Od dubnickej Panny Márie až do Turína

(22.-27.júl 2024)

Dlhá cesta do Turína neodradila 13 mladých, 2 sestry a 2 bratov, ktorí túžili spoznať hlbšie don Boscove miesta – veľké dielo saleziánskej rodiny.

Pondelok v skorých ranných hodinách púť začala svätou omšou a zatvorili sa dvere na autách, kde začalo jedno veľké dobrodružstvo a aj počas cesty sa ukázalo ako sa partia zlaďuje cez spev, spoznávanie, či občasný oddych – spánok: niektorí členovia posádky to ocenili. Po dlhej ceste je fajn si oddýchnuť, tak to nebolo ani v tomto prípade a zastávka bola v meste Lido di Jesolo- dlho očakávajúce more, ktoré bolo veľmi krásne a pre niektorých to bolo po prvýkrát „dotknúť sa mora a potom doň skočiť“. Cesta samozrejme pokračovala ďalej, kde aj spoločé prestávky na oddych, jedlo a iné boli spestrené vtipnými momentami. Dorazilo sa šťastne na Colle don Bosco – dočasný domov pre pútnikov. Stačilo povedať „dobrú noc“ a zajtra sa pokračuje.

Utorok sa niesol v duchu mladosti dona Bosca. Jeho detstvo, prvé spomienky, kde sníval a ako sa rodila jeho túžba kráčať a pomáhať. Táňa to opísala slovami: „ Mne sa páčil život dona Bosca, lebo doteraz sme o tom iba počuli, čítali. A teraz sme si to mohli zažiť a dotknúť sa toho miesta, kde to celé začalo. Zažili sme si to s jeho nasledovníkmi a všetkými, čo nás sprevádzali.“ Kto sa ocitne na Colle nemal by vynechať domček, kde kúsok svojho života žil aj Dominik Savio, pre Terezku to bol zážitok: „Ďakujem!“. Večer patril tancom, futbalu, kedy sa k mladým pripojili pre-novici, ktorí túžia vstúpiť do formácie a nasledovať dona Bosca. Mladí veľmi oceňovali vytváranie spoločenstva s inými mladými – animátormi z iných krajín, ktorí sa nebáli pridať k tancovaniu, či sa naučiť nový tanec. „Komáre, komáre a ešte raz komáre“ bolo ich tam veľa, čo sa asi nikomu nepáčilo. Marianke už vôbec, ona by túto neplánovanú súťaž vyhrala. Odporúčanie pre iných: repelent!

Streda bola dňom presunov, lebo sa stihlo nazrieť, ako bývala mama Margita, kde sa zosobášila. A taktiež domček, kde zomrel Dominik Savio. Po chutnom talianskom obede sa oplatí zájsť na domácu zmrzlinu Sant Pé. Prichádza čas, kedy don Bosco začína študovať, smer cesty – Chieri, kde čakali mnohé nepoznané informácie. Ako to Katka zhodnotila: „ Mne sa páčila prehliadka v Chieri, ktorá bola v taliančine. Ďakujeme za preklad.“ Povzbudení aj z tohto miesta sa treba posilniť aj na tele, tak nás čaká opäť Colle, kde kuchári kuchtili, ale v talianskom štýle. Peťo to dal jasne do slov, čo mu chutilo: „Mne sa páčila talianska kuchyňa, ale okrem salámy, ktorá mala zvláštnu pachuť. Ale Panino v reštaurácii by som si spravil lepšie – rožok a šunka, ale aj to je skúsenosť. Chutilo, chutilo.“

Štvrtok sa vyrazilo na Valdocco. Bazilika Panny Márie Pomocnice, múzeum, Pinardiho kaplnka, kaplnka Franscesco di Sales a kopec iného. Mladí sú veľmi vďační za Peťa Štellmacha (Štella), ktorý si urobil čas a prišiel nám urobiť výklad na Valdoccu. Ďakujeme! „Bazilika Márie Pomocnice, konečne sme to videli.“ Nesmela chýbať pravá talianska pizza a večera v meste, či tancovanie na Valdoccu, oddych a menšie nakupovanie drobností z Talianska pre tých, ktorí ostali doma.

Piatok, takmer posledný deň sa niesol v duchu turínskymi uličkami. Začalo sa svätou omšou pri sestrách FMA a pokračovalo sa v objavovaní krás v Turínskom dóme a Consolate. Jeden z účastníkov sa vyjadril: „Turínske plátno je veľmi silný zážitok.“ Obed. A voľno, kedy chalani sa odobrali splniť si sen a pozrieť futbalový štadión- juventus a dievčatá sa vrátili na Valdocco a túlanie sa uličkami. Na konci dňa čakal už iba presun na Colle, kde prišli postupne balenia.

Či púť splnila očakávania? Tak z týchto slov je zjavne, že áno: „ Mne sa páčila možnosť ísť na túto púť, lebo vďaka nej som spoznala nových ľudí, keďže som nikoho nepoznala. A zároveň som spoznala komunitu saleziánov inak ako iba na svätých omšiach. Som vďačná.“ Marianka

Zažili sme kopec pekných vecí- od ubytovania, cez ochotných ľudí a saleziánov, či saleziánok, až po mladých. „ Mne sa páčila ochota saleziánov otvoriť obchodík vo večerných hodinách, ktorý sa zatvára k večeru.“, „Mnoho zážitkov si teraz nosíme v srdci, s ktorými sa túžime podeliť aj z inými“

Sobota – deň cesty a šťastný návrat domov. Svätá omša a vyráža sa – smer Dubnica nad Váhom. Mala zástavka v Santuario Maria della Corona. „Ako sme začali s Pannou Máriou, tak sme našu púť ukončili s našou Mamou – ďakujeme“

Ďakujeme všetkým zúčastneným, organizátorom a všetkým, ktorí na nás mysleli, pomohli a boli súčasťou aj na diaľku. Na záver hneď zaznela otázka: „Kedy ideme opäť?“

text a foto: sr. Nika Mihalčinová, FMA