Dobrovoľníci sa zúčastnili plošného testovania aj v našom meste :)

/v

Príprava v našom saleziánskom stredisku začala telefonátom pani prednostky mestského úradu: “Vypadlo nám jedno testovacie miesto, ste ochotní poskytnúť Kaťák?” Keďže sme po zvážení v komunite odpovedali kladne, mohlo sa do nášho strediska prísť dať otestovať 868 ľudí z nášho okolia. Okrem toho sa z nášho strediska mladí zapájali aj na iných miestach. Spolu sme sa zapojili deviati dobrovoľníci na štyroch miestach. Mne osobne prinieslo testovanie mnoho pekného.

Predovšetkým som mohol zažiť dobrú spoluprácu medzi armádou, mestskou samosprávou a nami dobrovoľníkmi. Veľmi ma povzbudila príprava na testovanie. Nadrotmajster Čepák, prichádzal denne už od stredy, aby do sobotňajšieho rána všetko pripravil. Bolo treba zohnať lekára, obvolať dobrovoľníkov, pripraviť miesto tak, aby malo dostatočný počet testov, certifikátov a ochranných pomôcok. Bolo zaujímavé sledovať komunikáciu s velením, ale aj osobnú návštevu veliteľa pozemných síl v okrese Trenčín. Ľudia z mestskej samosprávy tiež nezaháľali. O dezinfekciu nášho miesta sa postarala  koordinátorka testovacích miest, pani Jurisová.  Obedy a večere nám osobne doniesla prednostka mestského úradu, pani Kiačiková. Povzbudiť nás prišiel dvakrát pán primátor Wolf. O fotku a uverejnenie na sociálne siete sa postarala referentka pre styk s verejnosťou Badačová.

V dobrovoľníckom tíme vládla super atmosféra. Lekárka aj zdravotníčka skutočne rýchlo a bezbolestne odoberali stery. O dobrú náladu a poriadok sa staral policajt Miloš, ktorá pozná hádam tisíc vtipv. Ja ako administratívny pracovník som zapisoval do zoznamu. Pekné bolo aj porozprávať sa pri obede a večeri.

Samotní ľudia prichádzajúci na testovanie boli obohatením. Okrem úvodného dialógu: “Dobrý deň, poprosím vás občiansky preukaz. Ďakujem J” to boli aj dve tri slová naviac. A pritom veľa zážitkov. Napríklad keď jedna slečna odpadla, hneď sa jeden postaral o odnesenie na rukách, ďalší o prebratie, či donesenie keksíka na povzbudenie J Alebo keď došiel podnapitý muž a bolo ho treba ukľudniť, aby prešiel testovaním pokojne. Alebo keď prichádzali známi a až po chvíli spoznali identitu dobrovoľníka v bielom overale.

V sobotu aj v nedeľu sme odpracovali 16 hodín, ale na otázku, či chcú prísť aj na druhé kolo odpovedali všetci dobrovoľníci áno. Nebolo to len o práci, ale aj o spolupráci a konaní dobra. Jednoducho tým, že spoločne žijeme a urobíme niečo pre dobrú vec, stávame sa sami viac ľuďmi.

autor: Vladimír Plášek sdb