Slovenskú volejbalovú reprezentáziu na PGSI v Krakove viedli Dubničania

/v ,

Tento rok sa XXIX. medzinárodné saleziánske hry PGSI konali v poľskom Krakove. Myslím, že im hneď z viacerých stránok môžeme prideliť niekoľko NAJ:

  • najväčšie zastúpenie SVK výpravy v POL  – 12 družstiev (11x futbal, 1x volejbal);
  • najvyšší počet súťažiacich krajín – 25 (vrátane Afriky a Južnej Ameriky).

Pre našu volejbalovú hŕstku Izraela to boli najkrajšie zážitky, zďaleka nielen športové.  Ako najväčší dar vnímam celý náš tím poskladaný z dievčat z celého Slovenska, vskutku od východu až po západ (ak ste milovníkom detailov: Bratislava, Senica, Stará Turá, Dubnica nad Váhom, Dolný Kubín, Humenné) a výborného trénera Juraja Bartoša, ktorý sám bol účastníkom PGSI hier v roku 2014 v Bratislave.

Tento rok sme naše volejbalové úspechy videli veľmi ružovo – pretože naša zostava mala silný hráčsky potenciál i silného Ducha. Našim prvým súperom bol Nemecký Essen, ktorý nás síce najskôr herne potrápil, ale koniec zápasu nám priniesol šťastný výsledok 2:1 na sety.

Druhým súperom v skupine bol poľský tím Suwalki. Vo všeobecnosti je volejbal poľským národným športom, a tak mal na týchto hrách v našej kategórii polovičné zastúpenie. So Suwalkami sme nakoniec veľmi nešťastne prehrali 1:2, k výhre nám chýbali dva body.

Do osemfinále sme sa síce dostali, ale čakal nás silný súper s oduševneným funklubom. Ak sme chceli byť v semifinále, museli sme poraziť domáci Krakov. S ním sme však, žiaľ, znova tesne prehrali. Hneď po tomto zápase sme teda hrali už len o umiestnenie v skupine. Najskôr sme porazili opäť poľský Wroclaw a poobede už na nás doľahla únava, a tak sme aj napriek dlhodobému vedeniu podľahli chorvátskemu Záhrebu a obsadili sme pekné 6. miesto.

Okrem športových zážitkov sme isto všetci mali nezabudnuteľný zážitok spoločenstva a stretaní sa s mladými z celého sveta. Silnú jednotu sme zažili aj pri spoločnej večernej modlitbe v Sanktuáriu Božieho milosrdenstva, ktorá bola sprevádzaná medzinárodnými piesňami a osobnými svedectvami mladých športovcov z rôznych krajín. Zvlášť nás chytilo za srdce zdieľanie sýrskeho mladíka o neľahkej situácii, ktorú žijú v krajine a predsa napriek tomu prišli – a my sme im všetci citeľne fandili.

Predposledný deň, keďže sme už nehrali, bol ako stvorený na výlet do neďalekej soľnej bane Wieliczka. Dovtedy sme o jej monumentálnosti len počuli, po tomto dni sme sa naozaj aj presvedčili, že patrí medzi skvosty strednej Európy a prehliadkové trasy nemajú konca – veď sami sme východ z nej nevedeli nájsť. Historickejšie duše si mohli potešiť srdce na poobednej prehliadke fabriky Oscara Schindlera.

Zahájenie tohtoročných hier PGSI 2018 sa konalo v duchu záhradnej párty u miestnych saleziánov, kde sme spolu so všetkými športovcami sveta povedali hrám i jej organizátorom: „dziękuję i cześć“!

(sr. Danka)

Postrehy zo všetkých dní súťaže a zlato slovenských futbalistov.