Počasie vôbec nevyzeralo priaznivo, všade okolo Dubnice pršalo, ale my sme sa nezľakli. V nedeľu o druhej sme sa stretli pred Katolíckym domom, skontrolovali stav bicyklov, dofúkali mäkké kolesá, pomodlili sme sa a s požehnaním sme vyrazili. Celú cestu na Skalku bola nad nami akoby Božia ruka a na nás nepadla ani jedna kvapka.
Relatívne rýchlo sme prišli na Skalku, výprava asi 20 ľudí, miništranti každého veku, ale aj oteckovia a samozrejme saleziáni J. Odložili sme bicykle pri kríži a dali sme sa na výstup do kláštora. Na kláštornom nádvorí sme si povedali o sv. Andrejovi Svoradovi a Beňadikovi. V kláštore sme si prečítali benediktínske schody čností a v kaplnke Umučenia Pána sme sa pomodlili za duše v očistci. Po kláštore sme sa presunuli do diecéznej svätyne, kde sme sa pomodlili litánie k sv. Andrejovi Svoradovi a Beňadikovi. Po spoločnej fotke sme sa presunuli späť na lúku pod kláštorom, kde sme si dali osviežujúci melón a vyrazili sme naspäť. V Nemšovej sme ešte neodolali zmrzline a pomaly sme dorazili naspäť pred Katolícky dom.
V záverečnej modlitbe sme poďakovali Bohu, že nás tak úžasne chránil. Pocítili sme, že slová 91. žalmu sú naozaj pravdivé a so záverečným požehnaním sme sa vrátili domov.
