Archive for category: Články

Draft z Dubnice do Turína

/v , ,

V stredu 8.8. sa pár minút po ôsmej rozlúčil s dubnickou saleziánskou komunitou jej doterajší vikár don Peter Štellmach.

Predstavení ho poverili vyučovaním predmetov z morálnej teológie na saleziánskej univerzite Instituto Internazionale Crocetta v talianskom Turíne.

Celá dubnická saleziánska rodina (deti, mladí, starší atď…) k tomu  hovorili zhruba toto:

„Štelko, je nám ľúto, že odchádzaš. Vďaka Ti za všetko… Z druhej strany, je fajn, že medzi nami v Dubnici porástol človek, ktorý teraz môže obohacovať ďalšie generácie študentov v Turíne. Bohu vďaka za Teba. Modlíme sa, nech Ťa Dobrý Boh na príhovor Dubnickej Panny Márie požehnáva aj na novom pôsobisku.“

pp

Opustili nás dvaja hokejbaloví velikáni

/v , , , , ,

Musíme úprimne priznať, že z toho nie sme veľmi nadšení. Bohužiaľ však, ako to v dnešnom športovom svete chodí, hráčov svetovej triedy je málo a preto môžeme nad týmito rozhodnutiami prižmúriť očko. Určite bude platným členom pri výchove hokejovej mládeže na ďalekom východe (Aďka) a úspešne bude hájiť znak dvojkríža pri medzištátnych zápasoch na misii v Taliansku (Štellko). Aby som však stále neplakal, poďme trošku poďakovať…poďakovať Pánovi, že sme mali tú česť zahrať si s nimi, a to takmer každý týždeň od minulého leta.

Slušnosť káže začať pri dáme. Asi nikto by pri pohľade na toto krehké stvorenie nepovedal, aká zdatná hokejbalistka vie byť Aďa na ihrisku. Niet sa čo čudovať. Možno viacerí z vás neviete, že Aďa už dávno absolvovala to, čo čaká Štella v Turíne. Ešte predtým, ako si ju Pán povolal za nevestu, brázdila ľadové plochy s dvojkrížom na drese. Mám taký pocit, že vedľa neho bolo vyšité aj kapitánske C-čko. A kapitánkou bola aj u nás na ihrisku. Prítomnosť ženy, zvlášť rehoľnej sestry, dodávala nášmu mužskému, často zdravo agresívnemu, spoločenstvu potrebný pokoj a rozvahu. Naučila nás, že aj keď hokejbal niekedy dosť bolí, nemusí to byť až také zlé. Stačí byť len trošku ohľaduplnejším protihráčom. Koniec-koncov, hráme len pre radosť. Z našich úst razom vymizli slová, ktoré by z našich úst nemali vychádzať, do veľkej miery sa vytratili aj mená Ježiša a našej nebeskej matky. A aj keď niekedy letela loptička príliš vysoko a hokejka v hneve udrela o mantinel, vždy sa usmiala a povedala niečo povzbudivé. Naučili sme sa pri nej, že ak je aj žena hocijako fyzicky silná, vždy musíme my –mužské pokolenie, brať na ňu ohľad. A pri týchto situáciách sa odkryla krása Božieho plánu, ktorý nás stvorili rovnocennými, ale predsa rozdielnymi.

Ak Aďa stelesňovala pokoj, kľud a rozvahu, Štella môžeme označiť za čistý protiklad. Neľakajte sa – je to kompliment! Od sekundy, kedy sa ocitol na betónovej ploche, zmenil sa na nepoznanie. Úsmev razom vymizol a z jeho tváre a očí bolo čítať len túžbu zvíťaziť. Ak sa nepodarilo zvíťaziť v zápase, muselo sa podariť vyhrať každý jeden súboj. Poviem vám, Štello je pre každého protihráča testom trpezlivosti. Bol jednoducho vždy a všade. Zrazu ti niekto podvihol hokejku, zrazu ti niekto vypichol loptičku. Zabránil gólu a mihnutím oka už ohrozoval súperovu bránku. Jeho rozvaha sa prejavovala najmä v túžbe dať zo seba všetko. A myslím, že to je to, čo Štella charakterizuje aj ako saleziána-kňaza. Môžeme v krátkosti skonštatovať, že aj pri hre si zachoval salezianského ducha, ba čo viac, ešte ho viac živil. Stal sa nám príkladom toho, že všetko, čo robíme, máme robiť v prítomnosti Boha. Naučil nás, že šport je darom a je len na nás, akým spôsobom budeme Bohu vďační, že môžeme behať, skákať, hrať hokejbal, či iný šport.

