Akcie skupiny Faustínum

Blato až za ušami, alebo tretí ročník Cyclocrossu

Trávnatá plocha za kostolom sv. Jána Bosca si bude ešte niekoľko dní pamätať vyjazdené cestičky pretekárov, ktorí sa nezľakli nepriaznivého počasia a prišli na tretí ročník podujatia Cyklokross.

Aj keď prihlásených pretekárov bolo pôvodne viac, preveriť svoje schopnosti v jazde na bicykli v teréne sa v sobotu 5. októbra podujalo spolu 32 odvážlivcov. Tí súťažili v troch vekových kategóriách rozdelených na dievčatá a chlapcov, kedy najmladší prechádzali okruh jedenkrát, staršia kategória si ho obehla dva razy a najstarší, ktorí zašli až na dno svojich síl, si trať prešli trikrát.

Účastníkov prišiel osobne povzbudiť aj primátor mesta Dubnica nad Váhom Peter Wolf, ktorý všetkým zaprial vydarené preteky bez úrazu. „Tieto preteky sú naozaj pre silných ľudí, či sú to chlapci, alebo dievčatá. V takomto počasí by to určite žiadna slabá nátura nedala,“ ocenil zúčastnených a dodal, „myslím, že je to naozaj veľmi vydarená akcia, ideálna na zocelenie detí.“

Pretekári najmä dvoch starších kategórií na vlastnej koži pocítili, čo znamená mať blato až za ušami. Trasa dlhá približne kilometer dala najmä vplyvom počasia zabrať naozaj každému. „Ďakujeme oteckom, ktorí deti povzbudili, mamičkám, že sa odvážili ich pustiť a že to budú všetko prať. Ďakujeme celej salezánskej rodine, animátorom, našim kamarátom z Champion Clubu, ďakujeme pánovi primátorovi, že si našiel čas a prišiel nás pozrieť, takisto vďaka všetkým, ktorí chystali a spratávali trať, rovnako patrí vďaka ženám a dievčatám, ktoré skoro ráno chystali občerstvenie a tatkovi Stankovi, ktorý to všetko ešte skôr šiel nakúpiť. Naozaj, veľká vďaka všetkým za všetko,“ zhodnotil salezián Pavol Piatrov.

Výsledková listina:

mladší
(1 okruh
)
Meno a priezvisko Čas
Peter Žáček 04:52
Šimon Chudo 05:55
Taylor Tristan Heynes 05:57
Matej Rajec 06:13
Andrej Poruban 06:22
Samuel Chvojka 06:38
Patrik Chvojka 08:33
Pavel Schubert 10:03
starší
(2 okruhy)
Meno a priezviskoČas
Martin Kravčák9:28
Tobiáš Chudo10:40
Tomáš Hudok11:14
Ján Benko12:04
Tobias Homola14:06
Matias Kršiak15:01
najstarší
(3 okruhy)
Meno a priezviskoČas
Jakub Repka13:17
Tobias Lacher16:02
Matúš Tomanička18:21
mladší
(1 okruh)
Meno a priezviskoČas
Ráchel Repková4:54
Natália Kramariková6:41
Dominika Burianová7:43
Katka Babulíková7:55
Barbora Benková7:58
starší
(2 okruhy)
Meno a priezviskoČas
Lucia Hudoková7:51
Karolína Bortelová9:14
Paulínka Bezecná12:44
Linda Tomaničková14:56
Tereza Ďurechová15:14
Petra Kvasničková15:49
najstarší
(3 okruhy)
Meno a priezviskoČas
Romana Bortelová14:31
Jessica Štefancová19:03
Silvia Porubanová21:09
Lucia Porubanová22:34

Všetky fotografie nájdete tu.

Mária Badačová

Otvorenie oratória v Katolíckom dome

Nedeľa 8. Septembra, narodeniny Panny Márie, záver dubnickej púte. Na otvorenie Katolíckeho domu sme si ani nemohli nájsť lepší dátum. Aj napriek dažďu sme sa o 15.00 stretli starší, mladší aj deti s rodičmi.

Vypočuli sme si slová nielen direktora Don Piatrova, ale aj príhovor veľmi vzácnej návštevy. Apoštolský prefekt Azerbajdžanu, Mons. Vladimír Fekete totiž ostal po púti v Dubnici a prihovoril sa mladým.

Slávnostným prestrihnutím pásky sme odštartovali tohtoročnú činnosť v stredisku.

Dozvedeli sme sa, aké stretká budú bývať, v aký deň. Aj to, že existujú ponuky podujatí, pokiaľ sa chceme stať animátormi či nevieme, akým spôsobom sa bude uberať náš život, a do akého povolania nás volá Pán. Všetci prítomní  si zaspomínali  na uplynulý rok, letné tábory a akcie krátkym videom. Najmenší pravdepodobne už počas týchto slov jedným očkom pozerali po obrovskom skákacom hrade, ktorý na nich čakal a zaberal polovicu našej telocvične.

Otvorenie oratória sa nieslo v duchu hesla hlavného predstaveného saleziánov, A. F. Artimeho: „Svätosť je aj pre teba!“ a „Usilujme sa byť čestnými občanmi a dobrými kresťanmi“. Na každom stanovišti spoznali jedného svätého a vyskúšali si úlohu, ktorá sa s konkrétnym svätým spájala. Napríklad u sv. Petra chytali ryby, u sv. dona Bosca hádzali šípkami na terč, u sv. Cecílii spievali a hrali na hudobný nástroj.

Za splnenú úlohu dostali od animátora časť obrázka svätého, za ktorý si mohli „kúpiť“ sladkosť a potom nalepiť na pripravené miesto.

