Paschálna téma pre veľkonočnú sviecu AD 2022
Aj tento rok som mal tú česť pripraviť veľkonočnú sviecu, ktorá sa pri slávnostnom začiatku veľkonočnej vigílie a pri speve starobylého Exultetu stane voskovou ikonou Zmŕtvychvstalého Pána, postavenou na dôstojnom vyvýšenom mieste uprostred chrámu, pri ambone, ktorá bola v katolíckej liturgii vždy symbolom prázdneho Pánovho hrobu.
Leitmotívom tohtoročnej sviece je starobylý patristický motív Krista – návnady, ktorý sa objavuje v teologických textoch mnohých ranokresťanských autorov. Centrálnu časť kompozície zaberá postava Krista so zdvihnutými rukami v obetnom geste, položená na výraznom červenom kríži. Zmŕtvychvstalý Kristus je zobrazený v conobiu/colobiu, čiže starobylom purpurovom rúchu bez rukávov s dvoma zlatými pruhmi (clavus) padajúcimi z ramien, presne tak, ako bol často zobrazovaný v tradičnej západnej ikonografii prvého tisícročia, napríklad na stenách slávneho chrámu Santa Mária Antiqua na rímskom Fóre. Kristus je tu teda kňazom, ktorý prináša sám seba ako dobrovoľnú obetu. Mučenícky charakter obety má podčiarknuť ostrá červeň kríža, korunovaná v tituluse jeho vrcholu bielou korunou, symbolizujúcou Kráľa slávy.
Z Kristovho prebodnutého boku vyrastá zelená jarná ratolesť, ktorá tvorí korunu stromu a stáva sa tak symbolom rajského stromu, pod ktorým Adam a Eva stratili nesmrteľnosť. V starovekej katechéze cirkevných otcov bolo drevo kríža, na ktorý bol Ježiš pribitý, tým istým rajským stromom, pod ktorým sa odohrala dráma prvých rodičov. Obeta ich potomka podľa tela, zaveseného na dreve kríža, obnovuje ich stratený život. Zelená koruna z listov obklopujúca centrálnu časť kríža je tiež grafickým obrazom nebeského kráľovstva, rajskej záhrady, ktorá sa v Apokalypse zjavuje ako Sväté mesto, Horný Jeruzalem. Zdrojom návratu do raja – spoločenstva s Otcom – je teda paschálna – veľkonočná obeta Syna, vyjadrená v geste nie napnutých, ale jemne ohnutých v lakťoch rúk. Pán ponúka svoj život dobrovoľne, stáva sa darom pre všetkých, a tak otvára prístup do kedysi strateného rajského kráľovstva.
Pod krížom je vyobrazená temná ohromná silueta symbolického Leviatana, obrazu smrti, nenásytnej akoby žraloka, ktorý nikoho neušetrí. Obrovská tlama ryby – draka tiež patrí k starým kresťanským zobrazeniam smrti. Jeho tlama je doširoka otvorená kvôli krížu, ktorý v dolnej časti berie na seba podobu bieleho háku, ktorý rozrýva a roztvára papuľu netvora. Kríž s obetujúcim sa Kristom sa stáva pre smrť jej smrtiacou pascou. Kristovo človečenstvo je návnadou, na ktorú sa beštia vrhá a je raz a navždy „infikovaná“ životom Logosa – Slova, ktoré je skryté pod zásterou ľudského tela.
Dogma kresťanskej viery vyznáva zostúpenie Krista do priepasti (smrti). Ide o takzvanú odvodenú dogmu, ktorej obsah nachádzame v Apoštolskom vyznaní viery, ako aj vo štvrtej eucharistickej modlitbe. Znamená to, že Paschálny Kristus vo svojej vlastnej smrti zostúpil do tajomnej a ťažko opísateľnej reality smrti. Zároveň byť s človekom v umieraní vyjadruje božskú vernosť celému ľudstvu, ktorú Cirkev spoznáva a interpretuje v manželskom kľúči. Smrť na kríži Božieho Syna je aktom zasnúbenia sa s Nevestou – Cirkvou, a odovzdaním jej celého dedičstva Syna. Hoci človek v dôsledku pádu zdedil smrť v obete na Golgote, znovu získal stratený večný život. Kristova sloboda v Jeho Pasche sa tak stala smrťou smrti, ktorá dusiac sa životom a láskou Prehltnutého, vypľúva na slobodu Adama a Evu. Prostredníctvom kríža – návnadu, Večný Otec v Kristovom Vtelení prekabátil smrť a vyslobodil ľudstvo z jej pazúrov! Cirkev slávi toto tajomstvo v liturgii veľkonočnej noci (Paschálnej noci), rozjíma o dejinách spásy a uctieva si Paškál, ktorý vo svojej svietiacej konzumácii seba samého, osvetľuje temnoty života.