Aďa a Štello. Typologicky odlišní hráči, každí s inými úlohami od svojho nebeského trénera. Don Bosco kedysi povedal, že na ihrisku spoznáš ich pravú tvár. A ich tvár je skutočná, radostná a plná dôvery v toho, komu slúžia. Sme radi, že cez úžasný šport aj nás priviedli o krôčik bližšie k svätosti.

Za všetko veľmi ďakujeme. Držte sa!

(Autor: Marek Strapko)

Boli sme pozorovať hviezdy

/v , , ,
Dňa 3.8.2018 na Facebookovú stránku Pozorovanie hviezd pribudol oznam od organizátorky Katky: „Hlásia jasnú oblohu na zajtra!“
Čo pre nás ostatných znamenalo zobrať deku, nejaké to občerstvenie, stiahnuť si aplikáciu na rozpoznávanie súhvezdí a vydať sa spoločne od Kaťáku na Kolačanské lúky.
Prekvapením pre nás boli ďalšie dve skupiny mladých ľudí, ktoré sme na „našich“ lúkach stretli. Samozrejme nám táto skutočnosť nezabránila rozložiť svoje veci o kúsok ďalej, zahrať si mestečko Palermo popri západe slnka a neskôr si užiť príjemnú atmosféru tvorenú svetlom nočnej oblohy, úžasnými ľuďmi a spoločnou modlitbou vešpier.

Mars

Videli sme veľa padajúcich hviezd? Nie. Za to sme sa konečne stretli s priateľmi, s ktorými sa cez rok často nevidíme a vychutnali sme si pocit spoločenstva plnými dúškami. Naozaj veľmi plnými, pretože nás prišli pozrieť traja naši saleziáni :-)

(Autor: Kristína Machálková)

Zažili sme prímestský tábor „Preles 2018“

/v , ,

Cirkevná základná škola sv. Dominika Savia privítala 32 detí na prímestskom tábore. Ochotné pani učiteľky a niekoľko rodičov pripravili zaujímavý program.

 Prvý deň sa deti rozdelili do piatich skupín: Senyory, Ikea, Pracujeme na tom, Dračice a Príšerky, v ktorých pomohli ako animátori starší žiaci. Skupinky si vymysleli pokrik a vlajku, mali sme sv. omšu a zahrali sa hry vonku. Druhý deň sme putovali pešo do Nemšovej, okúpali sa a večer bola opekačka na cirkevnej škole, podvečerná hra a skúška odvahy zakončená nocovačkou pod hviezdami. Tretí deň sme mali olympiádu, v ktorej zvíťazili všetci. Štvrtý deň bol výlet vlakom do Žiliny, výstup na rozhľadňu Dubeň a lezecké aktivity v miestnom lezeckom stredisku “Preles”.

Tak sa volal aj celý prímestský tábor “Preles 2018”. Posledný deň bola už tradičná mestská hra, a počas záverečnej sv. omše mnoho detí pristúpilo aj ku sv. zmierenia. Na záver bolo vyhodnotenie spojené s odovzdávaním cien a pekných skupinových fotiek. Vďaka všetkým zúčastneným a tým, ktorí akokoľvek prispeli k príprave a priebehu celého tábora.

(Vladimír Plášek sdb)

Mladí načerpali silu z blahoslavenstiev

/v , , ,

Šiesti animátori pod vedením Petra Maguru SDB a Danky Oremovej FMA sa rozhodli vstúpiť do ticha prírody, nechať sa premeniť Božou milosťou, slovom a spoznať Božie plány v ich životoch na duchovných cvičeniach v Slávnickom Podhorí v dňoch od 31. júla do 3. augusta. Hlavnou témou boli BLAHOSLAVENSTVÁ.