Pozývame vás a vaše deti na stretká, či do oratoria.

DEŇČASČO
Utorok15.00oratko pre všetkých
15.30florbal ml.
16.00KAMA U15
16.30florbal dievčatá
19.00volejbal st.
19.00birmovanci
Streda15.00oratko pre všetkých
15.30futbal ml.
19.00birmovanci
20.30futbal otcovia
Štvrtok15.00 oratko pre všetkých
Piatok15.30futbal ml.
19.00stredisko pre 9r a starš.
21.00stretko VŠ a pracujúci
Sobota16.00KAMA U19
19.00stretko Bang
19.00stretko SŠ
Nedeľa15.00Prvoprij. (1x mesačne)
15.00Miništranti (2x mesačne)

autori: Kristína Machálková, Jaro Minárik, Vlado Plášek sdb

Veľká šťastná zebria rodina

Chata Cementár v Belušských Slatinách sa v dňoch od 19.8. – 24.8. 2019 už po tretí krát zaplnila mládežou s downovým syndrómom a animátormi dobrovoľníkmi najmä zo saleziánskeho strediska, ktorí počas táborových dní spolu vytvorili krásne spoločenstvo.

Nebojte, nepomýlili sme sa, tento článok nie je venovaný do žiadneho prírodovedeckého časopisu. Článok je venovaný už jubilejnému desiatemu ročníku tábora pre mládež s downovým syndrómom, ktorý sa uskutočnil počas letných prázdnin. Aby sme však vysvetlili záhadný názov článku, účastník Marek sa krásne vyjadril na margo spoločnej fotky, kde sme mali všetci oblečené prúžkované Pískacie tričko, že vyzeráme ako: „veľká šťastná zebria rodina.“ A tak sme sa aj určite všetci cítili, myslím tým: ako rodina, určite nie ako zebry. :)

Téma tohtoročného tábora sa niesla v duchu rozvoja pracovných zručností v oblasti záhradkárstva, dizajnu, keramiky, etikety a gastronómie. Každé doobedie sme tematicky venovali práci a tvorbe rôznych výrobkov z už vyššie spomenutých oblastí.

Na úvod sme sa po príchode na chatu, ubytovaní sa a večeri, zoznámili s novými členmi našej partie, predstavili sme si pravidlá tábora a spoločne sme odštartovali tábor parádnou tancovačkou. Nie len táborníci Adam či Milan sa vyjadrovali veľmi pozitívne na diskotékové večery, o ktoré nebola v žiadnom prípade núdza.

Vďaka pracovným listom sme sa v utorok naučili i nové názvy lúčnych či okrasných rastlín, naučili sme sa základy starostlivosti o kvety a do vlastnoručne maľovaných kvetináčov sme si neskôr zasadili kvietok, o ktorý sa teraz mládežníci budú starať naďalej i doma. Poobedie sme strávili aktívnym športovaním na stanovištiach, vodnými hrami a nesmela chýbať ani každoročná súčasť nášho tábora: Talentový večer, kde každý táborník ukázal svoju šikovnosť. Milan nám prezradil: „Na Talente som predvádzal Kung-fu.“ Inak sme mohli počuť spev, rôzne športové výkony, či tanečné kreácie. Za odmenu dostal každý vystupujúci tričko, ktoré sme si obliekli na spoločný výlet. Celý tento deň (i časť stredy) sme boli pod dohľadom kamier, keďže nás natáčala televízia RTVS.

V stredu sme vyrazili do Dubnice nad Váhom na výlet, kde sme navštívili keramickú dielňu Soni Zeliskovej, ktorá nám porozprávala o tom, ako vzniká keramika, predviedla nám prácu na kruhu a dokonca sme si vytvorili i krásne srdiečkové misky, ktoré už určite skrášľujú príbytky účastníkov tábora. Okrem iného sme si spolu pozreli film, spoznali park a dubnické uličky, či zlízali chutnú zmrzlinu. Po príchode na chatu sme si spravili príjemnú večernú opekačku.

Správny dizajnér musí mať v sebe aspoň štipku kreativity a práve tú sme sa snažili vo štvrtok doobeda rozvinúť aj v našich táborníkoch. Pomocou rôznych šablón si mohli navrhnúť a namaľovať vlastnú látkovú tašku, a keďže v každej domácnosti má väčšinou niekto dlhé vlasy, z látok, ktoré sme dostali od Bubulákovo, sme s pomocou animátorky Evky ušili krásne a pestrofarebné gumičky do vlasov. Aby sme sa po obedňajšom oddychu riadne rozhýbali, boli na programe loptové hry. Futbalový zápas bol určený pre chlapcov a dievčatá si zahrali vybíjanú a vajce. Adam k štvrtkovému dňu dodal: „Páčil sa mi film a večerné kino, ktoré sme si spravili v spoločenskej miestnosti.

Keďže piatok bol posledný deň, ktorý sme celý prežili spolu, na rad prišlo vzdelávanie sa v oblasti slušného správania a stolovania. Animátorka Betka si pripravila teoretickú časť, ktorá bola spestrená video ukážkami a neskôr i praktickým nácvikom ( príprava stolovania na slávnostnú večeru). Pred obedom sme dokonca stihli pripraviť smotanovo piškótové torty, s ktorými sme sa po večeri podelili aj so zamestnancami kuchyne.

