Na plný plyn…

To, že sú autá a iné dopravné prostriedky s vysokými číslami na tachometri u chlapcov už dlho v záujmovej kategórii “ The best“ sa veľmi dobre vie. Preto po minuloročných airsoftových prestrelkách a epických rytierskych bitkách dostal chalanský tábor v Slavnickom Podhorí novú tému. „Rýchlo a zbesilo, pomaly a opatrne“ sa stalo mottom pre 11 chalanov, ktorí sa rozhodli, že v dňoch 8. až 11. augusta si naplno užijú letné prázdniny a preniknú hlbšie do sveta áut a rýchlych motorov.

Začalo sa vo štvrtok večer, dobrým jedlom v podobe opekačky. Ďalší deň patril airsoftu, ktorý predsa len nemohol chýbať na chalanskej chate. 

Po ňom chutný obed a obľúbený biges.  Večer patril pravidlám cestej premávky, výmenám kolies. spoznávaniu dopravných značiek a všetkému , čo by sa budúcim vodičom mohlo raz hodiť. Záver dňa patril tradičnej skúške odvahy.

V sobotu bolo pracovné doobedie, keď každý držal v ruke kus dreva, paličky alebo polena. Popoludnie strávili chlapci výrobou vlastných motokár, ktoré následne aj večer otestovali na neďalekom kopci na Tlstej hore.

Všetko vyvrcholilo v nedeľu, keď sa všetci presunuli do Trenčína na motokárovú dráhu. Tam sa rýchlo a zbesilo súťažilo o najlepší čas. Návrat domov sa uskutočnil okolo 14:30.  Počas celej akcie nechýbali ranné a večerné modlidby a tiež sv. omše, ktoré celebroval don Vlado Plášek sdb.

A tak vďaka patrí animátorom, chalanom  saleziánom a celkovom všetkým, čo sa zapojili do tejto už viac-menej tradičnej chatovačky.

autor: Marek Hudec

Veľká šťastná zebria rodina

Chata Cementár v Belušských Slatinách sa v dňoch od 19.8. – 24.8. 2019 už po tretí krát zaplnila mládežou s downovým syndrómom a animátormi dobrovoľníkmi najmä zo saleziánskeho strediska, ktorí počas táborových dní spolu vytvorili krásne spoločenstvo.

Nebojte, nepomýlili sme sa, tento článok nie je venovaný do žiadneho prírodovedeckého časopisu. Článok je venovaný už jubilejnému desiatemu ročníku tábora pre mládež s downovým syndrómom, ktorý sa uskutočnil počas letných prázdnin. Aby sme však vysvetlili záhadný názov článku, účastník Marek sa krásne vyjadril na margo spoločnej fotky, kde sme mali všetci oblečené prúžkované Pískacie tričko, že vyzeráme ako: „veľká šťastná zebria rodina.“ A tak sme sa aj určite všetci cítili, myslím tým: ako rodina, určite nie ako zebry. :)

Téma tohtoročného tábora sa niesla v duchu rozvoja pracovných zručností v oblasti záhradkárstva, dizajnu, keramiky, etikety a gastronómie. Každé doobedie sme tematicky venovali práci a tvorbe rôznych výrobkov z už vyššie spomenutých oblastí.

Na úvod sme sa po príchode na chatu, ubytovaní sa a večeri, zoznámili s novými členmi našej partie, predstavili sme si pravidlá tábora a spoločne sme odštartovali tábor parádnou tancovačkou. Nie len táborníci Adam či Milan sa vyjadrovali veľmi pozitívne na diskotékové večery, o ktoré nebola v žiadnom prípade núdza.

Vďaka pracovným listom sme sa v utorok naučili i nové názvy lúčnych či okrasných rastlín, naučili sme sa základy starostlivosti o kvety a do vlastnoručne maľovaných kvetináčov sme si neskôr zasadili kvietok, o ktorý sa teraz mládežníci budú starať naďalej i doma. Poobedie sme strávili aktívnym športovaním na stanovištiach, vodnými hrami a nesmela chýbať ani každoročná súčasť nášho tábora: Talentový večer, kde každý táborník ukázal svoju šikovnosť. Milan nám prezradil: „Na Talente som predvádzal Kung-fu.“ Inak sme mohli počuť spev, rôzne športové výkony, či tanečné kreácie. Za odmenu dostal každý vystupujúci tričko, ktoré sme si obliekli na spoločný výlet. Celý tento deň (i časť stredy) sme boli pod dohľadom kamier, keďže nás natáčala televízia RTVS.