„Blahoslavený znamená naplnený Bohom. Blahoslavenstvá nám pomáhajú odstraňovať to, čo nám bráni v prebývaní Boha v nás.“ Blahoslavenstvami spoznali mladí nezištnú lásku Ježiša.

Duchovné cvičenia odštartovali návštevou pútnického miesta na hore Butkov, kde sa zúčastnili krížovej cesty. Obetovali ju za svoje rodiny a zavŕšili ju svätou omšou. Počas týchto dní sa naplno ponorili do tajomstva blahoslavenstiev. Snažili sa ich prepojiť so svojím životom, nájsť spôsob ako ich začať uskutočňovať v každodennom živote. Bol to čas strávený v Božom náručí.

„Keď čítame Božie slovo a zotrvávame v ňom, vstupujeme do Božieho kráľovstva“ (Benedikt XVI) Odvážni mladí sa počas štyroch požehnaných dní nechali premieňať Božím slovom.

Miernosť, chudoba, milosrdenstvo, čisté srdce, boli kľúčové slová tém počas duchovných cvičení, z ktorých v tichosti čerpali milosti mladí ľudia z Dubnice. Vzájomne si pomáhali budovať pevné základy na prijatie cesty blahoslavenstiev. Prijali minulosť takú aká bola a odvážne vykročili za výzvami, ktoré ich čakajú. Silencium poskladalo peknú mozaiku zo zážitkov, radostí, ale aj poklesov. Zúčastnení odovzdali seba, svojich priateľov a najbližších do Božích rúk. Nakoniec don Peter povzbudil mladých, aby sa nebáli ísť za svojím snom, aj keď to bude veľmi ťažké.

Radosť z evanjelia naplnila ich život a srdce. Veľké ďakujem patrí Bohu, prednášajúcim, ale aj Lenke Pukajovej FMA, ktorá pripravovala chutné raňajky, obedy a večere.

(Jaromír Minárik)

Zmeny u dubnických saleziánok

/v , ,

Tu na našej zemi sme iba pútnici na ceste do nebeského kráľovstva. Potvrdzuje to aj život rehoľníkov a rehoľných sestier. Dnes sú tu a zajtra inde.

O zmenách v komunite saleziánov sme už informovali. Týka sa to však aj dubnických sestier saleziánok. K 1. augustu sa z Dubnice sťahovali 3 sestry: sr. Lenka Pukajová do Šamorína, sr. Aďa Badíková do Michaloviec a sr. Ela Holá do Rožňavy.

Každá z nich tu urobila veľmi veľa dobrého. A so svojimi kvalitami budú veľkým obohatením pre ich nové komunity. Sprevádzajme tieto sestry v modlitbe.

Zmeny našťastie prinášajú aj vítanie nových sestier. Do Dubnice nad Váhom prichádzajú tri nové. Sr. Gabriela Bauerová prichádza z Michaloviec, sr. Elena Caunerová z Trnavy a sr. Františka Martinková z Nitry – Orechovho dvora. Podrobnejšie ich ešte predstavíme.

Nateraz len: sestry, vitajte a nájdite tu domov. Aspoň teda ten pozemský. Hej, vieme, že naozaj doma budeme až v Nebi. Ale taká predchuť Neba môže byť hádam už aj tu. A aj vďaka vašej prítomnosti… :)                            pp

Keď sú hody, tak hodujeme

/v ,

V nedeľu 29. júla sa o 16:00 v Katolíckom dome hodovalo. Hodová slávnosť patróna farského kostola sv. Jakuba bola príležitosťou pozvať členov upratovacích tímov, aranžérky kvetov, kostolníkov, organistov, lektorov, skrátka ľudí, ktorí sa rôznymi spôsobmi počas celého roka starajú o krásu a dôstojnosť nášho farského pútnického chrámu. Napriek tomu, že nemohli prísť všetci pozvaní, prišlo ich okolo 25.

