Kráčať cestou blahoslavenstiev

Jesenné duchovné cvičenia v Slávnickom Podhorí sú neodmysliteľnou súčasťou života mnohých mladých dospelých z našej farnosti. Inak tomu nebolo ani tento rok. Viac ako tucet ľudí sa preto, tento rok s jasnou prevahou ženského pohlavia a pod duchovným vedením dona Maguru a sestry Lenky, vybralo do malebného prostredia, aby našli potrebný oddych pre ducha a telo.

Batoh vecí na chrbte však nebol jedinou vecou, ktorú sme si na ducháče priniesli. Množstvo otázok, vyčerpania, starostí… škola a práca, povinnosti a zložité vzťahy…
Veď kto by sa z času na čas nestretol s otázkami typu: „Prečo som smutný, keď mám toľko pozemských dobier? Prečo sa utápam? Prečo toľké trápenia a nespravodlivosť? Prečo mi tak ubližuje kamarát, spolužiak, kolega alebo šéf? Prečo sa hnevám a neviem odpustiť? Prečo, prečo…?

Logika života je neúprosná a my často nevieme nájsť odpovede. A práve tam do našich
životov prichádza Ten, ktorý vie všetko. Jeho učenie je revolučné a stojí v absolútnom
protiklade s riešeniami, ktoré nám predostiera tento svet. On vystupuje na horu a kričí do sveta slová, ktoré zarážali vtedy a ešte väčšmi zarážajú v dnešnej dobe. Nebojácne hlása, že chudobní sú najväčšími boháčmi, že plačúci sú tými najšťastnejšími ľuďmi, že ticho trpiaci majú najlepšie argumenty, že tým, ktorým sa krivdí už získali všetko a tí, ktorí odpustia a zľutujú sa, budú mať odpustené…

Cesta blahoslavenstiev je náročná, ale smeruje k tomu, o čo sme prosili v posledný deň duchovných cvičení – aby naše srdce bolo čisté. Potom bude čisté aj naše konanie, vzťahy na pracovisku, v rodine, škole, farnosti a v neposlednom rade budé čisté naše svedomie. Len vtedy uvidíme Boha. V tichosti sme rozjímali nad silnými posolstvami. Nevyrušoval nás ani orkán za oknami. Práve naopak, aj my túžime byť takým silným vetrom, ktorý duje v našich životoch a prináša radosť a odvahu svedčiť, že sme Božími deťmi.

(Marek Strapko)