Smerom k výšinám

Túžba po dobrodružstve, adrenalíne a zdolávaní prekážok a v neposlednom rade aj samého seba odpradávna formuje chlapov, aby sa vďaka tomu stali ozajstnými mužmi. Ani Dubnické saleziánske oratórium „Kaťák“ nie je výnimkou. Štyria statoční animátori a jeden salezián pokorili v sobotu 22. júna Poľský hrebeň (2200 m) vo Vysokých Tatrách.

Ísť alebo nejsť? Meteorologické spravodajstvo hlási búrky vo vysokohorských oblastiach. Všetko nasvedčuje tomu, že by sa mala turistika odložiť… Ale je tu ešte jedna možnosť – modliť sa a veriť! Nakoniec sa príroda trochu umúdrila a môže sa začať nezabudnuteľná cesta smerom k výšinám. Výzva: Zdolať Bielovodskú dolinu a Poľský hrebeň.

Začalo sa to piatok večer. Naši odhodlaní a vystrojení animátori sa rýchlikom doviezli do Popradu, kde sa ubytovali u pohostinnej rodiny. Vybalili veci, prebrali sobotňajšiu turistiku a hor sa nabrať dostatok síl kvalitným spánkom.

Budíček 5:00. Hmlisté, ale svieže sobotňajšie ráno prebralo odvážnych turistov k životu. Odštartovala sa ozajstná chlapská akcia. Z Popradu sa autobusom previezli až k Poľským hraniciam do dediny Lysá Poľana. Odtiaľ vyrazili popri potoku Biela voda do tajomnej Bielovodskej doliny. Asi po ôsmich kilometroch sa ráz krajiny začal výrazne meniť. So stúpajúcou nadmorskou výškou začal pribúdať skalnatý terén, kosodrevina až napokon holé skaly obrastené machom. Výstup začal byť náročnejší, čo dokonale preverilo ich kondíciu.

Po niekoľkých hodinách sa dostali do Ľadového kotla, kde sa mohli pokochať pohľadom na dych vyrážajúce vodopády a veľkolepú scenériu, ktorú hmla vytvárala v tejto oblasti. Potom ich čakal najťažší úsek – Poľský hrebeň. Všade skaly, sneh a dokonca ich privítala aj prietrž mračien.  

Čakala ich posledná náročná cesta – zostup po reťaziach a cesta k Sliezskemu domu. Videli priezračné tatranské plesá a ohromný vodopád. Nakoniec po dlhej a náročnej turistike sa z Tatranskej Polianky doviezli zubačkou do Popradu, kde túto chlapskú akciu ukončili svätou omšou v noviciáte. Po nej unavení, vyčerpaní, ale hlavne zocelení sa rýchlikom vrátili späť do Dubnice.