Stretnutie prebiehalo vo veľmi príjemnej a družnej atmosfére. Bolo čo zjesť aj vypiť, ako sa na hody patrí. Zaslúžené slová vďaky a uznania im v mene celého farského spoločenstva a saleziánskej komunity vyslovili pán farár don Marián Bielik a otec direktor don Pavol Piatrov.

Ešte raz aj z tohto miesta srdečne ďakujeme všetkým dobrodincom nášho kostola. A ak by niekto v srdci vnímal, že ho Pán Boh pozýva „pridať ruku k dielu“ a tiež prísť pomôcť pri pravidelnom upratovaní, nech sa páči. Roboty je ako na kostole alebo – ako sa hovorí tu v Dubnici – „vyše“.

(Paľo Piatrov SDB)

 

#O2H naplnila mladých na P18

/v ,

Národné stretnutie mládeže už po tretíkrát privítalo takmer 4000 mladých, tentoraz v
najstaršom kráľovskom meste Slovenska, Prešove, ktoré na štyri dni od 26. do 29. júla
omladlo.

Túžbou organizátorov P18 bolo umožniť mladým stretnúť sa s Kristom, vybudovať jednotu medzi mladými ľuďmi v Cirkvi a povzbudiť ich aby nabrali odvahu prežiariť sa Kristom a pokúsiť sa zmeniť tento svet. „Neboj sa, Mária, našla si milosť u Boha“ (Lk 1,30). Táto evanjeliová stať bola mottom tohtoročnej P18 z ktorej kontextu usporiadatelia vybrali kľúčové slovo, ODVAHA #O2H. #O2H vyvierala z prednášok, liturgických slávností, piesní, ranných modlitieb a pracovných činností.

Prvý deň (štvrtok) #O2H
Po ubytovaní na školách sa všetci zúčastnení presunuli do mestskej športovej haly, kde sa
o 17:00 zahájil veľkolepý otvárací ceremoniál. Zúčastnení videli predstavenie tanečného
divadla aTak, akrobata Alexandra Müllera, hudobné vystúpenie Simy Martausovej a
mnohých ďalších. Potom nasledovala úvodná svätá omša, ktorú celebroval košický arcibiskup Bernard Bober, ktorý vyzval mladých, aby hľadali živú vodu vychádzajúcu z Ježiša, ktorá neosviežuje len na tele, ale predovšetkým na duši. Nakoniec úvodný deň ukončili N(M)ocou modlitby v Prešovských chrámoch.

Image may contain: one or more people and text
Druhý deň (piatok) #O2H vykročiť
Nasledujúci deň sa začal akatistom k najsvätejšej Bohorodičke s košickým eparchom
Milanom Chauturom. Potom nasledovala katechéza s bratislavským eparchom Petrom
Rusnákom, ktorú hudobne doprevádzala skupina F6 a tiež predstavili knihu DOCAT. Peter Rusnák povzbudil mladých, aby sa nebáli spolupracovať s Božou milosťou a využili tento čas na dodanie si odvahy vykročiť smerom k Bohu. Popoludnie sa nieslo v duchu angažovanosti. Alebo inak, podporili osobne výzvu Svätého Otca Františka „1 milión mladých pre pápeža“. Bola to ponuka k dobrovoľníctvu v charitatívnych a sociálnych iniciatívach po celom meste. Venovali sa bezdomovcom, seniorom, deťom bez rodiny, čistili mesto, vysádzali stromčeky, … Koniec tohto dňa ukončili krížovou cestou.

Image may contain: 4 people, people standing and people on stage
Tretí deň (piatok) # O2H ísť proti prúdu
Ráno sa začalo modlitbami po jednotlivých diecézach na viacerých miestach. Nasledovala katechéza s rožňavským biskupom Stanislavom Stolárikom. Svätú omšu celebroval gréckokatolícky arcibiskup Ján Babjak. Počas popoludnia pripravili pre účastníkov EXPO POVOLANÍ: prehliadka reholí, adorácia, divadelné predstavenia, športové aktivity…

Štvrtý deň (nedeľa)  #O2H byť mladým teraz

Mladí ľudia sa lúčili s P18 zatváracím ceremoniálom spojeným s predstavením SDM
Panama 2019, ktoré sa uskutoční budúci rok v dňoch, 22. – 27. januára. Všetci ste
srdečne pozvaní! Oficiálne ukončenie vyvrcholilo záverečnou svätou omšou, ktorú celebroval arcibiskup Stanislav Zvolenský a kázal žilinský biskup Tomáš Galis, ktorý povzbudil mladých, aby sa nebáli dať Bohu všetko, čo majú, lebo On z toho vytvorí krásne dielo.