V stredu sme vyrazili do Dubnice nad Váhom na výlet, kde sme navštívili keramickú dielňu Soni Zeliskovej, ktorá nám porozprávala o tom, ako vzniká keramika, predviedla nám prácu na kruhu a dokonca sme si vytvorili i krásne srdiečkové misky, ktoré už určite skrášľujú príbytky účastníkov tábora. Okrem iného sme si spolu pozreli film, spoznali park a dubnické uličky, či zlízali chutnú zmrzlinu. Po príchode na chatu sme si spravili príjemnú večernú opekačku.

Správny dizajnér musí mať v sebe aspoň štipku kreativity a práve tú sme sa snažili vo štvrtok doobeda rozvinúť aj v našich táborníkoch. Pomocou rôznych šablón si mohli navrhnúť a namaľovať vlastnú látkovú tašku, a keďže v každej domácnosti má väčšinou niekto dlhé vlasy, z látok, ktoré sme dostali od Bubulákovo, sme s pomocou animátorky Evky ušili krásne a pestrofarebné gumičky do vlasov. Aby sme sa po obedňajšom oddychu riadne rozhýbali, boli na programe loptové hry. Futbalový zápas bol určený pre chlapcov a dievčatá si zahrali vybíjanú a vajce. Adam k štvrtkovému dňu dodal: „Páčil sa mi film a večerné kino, ktoré sme si spravili v spoločenskej miestnosti.

Keďže piatok bol posledný deň, ktorý sme celý prežili spolu, na rad prišlo vzdelávanie sa v oblasti slušného správania a stolovania. Animátorka Betka si pripravila teoretickú časť, ktorá bola spestrená video ukážkami a neskôr i praktickým nácvikom ( príprava stolovania na slávnostnú večeru). Pred obedom sme dokonca stihli pripraviť smotanovo piškótové torty, s ktorými sme sa po večeri podelili aj so zamestnancami kuchyne.

Po obede si každá skupinka pripravila krásne, originálne a dokonca i humorné scénky, pomocou ktorých určitým spôsobom poukazovala na to, akému správaniu sa v reštaurácii či v spoločnosti máme vyhnúť a ako by sme sa mali v rámci etiky správne zachovať. Veríme, že si táborníci mnohé pravidlá slušného správania a aj stolovania osvojili. Animátorka Aďka (vedúca tábora) prezradila malú humornú situáciu ktorá na divadelnej scéne vznikla: „Pri predvádzaní scénky Rande v reštaurácii si slečna, ktorá, správne, odmietala mužov, čo si objednávali namiesto decentného drinku tvrdý alkohol, nakoniec samotná objednala vodku …

Samozrejme, bez humorných situácií a úsmevu na tvári by sme nedokázali fungovať asi nikto. S úsmevom na perách ide všetko ľahšie a na našom tábore to platí dvojnásobne. :)

Táborom nás sprevádzali i aktivity, ktoré v žiadnom prípadne nemohli ani teraz chýbať. Ranná rozcvička bola súčasťou skoro každého dňa, písali sme si táborovú poštu a vo viaceré dni sme súťažili v tombole o krásne ceny od DM drogérie a mnohých ďalších sponzorov. A týmto by sme sa chceli srdečne poďakovať všetkým sponzorom nášho tábora, v prvom rade firme Dedoles, ktorá prispela sumou 4 206€ Spoločnosti Downowho syndrómu na Slovensku na tento náš pobytový tábor, ale aj ďalším sponzorom, ktorými boli už spomínané Pískacie, Bubulákovo, Drogéria DM a ďalej rodičia a kamaráti a ďlaší podporovatelia tábora pre mládež s downovým syndrómom. Ďakujeme!

V sobotu sme sa všetci objímali a lúčili, pretože nám tábor končil. Nikomu sa našťastie nič vážneho nestalo. Aj sme si niektorí poplakali (samozrejme iba od smútku), ale s mnohými sme sa lúčili aj s úsmevom, v nádeji, že sa o rok vidíme znova.

