Obdivuhodný príbeh Štefana Trnku (1. časť)

/v , , , ,

Milá mamka, milý ocko!

V nedeľu poobede ste ma nasadili na autobus do pobytového tábora a určite si užívate pokoj bezo mňa. Píšem vám aspoň týchto pár riadkov, aby ste vedeli, že ešte žijem a ak vám nedvíham telefón a neodpovedám na fejsbúku, tak to preto, že naše mobily sú bezpečne uschované v trezore. Vlastne signál tu aj tak nie je. A viete čo? Mne ten mobil vlastne vôbec nechýba, aj keď si ho môžeme dvakrát do dňa zobrať. Hoci sme tu krátko, už mám množstvo nových skvelých kamošov a kamošky, no a keby ste videli tých animátorov a saleziánov! Majú nás radi a aj oni medzi sebou sú perfektne zladení.

Možno ste zvedaví, kto je to ten Štefan Trnka. Na gúgli ho nehľadajte, lebo skutočný Trnka je tu s nami, živý, aj na buste (ktorú nám dnes niekto ukradol). Neviem, či mi to uveríte, ale boli sme pri jeho krstinách, hrali sa s ním jeho obľúbené detské hry a odpálili dynamit v jaskyni. Dnes sme cestovali v stroji času, ktorý vyrobil jeho zosnulý strýko z Ameriky, aby sme odvážne pomohli partizánom v boji. Ja viem, znie to divne, ale my žijeme jeho život a to je mega! Vyše vám poviem, keď prídem domov, zatiaľ takto.

A ešte niečo. Modlím sa za vás každý deň. Fakt! Keď prídem domov, tak ma nespoznáte :)

Vaše šťastné dieťa