Opýtali sme sa niektorých zúčastnených na postrehy a zážitky s P18:
Som veľmi povzbudená z mladých, ktorý sa tu stretli z celého Slovenska Bol to požehnaný čas, počas ktorého sme načerpali mnohé milosti. (Elena Holá FMA)

Najväčším obohatením pre mňa bola mládežnícka krížová cesta, ranné a večerné
modlitebné vigílie a hlavne mladí, ktorých som spoznala. (Paulína Hírešová)

Dubnickí mladí sú super. Spoznal som v tejto partií ľudí plných života a radosti. Bol to
príjemný pocit byť tu s nimi na P18 a pomôcť im stať sa odvážnejšími mladými ľuďmi.
(Vladimír Plášek SDB)

P18 bola nádherná akcia a veríme, že povzbudila nielen mladých k radostnému a
odvážnemu životu s Bohom, ale aj ľudí, ktorí stále hľadajú šťastie v živote. Veľké ďakujem patrí organizátorom P18, dobrodincom, dobrovoľníkom a hlavne Bohu.

(Jaro Minárik)

Mladí z celého Slovenska sa stretnú v Prešove

/v ,

Národné stretnutie mládeže prebieha v duchu Svetových dní mládeže (SDM) a koná sa na Slovensku pravidelne od roku 2013. Stretnutie je určené pre mladých ľudí (vekom i srdcom, teda zhruba od 15 do 30 rokov). Horná veková hranica neplatí pre kňazov, rehoľníkov a spolupracovníkov.

Inšpiráciou pre stretnutie sú Svetové dni mládeže (SDM), ktoré sa po prvýkrát konali v roku 1986 v Ríme na podnet sv. Jána Pavla II., ktorý osobne zavítal do Prešova pred 23 rokmi v rámci svojej druhej apoštolskej návštevy Slovenska (2. júla 1995). Na treťom Národnom stretnutí mládeže (po R13 v Ružomberku – 2013 a P15 v Poprade – 2015) začnú mladí prípravy na SDM v Paname.

P18 je skratka, zložená zo začiatočného písmena mesta Prešov a roku, v ktorom stretnutie prebieha. P18 sa ponesie v duchu biblického verša „Neboj sa, Mária, našla si milosť u Boha“ (Lk 1, 30).  V Prešove vyvrcholí celoročná duchovná príprava Odvážny rok, z ktorého vyjde aj kniha s CD. Zároveň sa chystá výstava k duchovnej príprave.

Tím P18 predpokladá, že na prelome mesiacov príde do mesta vyše 4 000 ľudí zo Slovenska i zahraničia. Prihlásených je už teraz vyše 3 900. Z tohto počtu je vyše 500 dobrovoľníkov. Očakáva sa vyššia účasť kňazov a rehoľníkov a do Prešova prídu takmer všetci biskupi Slovenska. Do mesta dorazí aj vyše 400 rehoľníkov, desiatky zástupcov prorodinných a pro-life organizácií z celého Slovenska.

Bližšie informácie:

www.narodnestretnutiemladeze.sk

(Zdroj: oficiálna webstránka)

Cesta je cieľ alebo čo nám prináša svätojakubská cesta

/v ,

Kresťanská tradícia hovorí, že keď chceš spoznať Krista, choď do Jeruzalema, keď chceš spoznať cirkev, choď do Ríma, keď chceš spoznať seba, choď do Compostely.

Nepamätám sa, kedy som sa o svätojakubskej ceste dozvedela ja, ale viem, že to nebola túžba po sebapoznaní a že túžba ísť na camino bola veľká. Prvýkrát sme s podobnou partiou ako tento rok boli už v roku 2015, v trochu zmenenom tíme a inou trasou v roku 2017 a tretí raz sme sa opäť vybrali tento rok. Počas každej púte vidím veľký zásah Boha, ako vám posiela ľudí či do tímu alebo ktorí vam poradia kam ísť, vnuknú myšlienky, dobré nápady.