Po obede si každá skupinka pripravila krásne, originálne a dokonca i humorné scénky, pomocou ktorých určitým spôsobom poukazovala na to, akému správaniu sa v reštaurácii či v spoločnosti máme vyhnúť a ako by sme sa mali v rámci etiky správne zachovať. Veríme, že si táborníci mnohé pravidlá slušného správania a aj stolovania osvojili. Animátorka Aďka (vedúca tábora) prezradila malú humornú situáciu ktorá na divadelnej scéne vznikla: „Pri predvádzaní scénky Rande v reštaurácii si slečna, ktorá, správne, odmietala mužov, čo si objednávali namiesto decentného drinku tvrdý alkohol, nakoniec samotná objednala vodku …

Samozrejme, bez humorných situácií a úsmevu na tvári by sme nedokázali fungovať asi nikto. S úsmevom na perách ide všetko ľahšie a na našom tábore to platí dvojnásobne. :)

Táborom nás sprevádzali i aktivity, ktoré v žiadnom prípadne nemohli ani teraz chýbať. Ranná rozcvička bola súčasťou skoro každého dňa, písali sme si táborovú poštu a vo viaceré dni sme súťažili v tombole o krásne ceny od DM drogérie a mnohých ďalších sponzorov. A týmto by sme sa chceli srdečne poďakovať všetkým sponzorom nášho tábora, v prvom rade firme Dedoles, ktorá prispela sumou 4 206€ Spoločnosti Downowho syndrómu na Slovensku na tento náš pobytový tábor, ale aj ďalším sponzorom, ktorými boli už spomínané Pískacie, Bubulákovo, Drogéria DM a ďalej rodičia a kamaráti a ďlaší podporovatelia tábora pre mládež s downovým syndrómom. Ďakujeme!

V sobotu sme sa všetci objímali a lúčili, pretože nám tábor končil. Nikomu sa našťastie nič vážneho nestalo. Aj sme si niektorí poplakali (samozrejme iba od smútku), ale s mnohými sme sa lúčili aj s úsmevom, v nádeji, že sa o rok vidíme znova.

Verím, že si mladí užili spoločný čas s nami animátormi. Dôkazom toho je aj pekná pošta od Ivka, ktorý nám napísal: „Milí moji kamaráti, kamarátky a všetci animátori, nadišla chvíľa lúčenia sa s kamarátom Ivkom. Je mi to ľúto, ale musím odísť. Bolo mi tu s vami dobre. Páčili sa mi diskotéky, oblievačka vodou a výroba torty. Najlepšia partia aká sa tu mohla stretnúť je táto. Našiel som si tu kopu kamarátov ako je Dado a kamarátok ako je Zuzka. Mám vás všetkých rád. Zo srdiečka vám posiela cmuk na vaše líčka váš Ivko.“ Musím sa ale priznať, že aj krátke vyjadrenie od Kiky: „na tábore bolo dobre,“ pre nás animátorov veľmi veľa znamená!  

Animátorka Majka opísala svoju prvú skúsenosť s táborom pre mládež s downovým syndrómom takto: „Na tábor som sa prihlásila na poslednú chvíľu. A s veľkým rešpektom pred neznámom, ktoré ma čakalo. Už po pár hodinách som ale zistila, že mám dočinenia s úžasne krásnymi ľuďmi. Pochodila som už nejeden tábor a školy v prírode, no musím povedať, že toľko lásky, čo sa rozdávalo a prijímalo na tomto tábore, to som nezažila ešte nikde. Tak krásni a úprimní ľudia, tak krásne chvíle, animátori, prostredie. Myslím, že kto takýto tábor nezažil, celkom ani neporozumie tomu, čo sa tu snažím opísať. Tak len chcem vyjadriť veľkú vďaku za to, že som mala možnosť všetkých týchto milých a krásnych ľudí spoznať a pevne verím, že sa vidíme (minimálne) o rok. “

Nakoniec verím, že si aj rodičia užili čas strávený bez nich, ale predpokladám, že vo vedomí, že im ich deti, vnúčatá či súrodenci vo všetkom tom pokoji chýbajú.

Na záver by som sa chcela podeliť s malou myšlienkou, ktorá mi vznikla v hlave tak nejak spontánne a verím, že sa nikto neurazí a že sami uznáte, že má väčšiu hlavu a pätu než pôvodný výrok:

„Žiaden človek nedokáže dať toľko lásky človeku, ako „downík“ človeku!“

V mojich očiach má obrovskú hĺbku a čo vo vašich … ?

Katarína Bolčeková

Dobrovoľníci zo SAVIA si v Dubnici prevezmú misijné kríže

Desať misijných dobrovoľníkov z rôznych kútov Slovenska si v nedeľu 16. júna v Kostole sv. Jakuba v Dubnici nad Váhom počas sv. omše o 11-tej hodine prevezme misijné kríže. Požehnajú a odovzdajú ich provinciál saleziánov Jozef Ižold SDB spolu so Štefanom Kormančíkom SDB, ktorý je delegátom pre misie.

Desiati dobrovoľníci, ktorí podstúpili 10-mesačnú prípravu sa tak čoskoro vydajú na jednoročné misijné dobrovoľníctvo do štyroch oblastí: Tanzánie, Kene, Angoly a na Luník IX. Medzi nimi sa nachádzajú aj dve rodáčky z Dubnice nad Váhom, ktoré sa rozhodli venovať svoj čas, záujem a radosť druhým, a to Martina Ondrášová a Dominika Šimonffyová.