Verím, že si mladí užili spoločný čas s nami animátormi. Dôkazom toho je aj pekná pošta od Ivka, ktorý nám napísal: „Milí moji kamaráti, kamarátky a všetci animátori, nadišla chvíľa lúčenia sa s kamarátom Ivkom. Je mi to ľúto, ale musím odísť. Bolo mi tu s vami dobre. Páčili sa mi diskotéky, oblievačka vodou a výroba torty. Najlepšia partia aká sa tu mohla stretnúť je táto. Našiel som si tu kopu kamarátov ako je Dado a kamarátok ako je Zuzka. Mám vás všetkých rád. Zo srdiečka vám posiela cmuk na vaše líčka váš Ivko.“ Musím sa ale priznať, že aj krátke vyjadrenie od Kiky: „na tábore bolo dobre,“ pre nás animátorov veľmi veľa znamená!  

Animátorka Majka opísala svoju prvú skúsenosť s táborom pre mládež s downovým syndrómom takto: „Na tábor som sa prihlásila na poslednú chvíľu. A s veľkým rešpektom pred neznámom, ktoré ma čakalo. Už po pár hodinách som ale zistila, že mám dočinenia s úžasne krásnymi ľuďmi. Pochodila som už nejeden tábor a školy v prírode, no musím povedať, že toľko lásky, čo sa rozdávalo a prijímalo na tomto tábore, to som nezažila ešte nikde. Tak krásni a úprimní ľudia, tak krásne chvíle, animátori, prostredie. Myslím, že kto takýto tábor nezažil, celkom ani neporozumie tomu, čo sa tu snažím opísať. Tak len chcem vyjadriť veľkú vďaku za to, že som mala možnosť všetkých týchto milých a krásnych ľudí spoznať a pevne verím, že sa vidíme (minimálne) o rok. “

Nakoniec verím, že si aj rodičia užili čas strávený bez nich, ale predpokladám, že vo vedomí, že im ich deti, vnúčatá či súrodenci vo všetkom tom pokoji chýbajú.

Na záver by som sa chcela podeliť s malou myšlienkou, ktorá mi vznikla v hlave tak nejak spontánne a verím, že sa nikto neurazí a že sami uznáte, že má väčšiu hlavu a pätu než pôvodný výrok:

„Žiaden človek nedokáže dať toľko lásky človeku, ako „downík“ človeku!“

V mojich očiach má obrovskú hĺbku a čo vo vašich … ?

Katarína Bolčeková

Obdivuhodný príbeh Štefana Trnku (3. časť)

Čaute všetci naši obdivuhodní animátori a saleziáni!

Tak som doma. Podarilo sa mi už dospať celý týždeň a aspoň stokrát odpovedať na otázku „Ako bolo?“. Mám späť svoj mobil, dobrý signál aj pripojenie na wifi, mám svoj komp, svoje pohodlie, plnú chladničku, ale niečo mi chýba…

Chýbajú mi Bobeho haluzné ranné rozcvičky, starostlivosť i spravodlivosť don Peťa Maguru, adrenalín don Vlada a šibalský úsmev Štefana „Štella“ Trnku. Chýbajú mi všetky animátorky a zdravotníčka – Laura, Veronika, Peťa, Kika, Aďa, Zuzka -, ktoré nám dali svoje srdce a všetci animátori – Grandík, Filip, Paťo, Marek, Peťo, Švančo, Jaro -, ktorí odviedli kus dobrej práce. V táborovej pošte ste si od nás našli veľa milunkých lístočkov, lebo vám naozaj veľmi ďakujeme a máme vás radi.

Po piatkovej Trnkovej narodeninovej mega párty s nadupaným programom, ohňostrojom a diskotékou a po záverečnej fotke v sobotu pred nastúpením do autobusu mi to došlo. Budem musieť čakať ďalší rok na pobyťák… (slzička). Iba žeby nie (utretá slzička)! Mňa sa len tak ľahko nezbavíte :) Už teraz idem na FB požiadať o prijatie do skupiny „Kaťák“, na saldube.sk budem sledovať, čo sa deje a od septembra budem chodiť pravidelne do Kaťáku a do SCVČ Laura, lebo tam sa atmosféra tábora dýcha celý rok. Ste super a keď vyrastiem, chcem byť ako vy!