Nádherným spôsobom tieto teologické reflexie predstavujú texty cirkevných otcov, ktoré, či už sa venujú témam Vtelenia alebo Vykúpenia, predstavujú Krista ako božskú návnadu a kríž ako háčik večného rybára, ktorý vyslobodil ľudstvo z tlamy Leviatana!
„Lev Leviatan (o ktorom tu hovoríme) sa chytil na háčik udice, lebo keď prostredníctvom svojich pomocníkov prehltol návnadu v podobe tela nášho Vykupiteľa, Božie ostrie ho prebodlo. Ako háčik držal hrdlo hltača, pretože na ňom ležala návnada v podobe tela, na ktoré sa vrhla dravá príšera. A Božstvo, ktoré ho malo zabiť, bolo počas jeho umučenia skryté […]. Povraz, na ktorom visí hák, je rodokmeň starovekých otcov spomínaných v evanjeliu […] na jeho konci je vtelený Pán, čiže k tomuto háku je pripevnený. Na toho, ktorý sa obetoval za celé ľudstvo, číha vo svojich vodách táto šelma s otvorenou papuľou“.[1]
„Miestom rozkoše myslím lono Márie, […]. Vychádza z nej s ľudskou prirodzenosťou, lebo odetý plášťom našej smrteľnosti sa zjavil ľudským očiam a z Panny urobil prút a z Genezis povraz, priviazal hák Božstva, ktorý zakryl panenským telom, aby veľký drak prilákaný k telu pocítil železo Božskej moci“.[2]
„Rodokmeň tejto Panny ako lano pripevnili evanjelisti na rybársky prút, na ktorého konci bol jej Syn upevnený ako návnada, pretože Ježiš Kristus sa považuje za narodeného z Panny. Tento povraz pripevnil Boh Otec k prútu kríža, na ktorého koniec bol pripevnený jeho Syn ako návnada“.[3]
Motív Boha ako božského rybára, ktorý loví smrť na paschálnu návnadu Krista, možno nájsť v miniatúre Herrada z Landsbergu v Hortus Deliciarum. Ilustrácia zobrazuje Boha Otca, ktorý drží rybársky prút, na ktorom sú medailóny so Spasiteľovými predkami. Kríž má podobu háku, ktorý drží Leviatana za ústa. Kristus, Kráľ slávy, je na kríži zobrazený so zdvihnutými rukami v obetnom geste ! [4]
Verím, že týchto niekoľko informácií pomôže kňazom a veriacim lepšie čítať ikonografiu Paschy, ktorá bude zapálená od nového ohňa na Veľkonočnú vigíliu. Ako vždy vám odporúčam, aby ste sa vo vašej farnosti pokúsili založiť zbierku veľkonočných sviec, ktorá bude z roka na rok obohacovaná a bude veľkonočnou – paschálnou pamäťou Cirkvi.
Využívam túto príležitosť, aby som vyjadril svoje najvrúcnejšie želanie požehnanej Kristovej Paschy! Nech nás naplní plnosťou života. Život, ktorý dosahuje svoju plnosť v tajomstve trojičného spoločenstva a prekonáva každú hranicu a bezmocnosť voči zlu smrti.
S úctou O. Lucjan Bartkowiak CR
[1] Gregorius Magnus, Moralia, XXXIII, 9.17.PL 76, 682.
[2] Piotr Damiani, Homilia na Zwiastowanie NMP, (PL 144, 557-563), w: Ojcowie wspólnej wiary 1986, 139.
[3] Honorius Augustodunensis, Speculum Ecclesiae. In Annuntiatione Sanctae Mariae,PL 172, 96.
[4] S. Kobielus, Krzyż Chrystusa, Od znaku i figury do symbolu i metafory, Tyniec, Wydawnictwo Benedyktynów, Kraków 2011, 125.