Dubnica nad Váhom bola vždy známa misijným pôsobením. Pravidelne sa u nás konali rôzne zbierky a aj veľa animátorov strávilo rok na misiách. Možno preto som misie už od mala brala ako niečo v živote bežné, čomu sa aj ja budem venovať, keď vyrastiem. Páčili sa mi všetky tie príbehy, ktoré dobrovoľníci zažili alebo ako druhým pomáhali. Keď som dospela a zistila, že to nie je len tak odísť na druhý koniec sveta, začala som viac zhodnocovať svoje možnosti a motivácie. Dokonca som pred pár rokmi chodila na misijnú prípravu, no po čase to vzdala. Ale ak má človek hlboko v sebe túžbu, tá si vždy nájde svoju cestu. A tak som tu znova. Bolo to najťažšie rozhodnutie, aké som doteraz urobila. Odísť do neznámeho sveta. Ale viem, že som spravila správnu vec. Rozhodla som sa rok svojho života odovzdať niekomu druhému a verím, že aj vďaka Vašim modlitbám Pán, Boh moju cestu požehná,“ prezradila o svojom rozhodnutí dobrovoľníčka Dominika Šimonffyová, ktorá ide na misie do Afriky.

Maťu Ondrášovú čakajú misie na Slovensku. Jej pôsobiskom sa stane Luník IX. „IDEM JA-Takéto motto sme nosili na tričkách počas táborov poriadaných naším saleziánskym strediskom. Ja som si to však zobrala osobnejšie a na myšlienku, ktorá mi dlhšie zaoberala myseľ som odpovedala áno-idem ja!-idem na misiu. Verím v Boha a verím aj Bohu, že mi dá dostatok síl zvládnuť toto poslanie a že mi bude pomáhať počas celého pôsobenia na misii. Verím, že moja účasť bude prospešná pre mňa a taktiež aj pre ľudí, s ktorými sa tam stretnem,“ povedala o svojom rozhodnutí.

Pokiaľ máte záujem podporiť misie, ponúkame Vám niekoľko možností.

Prvou možnosťou je projekt Adopcia na diaľku, ktorý bude prezentovaný v kostoloch 16. júna po ranných sv. omšiach. Ide o dve formy adopcie, a to adopcia detí v Keni, alebo adopcia triedy v Južnom Sudáne.

Druhou možnosťou je finančná podpora konkrétneho dobrovoľníka/dobrovoľníkov, ktorí sa rozhodli stráviť nasledujúci rok na misiách. Môžete tak urobiť dobrovoľným finančným darom na saleziánsky misijný účet: IBAN SK08 1100 0000 0026 2985 2138 (do poznámky pre prijímateľa je potrebné uviesť meno dobrovoľníka).

Potrebu podpory spomína Dominika Šimonffyová: „Ako misijní dobrovoľníci sme sa rozhodli na rok vzdať sa svojej práce, štúdia, rodiny či priateľov, zanecháme svoje bežné životy, aby sme ich aspoň na chvíľu odovzdali niekomu inému. Sme plní obáv ale aj radosti z toho, čo nás čaká. Veríme, že rok našej služby môže pomôcť konkrétnym ľuďom v daných krajinách. Avšak aj my sami potrebujeme pomoc, duchovnú v modlitbách ale aj hmotnú v podobe financií. Dobrovoľne znamená pracovať bez nároku na mzdu a preto môžeme vycestovať aj vďaka sponzorom, ktorí sa nám rozhodnú pomôcť čo len najmenším príspevkom.“

Napokon, pozývame Vás k podpore dobrovoľníkov osobne na sv. omši 16. júna o 11-tej hodine, či k sprevádzaniu v modlitbách, ktoré budú bezpochyby potrebovať.

Ak aj Vy uvažujete nad dobrovoľníctvom, všetky potrebné informácie, podmienky, či blogy dobrovoľníkov nájdete na stránke https://savio.sk/

Medzinárodný deň detí oslávili rozprávkami

Viac ako stovka detí zaplnila v nedeľu 2. júna trávnatý priestor za Kostolom sv. Jána Bosca, aby spoločne oslávila svoj sviatok. Program pre nich prichystali saleziáni, saleziánky a animátori, ktorí sa pre tento rok rozhodli zmeniť už tradičnú lokalitu sídliska „Účko“ a poobedie zasadili do tematiky rozprávok. Počas dvoch hodín tak mohli malí aj väčší oslávenci u rôznych rozprávkových postavičiek získavať za splnené úlohy pečiatky. Pokiaľ sa im podarilo splniť aspoň 10 úloh, pomohli tak Jankovi a Marienke postaviť časť strechy, ktorú zjedli. A za odmenu získali sladkú odmenu.

Akcia sa veľmi pekne podarila. Deti s rodičmi sa perfektne zapájali, aj účasť bola veľmi hojná. Počasie nám naozaj prialo, a nakoniec nás i trošku schladila menšia prehánka. Ďakujeme naozaj všetkým, ktorí sa akokoľvek zapojili do krásneho priebehu podujatia,“ zhodnotila jedna z organizátoriek, animátorka Andrea Pilná.

Pre tých, ktorí práve nesúťažili u Červenej Čiapočky, Pata a Mata, Snehulienky, či Aladina a Šmolkov boli pripravené okrem maľovania na tvár aj nafukovacie atrakcie, ktoré pre túto akciu zabezpečil Champion Club.

foto: Veronika Jankechová

Všetky fotografie nájdete na tomto odkaze.

Chlapci hrali hokejbal

V piatok 31.5. posledný májovy piatok o 15.00 sa uskutočnil hokejbalový zápas proti chlapcom z Novej Dubnice, ročníky 3,4,5 ZŠ. Naši chlapci s počtom 9 nastúpili v dvoch striedaniach. Hralo sa 3×20 min. hrubý čas.

Prvá obrana: Tobiáš Chudo a Samo Chvojka, Druhá obrana: Aďo Poruban a Jakub Repka. Prvý útok: Šimon Chudo a Paťo Chvojka, Druhý útok: Matej Liška, Rado Harňák a Dávid Ťazim.

