Trojdnie 23.-25. január 2015
Na modlitbách za toto trojdnie sme dostali slovo z Lk 5, 12-16 o uzdravení malomocného. Úžasné na tom bolo, že toto isté evanjelium, len podľa Mk, sa čítalo v ten deň aj pri svätej omši. Vnímali sme, že v piatok sa máme postiť tak naozaj, o chlebe a vode, a už dopredu si vyprosovať milosť pôstu.
V piatok sme trojdnie začali anglickou piesňou, ku ktorej mama Hanka dodala:
„Toto sú slová z prvej strany Knižočky MM v angličtine, v rodnom jazyku našej zakladateľky Veronici. V modlitbe k nej Pán prehovoril slovami proroka Jeremiáša: „Prestaňte plakať a utrite si slzy, všetko, čo ste urobili pre svoje deti, nezostane bez odmeny. Vrátia sa z nepriateľovej krajiny. Je tu nádej pre budúcnosť. Vaše deti sa vrátia domov. Ja, Pán, som tak povedal.“ Boh sa pred 20. rokmi rozhodol osloviť srdcia matiek práve cez Veronicu, aby pomohol deťom a mladým na našej planéte v tejto tak náročnej dobe, pretože láska matiek premieňa svet. A práve táto láska nás tu zhromaždila, aby sme ju modlitbou vyznali Bohu i našim drahým nielen na našich týždňových stretnutiach, ale i na tomto trojdní. Prijmime Pánovo pozvanie, v duchu padnime pred ním na tvár a v hlbokej pokore sa kajajme za svoje hriechy, ktorými sme sa previnili proti rodine, proti životu. Odprosujme nášho Boha za to, že sme neprijali deti, boli sme tvrdí a neláskaví k svojim najbližším, odvrhli sme starých ľudí, nectili si hodnotu staroby, poddávali sme sa egoizmu a pôžitkárstvu. Výzva na pokánie v tomto čase pred referendom je veľkou Božou milosťou.“ Ako symbol hlbokého pokánia sme vnímali pozvanie všetkých mám naraz dopredu pred Eucharistiu, kto môže, na kolená.
Druhý deň trojdnia sme začínali účasťou na rannej svätej omši, ktorú sme obetovali za všetkých, ktorým sme mali poobede odpúšťať. Modlitby boli v kaplnke, ktorá je veľmi útulná, avšak v tento deň nám nestačila. Normálna kapacita je cca 14 osôb. Nás tam bolo 25! Celým týmto dňom znela veta z kríža: „Otče, odpusť im, lebo nevedia čo činia.“ „Možno nám Panna Mária vyprosila pod krížom svojho syna milosť, aby sme mali silu odpustiť tým, ktorí ublížili nám, aby Boh Otec mohol naše srdcia naplniť milosrdnou láskou.“ Aj týmito slovami sa prítomným mamám prihovárala Zuzka z druhej skupinky.
Deň chvál animovali mladé mamy. My skôr narodené sme s vďačnosťou v srdci ďakovali za túto skupinku. Bola to skutočná oslava Pána za jeho nesmierne požehnania a dobrodenia. Veľkým oživením bol spev sprevádzaný klávesami. Bohu vďaka za Dianku. Symbolom pre tento deň bol bochník chleba, ktorý vyjadroval vďačnosť rodiny ako celku.
„Chlieb má pre rodinu obrovský význam. Najmä rodiny našich starých otcov a praotcov si veľmi dobre uvedomovali, čo znamená pre rodinu NEMAŤ chleba. Chlieb náš každodenný! Sýti naše rodiny, od neho závisí naše fyzické bytie. Otcovia naň zarábajú a matky ho krájajú pre svoje deti. Moja dobrá babka,“ pokračuje Ľubka, „nosievala v zástere kúsok chleba, ktorý ju posilňoval pri jej denno-dennom rozdávaní sa pre svoje deti, manžela a vnúčatá. Otec Marián, kňaz MM, raz povedal: „Mama je chlieb, ktorý sa láme pre deti. Majte odvahu stať sa v Božích rukách polámaným chlebom, ktorý láskou sýti svoje deti.“ Pane, chceme sa stať čerstvým chlebom pre naše rodiny.“
Nakoniec sme zo zapálených kahančekov pred sviatostným Ježišom vytvorili na zemi slovo RODINA. Na agapé sme chlebík rozkrájali a s vďačnosťou zjedli. Vďaka patrí aj maminkám, ktoré sa podelili dobrotami zo svojej kuchyne!
Počas celého trojdnia sme cítili obrovskú jednotu.
Pokánie za seba, odprosovanie za iných, chvály a vďaky samy vychádzali naozaj až z hĺbky srdca.
Bolo priam hmatateľné, ako nám všetkým záleží na zachovaní a ochrane rodiny.
Veľmi si vážime prítomnosť mamičiek z blízkeho i širšieho okolia: z Trenčianskej Teplej, Kolačína, Ilavy, Púchova a Valaskej Belej. Mamy z Valaskej Belej v sobotu, keďže snežilo, pri návrate domov dostali šmyk a zviezlo ich do zvodidiel. Určite zažili šok, ale ani to ich neodradilo, aby prišli aj v nedeľu, keď boli cesty ešte horšie. Vďaka patrí manželovi jednej z nich, ktorý bol ochotný ísť s nimi.
