Oslava sviatku Panny Márie Pomocnice kresťanov
Pre mnohých katolíkov je titul Pomocnica kresťanov iba jedna z mnohých invokácií Loretánskych litánií. Ale pre celú saleziánsku rodinu je to ústredný titul, pod ktorým si uctievame Božiu matku. Don Bosco žil v dobe keď útoky na cirkev a pápeža boli neobyčajne silné. Inšpirovala ho viera predchádzajúcich generácií, keď celý kresťanský svet stojaci zoči voči tureckej hrozbe vzýval o pomoc Pannu Máriu práve pod titulom Pomocnica kresťanov, dosiahol víťazstvo. Aj on zveril celé svoje dielo pod ochranu Pomocnice, a túto úctu všemožne rozširoval. Dôkazom toho je aj živý pomník k jej úcte, v podobe Inštitútu dcér Márie Pomocnice a Združenie Márie Pomocnice. Preto bol jej sviatok pre všetkých členov dubnickej saleziánskej rodiny príležitosťou k radostnému stretnutiu v záhrade saleziánskeho domu.
V úvode stretnutia boli prítomní oboznámení ešte s jedným dôležitým dôvodom k oslave. Totiž tento rok je to už 140 rokov od založenia Združenia Saleziánov spolupracovníkov. Preto bol hneď na úvod slávnostný prípitok, po ktorom už nasledoval krátky kultúrny program. Ako prví sa predstavil zbor 100+1 ovečka, ktorý je známy najmä z účinkovania na detských sv. omšiach.
Ďalší program sa už niesol v réžii pedagógov a žiakov našej cirkevnej školy. Najprv na pódium vystúpili naši prváčikovia, ktorí si pod vedením p. učiteľky Chudovej pripravili choreografiu „Anjelik striebrovlások“. Po nich sa publiku predstavili druháci pod vedením p. učiteľky sr. Pukajovej FMA so scénkou „Ako farby dúhy“. Ďalej nasledoval program v podaní žiačok šiesteho ročníka pod vedením p. učiteľky Drusovej. Simona Vargová sa predstavila s prednesom prózy a Valentína Žondová so Silviou Porubanovou predviedli ukážku moderného tanca. Na záver celého programu zaspieval spevácky krúžok p. učiteľky Dobrodenkovej niekoľko ľudových piesní.
Druhá časť stretnutia sa už niesla v neformálnom duchu. Pre deti si animátorky pripravili rôzne zábavné súťaže a dospelí sa mali možnosť porozprávať pri grilovanej klobáske a rôznych iných dobrotkách, ktoré poprinášali šikovné gazdinky. Domov sa všetci rozchádzali až podvečer a s radosťou v srdci. Kiež by táto radosť z oslavy Márie Pomocnice ostala v ich srdciach čo najdlhšie.
(direktor don Jozef Ragula SDB)