Zápas skončil 9:0 (4:0, 2:0, 3:0). Strelcovia gólov: Tobiáš Chudo (3), Šimon Chudo (2), Matej Liška (1), Samo Chvojka (1), Paťo Chvojka (1), Jakub Repka (1).

Ďakujeme všetkým zúčastneným, aj rodičom a priaznivcom za pekný športový zážitok.

Nedeľa Božieho Milosrdenstva

Zopár fotografií z Korunky Božieho milosrdenstva ktorú sme sa modlili Druhú veľkonočnú nedeľu 28.04.2019

Eucharistické zázraky a audiencia u sv. Otca Františka s jeho požehnaním

Piatok 20. 06. 2014: V skorých ranných hodinách sa stretli ctitelia Božieho milosrdenstva zo Združenia apoštolov Božieho milosrdenstva Faustínum, aby putovali na miesta spojené s eucharistickými zázrakmi a navštívili Svätého Otca Františka vo Vatikáne. Naším duchovným sprievodcom bol otec Pavol Benko, kňaz z trenčianskej nemocnice. Na začiatku požehnal nás všetkých i celú našu púť a autobusom sme so šikovnými šoférmi cez Rakúsko docestovali do Talianska. Vo večerných hodinách sme sa v mestečku neďaleko SIENY stretli s našou milou a vedomosťami nabitou sprievodkyňou Ivankou Kvetanovou, ktorá nás zaviedla do Kaplnky Panny Márie Snežnej – Menšej, kde sme mali svätú omšu. V kaplnke sa nachádzali votívne predmety – bolo ich približne 5.000, a to na stenách kaplnky. Boli vyrobené z kašírovaného papiera v rôznych tvaroch – ruky, hlavy, hrude, …išlo o poďakovanie sa Panne Márii za uzdravenie sa ľudí z ich rôznych chorôb, ktoré postihli rôzne časti ich tela. Večer nás čakalo príjemné privítanie a malé pohostenie v hoteli, kde sme si oddýchli z dlhej cesty, aby sme ráno plní sily mohli naplno začať našu púť.

Sobota 21. 06. 2014: Našu púť sme začali v krásnom historickom meste SIENA, ktoré nás upútalo svojimi malebnými úzkymi uličkami, takými typickými pre túto oblasť Toskánska. Navštívili sme Baziliku sv. Dominika, v ktorom sú uložené relikvie učiteľky Cirkvi sv. Kataríny Sienskej (konkrétne podobizeň jej hlavy), kde sme si krátkou modlitbou uctili túto sväticu, ďalej sme navštívili Dóm sv. Kataríny, kde sa na stenách miestností nachádzali maľby zobrazujúce rôzne úseky jej života, jej videnia Pána Ježiša a Panny Márie. Na hlavnom historickom námestí Sieny Piazza del Campo sa každoročne konajú preteky koní, ktoré sa nazývajú PALIO; navštívili sme tiež prekrásnu sienskú katedrálu a niektorí osobne vystúpili na vežu Tore del Mangia alebo navštívili sienské múzeá.

Poobede sme sa premiestnili do ďalšieho krásneho historického mesta – ASSISI. Mesto preslávili najmä sv. František a sv. Klára. Poobede sme v Bazilike sv. Kláry – v kaplnke jej sestry sv. Agnesy – mali svätú omšu. Po jej skončení sme sa stretli so sestrou klariskou Chiarou Kilianovou, rodáčkou z Dubnice nad Váhom. Tá nám obetavo a pútavo rozprávala o živote sv. Františka a sv. Kláry. Zaviedla nás ku krížu s Pánom Ježišom, pri ktorom sa modlil sv. František a pri ktorom počul hlas Pána Ježiša, aby „opravil Jeho Dom “, čo si najskôr sv. František vysvetľoval tak, že má opraviť zrúcaninu pôvodného kostolíka, avšak neskôr pochopil, že Pán Ježiš myslel na opravu a premenu jeho vlastného vnútra, vnútra jeho domu, ktorý je v ňom samom. Sestra Chiara povedala peknú myšlienku: „V našej modlitbe sa duchovne spájame s každým, keď sa za neho modlíme.“ Po rozlúčke so sestrou sme pokračovali v putovaní ku hrobu sv. Františka, ktorý sa nachádza v Bazilike sv. Františka. Tu sme v krátkej modlitbe poďakovali Pánovi za veľký vzor, ktorý nám dal vo sv. Františkovi a vo sv. Kláre.

Večer sme sa ubytovali v kláštore u sestier františkánok, ktoré nám pripravili chutnú večeru a starali sa o nás ako naše mamy. Kláštor sa nachádzal asi 5 minút chôdze od Baziliky Panny Márie Anjelskej – od PORCIUNKULY. Vo večerných hodinách sme sa tu viacerí zúčastnili ružencovej pobožnosti, po ktorej nasledoval sviečkový sprievod za sochou Panny Márie Anjelskej (podobné večerné procesie určite niektorí z nás prežili aj v Lurdoch).

Nedeľa 22. 06. 2014: Ráno sme sa do PORCIUNKULY vrátili opäť, pomodlili sme sa v samotnom „malom kostolíku,“ ktorý opravil sv. František so svojimi spolubratmi, pozreli si záhradu ruží bez tŕnia a kaplnku sĺz, kde sa sv. František duchovne i telesne umŕtvoval.

Naša púť pokračovala do mesta ORVIETO, kde v tento deň slávili sviatok Božieho Tela veľkolepou procesiou, ktorá nasledovala po slávnostnej svätej omši, ktorej sme sa my kvôli nedostatku času nezúčastnili.

