boha vo večnosti, chcem ho milovať aspoň tu na svete.“ Po štúdiách v Paríži absolvoval právnickú fakultu v Padove. Ako dvadsaťštyriročný napriek nesúhlasu otca si zvolil kňazskú dráhu. Jeho prvé pôsobisko bolo celkom pod vplyvom kalvinizmu. Nedal sa znechutiť a svojimi listami burcoval k návratu ku kresťanstvu. V roku 1599 pápež vymenoval úspešného misionára za pomocného a v roku 1602 za diecézneho biskupa v Ženeve. Bol to človek ušľachtilého a prenikavého ducha, učený humanista a veľký duchovný vodca. Všetkým sprístupnil cestu asketiky (Filotea) a ukázal podstatu duchovného života v láske k Bohu (Teotim). Aj v svojom biskupskom úrade bol neúnavným pisateľom a štatistiky hovoria, že napísal okolo 6000 listov. So svätou Janou de Chantal založil a viedol rád Navštívenia. Vyčerpaný apoštolskou činnosťou zomrel 28. decembra 1622. Sviatok Františka súvisí s prenesením jeho ostatkov do Annecy 24. januára 1623. Za svätého bol vyhlásený v roku 1665, za učiteľa Cirkvi v roku 1871. Pius XI. ho v roku 1923 vyhlásil za patróna tlače a žurnalistov. Na jeho sviatok pápeži vydávajú posolstvo k Svetového dňu spoločenských komunikačných prostriedkov, ktorý sa slávi na Siedmu veľkonočnú nedeľu.

(zdroj: www.saleziani.sk)


Z myšlienok sv. Františka Saleského

„Na jednu kvapku medu sa chytí viac múch ako na celý sud octu.“

„Radosť otvára srdce, smútok ho zatvára.“

„Veľmi často sa uspokojujeme s túžbou byť anjelmi v nebi a pritom zabúdame byť ľuďmi na zemi.“

„Boh očakáva od nás skôr vernosť v malých veciach, ktoré máme na dosah, ako veľkú túžbu po veciach, na ktoré sotva budeme mať príležitosť.“

„Pomaly sa ponáhľajte. Veci urobíte vždy rýchlo a načas, ak ich urobíte dobre.“

„Už to je veľké zlo, že nerobíme nič dobrého.“

„Aj jedna duša je dosť veľká diecéza.“

„Jediný skutok lásky k Bohu v čase suchopárnosti má väčšiu hodnotu ako mnoho skutkov v čase nadšenia a útechy.“

„Svätý, ktorý sa nedokáže smiať, nie je žiadny svätý.“

„Keby mi nepriateľ vylúpil jedno oko, druhým sa na neho priateľsky pozriem.“