Dobrodružstvá z chalanskej chatovačky

Chalanská chatovačka 2025

Bolo 26. augusta, keď sa partia 17 chalanov a 8 animátorov rozhodla prežiť dobrodružstvo na saleziánskej chate v Slavnickom podhorí. Chalani sa stretli už o 9:00 pred Kaťákom, odkiaľ vyrazili na Slavnicu.

Ako prvé, po príchode na chatu, sa chalani rozdelili do 3 tímov, v ktorých sa krátko zoznámili a hneď na to sa šiel hrať Biges. Po ňom nasledovala svätá omša, obed a voľno.

Po menšom oddychu nastal čas na Sever proti juhu a potom sa presunuli na ihrisko zahrať si špeciálny futbal, v ktorom namiesto „Prihraj mi“ museli kričať  „Nutella!!!“. Vyskúšali si aj inú variantu tzv. tichý futbal, takže akékoľvek prehovorenie sa trestalo priamym kopom. Po futbale sa chalani presunuli na chatu, kde ich čakala ďalšia hra menom Kukurica. Hra prebiehala veľmi napínavo. No ale ako sa vraví „v najlepšom treba skončiť“ a za odmenu  ich privítal osviežujúci melón, vďaka ktorému dostali energiu na Štíty a bomby. Asi po hodinke sa vyhlásil koniec tejto aktivity a začalo to najdôležitejšie – večera.

Na druhý deň sa animátori skoro ráno zobudili v domnení, že spravia budíček, no na ich prekvapenie už bola skoro celá chata hore, a tak všetkých rovno vyhnali na rozcvičku.

Po raňajkách boli pripravené 3 workshopy – 1. workshop bola streľba a ako zaobchádzať s airsoftkou. Na 2. workshope si chalani vyskúšali lukostreľbu a 3. workshop sa niesol v duchu nenápadnosti, kde si vyskúšali ako sa správne schovávať a využívať prostredie vo svoj prospech.

Po workshopoch sa všetci ponorili do modlitby pomocou svätej omše. Po nej žalúdky chalanov hrali poriadny orchester a už sa nevedeli dočkať výborného obeda.  Po najedení sa, prišlo neorganizované voľno – zahrali si futbal, Ballbase a opäť Sever proti juhu.

Chalani sa ani nenazdali a bol tu čas večere. Nasledovalo voľno a potom skúška odvahy, vo forme individuálnej prechádzky po nevyznačenej trase a bez bateriek. Dostali pokyn, kam približne majú ísť. Samozrejme na každom rohu číhali animátori, ktorí nielenže dávali pozor na chalanov, ale robili všelijaké zvuky. Jeden z účastníkov odprisahal, že počul dokonca aj krochkanie.

Chalanov na tretí deň pripravila – ako to sami povedali – najlepšia rozcvička, vďaka ktorej boli pripravený na hru Latrína. Animátori si v nej zahrali rolu „hnačiek“, ktoré naháňali chalanov a brali im životy. Aby hra netrvala príliš krátko, bola tu aj možnosť dobiť si životy pomocou „Zápchy“, ktorá im veľmi pomáhala nevypadnúť z hry. 

Nasledoval skvelý obed a po ňom mali byť vodné hry, no kvôli počasiu sa zmenili na menšie airsoftové aktivity.

Večer chalani pripravili drevá na ohník a do stredu umiestnili kovovú trubku na gigantický bengálsky oheň, ktorý bol po opekačke, v réžii Lukáša Rajca, stvorený voskom a vodou.

Po všetkej tejto zábave, nasledoval čas utíšenia sa pomocou nočnej svätej omše.

Na posledný deň všetci čakali hádam najviac, lebo celú chatovačku boli animátorské uši pílené otázkou „Kedy sa konečne pôjde hrať airsoft?“.

Chalani najprv dostali inštrukcie, nachystali si airsoftky a presunuli sa do kameňolomu. Boli netrpezliví, pretože nič nezapáli iskru v chalanských očiach viac, než čas na airsoft. Po rozdelení do dvoch tímov jeden tím bránil vlajku a druhý sa ju snaží získať.

Prvú hru ovládol strach zo strany útočiacich – nikto nechcel dostať paľbu a vďaka tomu vyhral tím, ktorý bránil.

V druhej hre sa tímy vymenili a hoci majú obranári väčšinou výhodu, tímu, ktorý teraz útočil, sa podarilo úspešne získať vlajku.

Nakoniec nastal čas poriadnej výzvy: animátori verzus chalani. Animátori zaujali obranné pozície a hra sa mohla začať. Po ukrutnom boji a vpádoch sa podarilo animátorom obrániť vlajku.

Keď bol čas návratu na chatu, všetci si dali spoločnú fotku, zbalili sa, naobedovali sa (vôbec nie je prekvapenie, že to bola pizza), upratali chatu a na záver sa v altánku zúčastnili svätej omše.

Už teraz sa všetci tešia, aké dobrodružstvo ich čaká budúci rok.

Peter Čilek