Sprievod začínal veľkými plátenými obrazmi, ktoré zobrazovali rôzne úseky zo života Ježiša Krista. Potom nasledovali krojované zástupy, ktoré predstavovali rôzne cechy, ktoré v predošlých časoch v meste pracovali. Napokon nasledovali miestni kňazi, biskup a kardinál, ktorí sprevádzali monštranciu s Najsvätejšou oltárnou Sviatosťou a tiež korporál, do ktorého bola kedysi zabalená Eucharistia. Eucharistický zázrak sa stal v neďalekom mestečku Bolsena, kde miestnemu kňazovi (zachovali sa informácie že bol českého pôvodu a volal sa Peter) počas svätej omše pri premieňaní a pozdvihovaní Eucharistie začala táto krvácať Najsvätejšou Ježišovou Krvou. Kňaz Peter krvácajúcu Eucharistiu zabalil do korporálu a utekal s ňou do neďalekého Orvieta, kde sa práve nachádzal miestny biskup. O eucharistickom zázraku sa dozvedel aj pápež Gregor VI., ktorý sa nachádzal v Perugii, a tiež prišiel do Orvieta, aby videl krvácajúcu Eucharistiu.

Poobede sme sa aj my presunuli do BOLSENY, kde sa už v uliciach menšieho mestečka ako bolo Orvieto pripravoval „živý koberec z lupienkov kvetov,“ na večernú slávnostnú procesiu Božieho Tela.

Nevšedné, krásne a farebné obrazy tvorili stovky ľudí, ktorí pracovali pilne ako včeličky, aby krásne obrazy Ježiša Krista, Panny Márie, svätých, ale i rôznych nápisov a ornamentov krášlili večernú procesiu s Božím Telom. Po večernej svätej omši, ktorú celebroval miestny kardinál, biskupi, kňazi i náš duchovný sprievodca otec Benko, a ktorej sme sa zúčastnili aj my pútnici zo Slovenska, nasledovala už slávnostná procesia po „živom koberci“ s Najsvätejšou oltárnou sviatosťou. Keďže tu v Bolsene sa udial už spomenutý eucharistický zázrak, zostali tu v kostole, kde sa zázrak stal, štyri mramorové dosky, na ktorých boli kvapky Krvi Ježiša Krista, ktoré padali z krvácajúcej Eucharistie. Jednu z týchto mramorových dosiek s Najsvätejšou Krvou Ježiša Krista niesli aj v slávnostnej procesii za Najsvätejším oltárnou sviatosťou. Určite sme všetci pútnici mali z procesií, ktorých sme sa zúčastnili v Orviete i v Bolsene, veľmi silný duchovný zážitok a získali veľa duchovnej posily a milostí do ďalších dní. Po krátkom oddychu a chutnej večeri sme putovali za ďalším cieľom našej púte – za Svätým Otcom Františkom do Ríma. V neskorých večerných hodinách sme sa ubytovali a prenocovali v hoteli neďaleko Ríma; v tomto hoteli sme boli ubytovaní na tri noci.

Pondelok 23. 06. 2014: Ráno sme sa autobusom a metrom prepravili do samého centra RÍMA, kde sme v kostole Zoslania Ducha Svätého slávili Bohoslužbu. V kostole sa nachádzal veľký obraz Božieho milosrdenstva spolu s obrazom sv. sestry Faustíny a sv. Jána Pavla II. Uctili sme ti tiež relikviu sv. Jána Pavla II.. Navštívili sme neďaleký kostol Panny Márie Ustavičnej pomoci, ktorí spravujú miestni pátri redemptoristi a v krátkej modlitbe zotrvali pred obrazom Panny Márie Ustavičnej pomoci. Peši sme putovali k Vatikánskym múzeám, kde asi kilometrový rad čakal na vstupenky. Cestovná kancelária nám vopred rezervovala vstupenky, tak sme ušetrili čas dlhým čakaním a plynulo sa dostali dovnútra Vatikánskych múzeí. Samotné múzeá tvoria veľmi rozsiahly komplex umeleckých diel; my sme prešli časť umeleckých miestností, aby sme sa dostali do Sixtínskej kaplnky, ktorú dal postaviť a vyzdobiť pápež Sixtus IV. Každý si tam určite našiel „ten svoj obraz“ zo Starého alebo Nového Zákona, mňa osobne veľmi zaujala na oltárnej stene namaľovaná Michelangelova freska Posledný súd.

Čakala nás návšteva baziliky sv. Petra, kde sme sa v kaplnke sv. Sebastiána pomodlili pri hrobe Jána Pavla II. a potom tiež v tichui modlitby si uctili hrob sv. Petra.

V našom putovaní sme pokračovali k jednej z najstarších stavieb v Ríme – k Pantheonu. Zaujalo nás v strope „otvorené oko“ v priemere asi 9 metrov, ktoré býva otvorené počas celého roka, takže v zime a v daždi je tu dosť nevľúdne, chladné prostredie. Pri rôznych významných udalostiach sa tu slúžia aj slávnostné sväté omše.

Po chutnej večeri sme pokračovali smerom k známej fontáne Di Trevi, ktorá sa práve nachádza v rekonštrukcii, takže samotná fontána nefungovala, ako napríklad ešte pred mesiacom. Presunuli sme sa k Španielskym schodom, ktoré tiež rekonštruovali, zastavili sme sa pri Obelisku Marca Antónia, v ktorom sa nachádzajú točité schody. Rôznych obeliskov je po celom Ríme nespočetne.