Na neľahkú, ale zároveň veľmi dobrodružnú cestu sme sa vybrali 6. júla. Prvý zázrak sa stal ešte na letisku, keď nemožné sa stalo možným. Let s prestupmi s autobusom bolo treba stihnúť za 35 minút a stihli sme.

Na odporúčanie Martina, ktorého sme na camine stretli minulý rok a ktorý tam tiež už bol štyrikrát, sme sa vybrali na Camino Primitivo. Nie je to primitívna cesta, ako sa podľa názvu zdá, ale je to najstaršia cesta, po ktorej kedysi chodili králi a vraj jedna z najťažších. Bola to cesta plná kopcov a klesaní, panenskej prírody, cesta, kde sa pásli kone a kravy a nikto ich nestrážil. Cesta, na ktorej bolo pre nás všetko nové a po pár dňoch sa cítite ako doma. Ľudia, resp. vaši spolupútnici, ktorých dennodenne stretávate, sa vám stávaju priateľmi, rodinou.

Prešli sme asi 320km za 12 dní, niekedy 32km, inokedy len 22. Veľa sme sa naučili o sebe, prijímať sa takých, akí sme. Pochopili sme, ako nesprávne žijeme, snívame o ďalekej budúcnosti, vŕtame sa v minulosti, riešime neriešiteľné. Až na camine pochopíte, aké dôležité je žiť prítomný okamih. Ráno vstanete, jasný cieľ máte pred sebou a všetko tomu podriadite. Veci v batohu stále tie isté a zistíte, ako málo vám k životu stačí. Začnete vnímať krásy prírody, potreby svojich najbližších. Uvedomíte si, ako ste viazaní na určité veci a zrazu sa dá bez nich žiť. Dobre si rozmyslíte, čo vložíte do batoha a budete vláčiť. Na prvom camine naše batohy vážili okolo 9kg, na treťom už len 5,5kg. Dali sme do nich ozaj len to nutné, lebo každé kilo naviac nám sťažuje chôdzu. A tak je to aj v našom každodennom živote, koľko zbytočnej záťaže nosíme a nemuseli by sme.

Ale to top poznanie z camina je, čo pre nás v živote znamená náš blížny. Dokázala by som ísť na camino sama a bola to aj moja veľká túžba, ale Boh to mal nachystané inak. Zrazu je z vás 6-členný tím, ľudia, ktorí nemajú pevné putá či priateľstvá, ale idete a zrazu chápete akosi viac slovám vzťah, opora, obeta.

Kedysi bola púť vnímaná ako pokánie za hriechy. Z roka na rok pribúda pútnikov z celého sveta, nemáte problém stretnúť Američanov, Číňana či cyklistu z Nového Zélandu a nie sú to len veriaci či velkí hriešnici. Je to cesta naozaj pre každého a každému by som ju dopriala zažiť. Niektoré sme boli už trikrát, iné dvakrát a niektoré prvýkrát, ale každá z nás má túžbu ísť zas. A nie len my sme tí blázni túžiaci po camine. Čím viac tam chodíme, tým viac spoznávame ľudí, ktorí tam boli nie trikrát ako my, ale 11 a neprešli 320km ale 1000.

Santiago je krásne mesto, bazilika je skvost architektúry, ale za čím sa vám cnie, je práve tá cesta. Nebojte sa vydať na camino, nie je to skúška fyzických síl, je to o vašom rozhodnutí. Sväty Jakub sa rozhodol a išiel za Kristom. Aj my pútničky vám prajeme samé správne rozhodnutia. A ak sa vám nepodarí vyraziť na Camino de Santiago, aspoň nech vaše cesty majú ten správny cieľ.

Na záver veľká vďaka Bohu za ľudí, ktorých nám posiela na cestu životom, vďaka ktorým potom môžeme putovať do Santiaga. Svätý Jakub, oroduj za nás!

(text: Andrea Kubová; foto: Sidónia Tramitová)