Utorok 24. 06. 2014: Sviatok sv. Jána Krstiteľa sme oslávili v bazilike Santa Maria Maggiore svätou omšou. Bazilika je pre nás Slovákov zvlášť dôležitá preto, lebo v nej boli posvätené liturgické knihy, ktoré sv. Cyril a Metod preložili do staroslovienčiny. Po krátkej obednej pauze sme metrom putovali za tzv. hradby k bazilike sv. Pavla. V krátkej modlitbe sme zotrvali pred hrobom sv. Pavla a uctili si svätosť jeho života. Na stenách baziliky boli obrazy všetkých pápežov i terajšieho emeritného pápeža Benedikta XVI. a tiež pápeža Františka. Metrom sme sa ďalej presunuli ku starobylým hradbám Kolosea. Koloseum vystavali privezení židovskí otroci z Jeruzalema, a slúžilo pre pospolitý ľud na hry a zábavu. Koloseum z veľkej časti rozobrali Rimania a z veľkých kusov kameňa si stavali svoje príbytky. Časť Kolosea sa v súčasnosti rekonštruuje. Ďalej sme peši putovali ulicami Ríma, okolo sochy sv. Františka z Assisi, a prišli sme k Lateránskej bazilike, ktorá bola postavená cisárom Konštantínom I. Bol to prvý kresťanský kostol vôbec v tých časoch v Ríme a bol a stále je zasvätený sv. Jánovi Krstiteľovi a Jánovi Evanjelistovi. Oproti Lateránskej bazilike sa nachádzajú Sväté schody, ktoré matka cisára Konštantína I. sv. Helena nechala priviesť z jeruzalemského paláca niekdajšieho rímskeho prefekta Pontia Piláta, po ktorých vystupoval Ježiš Kristus. Niektorí z nás pútnikov osobne prešli na kolenách cestu Svätými schodmi, aby v tichu modlitby vzdali vďaku a slávu nášmu Pánovi Ježišovi Kristovi.

Streda 25. 06. 2014: A prišiel dlho očakávaný deň, keď sme sa všetci prebudili síce do upršaného rána, ale zato plní radosti z očakávania na stretnutie so Svätým Otcom Františkom. Už pred ôsmou hodinou rannou bolo Svätopeterské námestie naplnené asi do polovice, miesta na sedenie sme si našli v blízkosti uličky, kde sme dúfali, že budeme o čosi bližšie k pápežovi Františkovi, keď bude prechádzať okolo na papamobile. Okolo 9.30 hod. sa na veľkoplošných obrazovkách ukázal Svätý Otec František, kde vo vnútri neďalekej auly vítal deti a mladých pútnikov, z ktorých niektorí boli pripútaní na invalidný vozík. Pre nie celkom priaznivé počasie sa spoločne vítali vo vnútri auly, kde sa im aj krátko prihovoril, s niekoľkými sa pozdravil, prehovoril pár viet, alebo len s láskou objal.

Okolo 10.00 hod. nastala na Svätopeterskom námestí vzrušená vrava a vstávanie zo sedadiel, to už na papamobile prichádzal pápež František. Väčšina pútnikov prítomných na námestí sa sústredila k okrajom zábradlia, okolo ktorých s nádejou očakávali, že sa osobnejšie pozdravia so Svätým Otcom. Naše Združenie apoštolov Božieho milosrdenstva Faustínum z Dubnice nad Váhom malo na privítanie nachystaný aj transparentný nosič s nápisom Faustínum Dubnica nad Váhom, ale „ na propagáciu“ nebol práve vhodný čas a najmä priestor, preto sme ho použili až v čase, keď pápež vítal jednotlivé skupiny pútnikov z rôznych častí sveta. O niekoľko minút sa už Svätý Otec nachádzal v papamobile len pár krokov od nás, a my sme ho s láskou mohli pozdraviť a zamávať mu na pozdrav. Po chvíli sme sa usadili a vypočuli jeho katechézu, kde nám viacerým pútnikom utkvela myšlienka, že ten kto nemiluje svojho blížneho, nemôže milovať ani Boha Otca… Apoštolské požehnanie pápeža nás duchovne posilnilo do ďalších dní a priniesli sme ho aj domov, do našich rodín. Sme vďační Bohu, že sme mohli prežiť neopakovateľné chvíle v blízkosti nástupcu Ježiša Krista a modliť sa spolu s ním za lásku, pokoj a dobro na celom svete. Modlitbou posvätného ruženca za Svätého Otca sme sa rozlúčili s Rímom a putovali ďalej.

Poobede sme prišli do MANOPELLA, kde sme navštívili chrám, v ktorom je uložená posmrtná šatka s podobizňou tváre Pána Ježiša – vystavená bola na hlavnom oltári. Táto šatka môže byť stotožnená s posvätnou šatkou z Turína. V tomto chráme sme mali odslúženú aj svätú omšu. Putovali sme ďalej a vo večerných hodinách sme prišli do mestečka pátra Pia – San Giovanni Rotondo.

Štvrtok 26. 06. 2014: Po raňajkách nás očakávala pani Ivetka Graziano – sprievodkyňa, ktorá sprevádza Slovákov, ktorí navštívia SAN GIOVANNI ROTONDO, a tak na nejaký čas si mohla oddýchnuť naša milá sprievodkyňa Ivanka Kvetanová. Kedysi toto mesto bolo veľmi chudobné.     V roku 1916 sem prišiel františkánsky kňaz – kapucín – páter PIO, a vďaka tomuto kňazovi mesto nabralo iný ráz. Je tu vybudovaný popri starom kostole i nový kostol – SANTA MARIA DELLE GRAZIE – kostol Poďakovania. V doobedňajších hodinách sme mali svätú omšu v staršom, menšom kostolíku, v ktorom aj na začiatku svojho pôsobenia páter Pio slúžil sväté omše a spovedal ľudí z ďalekého okolia. Na chóre kostolíka sa nachádza kríž, pred ktorým sa páter Pio modlil a vtedy sa jeho stigmy na rukách i na tele znovu objavili a začali krvácať.

V roku 1947 začal páter Pio stavať z milodarov celého sveta nemocnicu. Táto nemocnica bola otvorená v r. 1956 pátrom Piom a volá sa DOM ÚTECHY A UTRPENIA – táto nemocnica má prostredníctvom personálu priniesť chorým na prvom mieste Lásku – Pána BOHA, a potom príde aj uzdravenie. To sú stále aktuálne slová a požiadavka pátra Pia. Nemocnica sa rozrástla do celosvetovej úrovne. Pracujú v nej špičkoví lekári na 30. oddeleniach. Je tu v súčasnosti 900 lôžok (kedysi ich bolo 1 300 ). Pracujú tu civilné sestry a vrchné sestry oddelení sú rádové sestry. Okrem nemocnice sa neďaleko nachádza Poliklinika Jána Pavla II., pri ktorej sa v súčasnosti stavia genetický výskum, kde sa budú odoberať kmeňové bunky pre potreby transplantácií.

Páter Pio zomrel dňa 23. 9. 1968 a jeho telo je uložené a vystavené v priestoroch novovybudovanej svätyne. Tu sme strávili niekoľko vzácnych chvíľ v tichej meditácii a obdivovali krásne mozaiky jezuitského kňaza p. Rupnika, ktoré zobrazovali výjavy zo života Ježiša Krista, sv. Františka z Assisi a sv. pátra Pia. I keď počasie najskôr tomu nenasvedčovalo, ale predsa sme po obedňajšej prestávke autobusom zišli z výšky vrchov a zostúpili nižšie k moru, kde sa niektorí z nás ovlažili a oddýchli vo vlnách Jadranského mora, a niektorí sa poprechádzali v historických uličkách mestečka. Radosť z kúpania mali hlavne naši najmladší pútnici – Jožko, Veronika, Andrejko, ale iste i tí, ktorí sa po prvýkrát mohli okúpať v príjemných vlnách mora. V podvečerných hodinách sme sa autobusom vyviezli opäť do vyšších nadmorských výšok a navštívili mestečko Monte san Angelo i neďalekú jaskyňu, v ktorej sa prvýkrát zjavil sv. archanjel Michal. Po krátkej modlitbe k sv. archanjelovi Michalovi a obhliadke jaskyne sme sa vrátili späť na hotel, kde sme mali pripravenú večeru. Po večeri sa ešte niektorí z nás zúčastnili večernej adorácie a modlitieb pred vystavenou Eucharistiou v kostole Santa Maria delle Grazie.

Piatok 27. 06. 2014: po raňajkách v hoteli sme mali osobné voľno na prechádzku alebo modlitbu v miestach spojených so životom sv. pátra Pia. V doobedňajších hodinách niektorí z nás pod duchovným vedením otca Benka sa zúčastnili krížovej cesty, ktorá sa nachádza v blízkosti kostola Santa Maria delle Grazie, a ktorá pozostávala z krátkych a veľmi silných myšlienok sv. sestry Faustíny.

Na obed sme sa ešte rozlúčili so zastupujúcou sprievodkyňou pani Ivetkou Graziano a putovali autobusom ďalej smerom na LANCIANO. V poobedňajších hodinách prichádzame do Lanciana, kde sme navštívili kostol sv. Františka z Assisi, kde sa uskutočnil vôbec prvý eucharistický zázrak – sv. hostia sa premenila na kúsok tela a víno v kalichu sa premenilo na krv. Neexistuje žiadna pochybnosť o skutočnosti zázraku, lebo ide o skutočnú časť ľudského tela, t.j. srdcového svalu, a ľudskú krv skupiny „AB,“ ktorú mal Ježiš Kristus. Svätú eucharistiu sme si uctili poklonou, po ktorej pokračovala svätá omša v kaplnke kostola.

Po svätej omši sme sa rozlúčili s našou milou a vynikajúcou sprievodkyňou Ivankou Kvetanovou, poďakovali sme sa jej za jej plnohodnotné sprevádzanie, za vynaloženú obetu a lásku, ktorú každému z nás prejavila. Popriali sme jej ešte veľa dobrého do ďalšieho života, v modlitbe posvätného ruženca sme sa poďakovali Pánu Bohu za našu sprievodkyňu, za našich šoférov, duchovného sprievodcu otca Benka a pokračovali na ceste domov na Slovensko.

Sobota 28. 06. 2014: Šťastní a duchovne posilnení sme sa približne o 9.30 hod. zvítali s našimi najbližšími pred kostolom sv. Jakuba v Dubnici nad Váhom. Rozlúčili sme sa, ešte raz poďakovali otcovi Benkovi za jeho duchovné sprevádzanie a rozišli sme sa do našich rodín, kde sme svojim najbližším priniesli apoštolské požehnanie Svätého Otca Františka a veľa Božích milostí získaných počas nášho putovania po krásnom, nezabudnuteľnom Taliansku.

Bohu vďaka za všetkých pútnikov, za šťastný priebeh púte, nech je oslávený a zvelebený náš dobrotivý Otec, pozdravená a oslávená nebeská Matka Božia.

Sláva Otcu, i Synu, i Duchu Svätému, ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky, i naveky vekov. Amen.

Pochválený buď Pán Ježiš Kristus!

G. B.

Dubnica nad Váhom 21.07.2014


 

SDM Krakov

SDM krakov článok

 

Ak sa chceš pridať k nám a ísť spolu s nami z Dubnice do Krakova, kontaktuj do konca marca saleziána don Petra Štellmacha (peter.stellmach@gmail.com) a navštív túto stránku, na ktorej sa dozvieš viac: sdm.saleziani.sk. Tešíme sa na Teba!