Váš táborový fanúšik

Obdivuhodný príbeh Štefana Trnku (2. časť)

Čaute rodičia!

Mám pre vás ďalšie pikošky z tábora, v ktorom je každý deň riadne hustý a pestrý. Príbeh Štefana Trnku pokračuje a v stredu sme prežili strach z utláčajúcej barónky Napílenej aj drámu volieb, kde sme mali vlastnú stranu, program i kandidáta. Bojovali sme o veľké hodnoty a mali sme možnosť vyskúšať si ozajstné voľby! Náš kandidát nedokázal poraziť Trnku, ale zobrali sme to športovo, a tak sme si poobede zahrali netradičné i obľúbené športy a tiež adrenalínový zoskok na lanovej hojdačke. Večer prišlo aj pár rodičov s malou humanitárnou pomocou, na ktorej sme si pochutili. Zlatým klincom bol „bengálsky oheň“, ktorý by ste mi určite zakázali, ale nebojte sa, Bobe to mal pod kontrolou.

Vo štvrtok výlet… Strašne sa mi nechcelo šlapať, ale nakoniec to nebolo až také zlé. Hodinky mi ukázali osobný rekord v počte krokov, v obchode v jednej dedinke sme urobili riadnu šovku a mám aj zopár fotiek v peknej prírode Súľovských skál a na Lietavskom hrade, keďže Trnka nás furt fotil. Práve začína večer zvlášť pre chalanov a pre baby, tak sa už teším, že čo to bude. Musím bežať, potom sa ozvem.

Vlastne ešte niečo. Bol tu Boh. Nie žeby inde a inokedy s nami nebol, ale toto bola sila. Pri západe slnka sme mali svätú omšu pri kaplnke na lúke pod skalou („Podskalie“). Neviem to opísať, ale máme tu kúsok neba.

Vaše šťastné a unavené dieťa

Obdivuhodný príbeh Štefana Trnku (1. časť)

Milá mamka, milý ocko!

V nedeľu poobede ste ma nasadili na autobus do pobytového tábora a určite si užívate pokoj bezo mňa. Píšem vám aspoň týchto pár riadkov, aby ste vedeli, že ešte žijem a ak vám nedvíham telefón a neodpovedám na fejsbúku, tak to preto, že naše mobily sú bezpečne uschované v trezore. Vlastne signál tu aj tak nie je. A viete čo? Mne ten mobil vlastne vôbec nechýba, aj keď si ho môžeme dvakrát do dňa zobrať. Hoci sme tu krátko, už mám množstvo nových skvelých kamošov a kamošky, no a keby ste videli tých animátorov a saleziánov! Majú nás radi a aj oni medzi sebou sú perfektne zladení.

Možno ste zvedaví, kto je to ten Štefan Trnka. Na gúgli ho nehľadajte, lebo skutočný Trnka je tu s nami, živý, aj na buste (ktorú nám dnes niekto ukradol). Neviem, či mi to uveríte, ale boli sme pri jeho krstinách, hrali sa s ním jeho obľúbené detské hry a odpálili dynamit v jaskyni. Dnes sme cestovali v stroji času, ktorý vyrobil jeho zosnulý strýko z Ameriky, aby sme odvážne pomohli partizánom v boji. Ja viem, znie to divne, ale my žijeme jeho život a to je mega! Vyše vám poviem, keď prídem domov, zatiaľ takto.

A ešte niečo. Modlím sa za vás každý deň. Fakt! Keď prídem domov, tak ma nespoznáte :)

Vaše šťastné dieťa

Keď aj kráľ robí chyby alebo radosť z odpustenia

Včera sa Dávid stal kráľom, no a dnes 5.7.2019, v posledný deň tábora, kraľoval nad svojim ľudom. Aby vedel, aký silný je jeho ľud, dal ho spočítať. Mal vedľa seba aj múdreho radcu, ktorý ho od tohto skutku odhováral. Prosil ho, aby sa aj naďalej spoliehal na Boha a nie na ľudské sily. Dávid však na to nedbal, a tak nastalo veľké sčítanie ľudu. Počítali sme spoločný vek skupinky, počet zubov, súrodencov, stavali sme sa podľa dĺžky vlasov…

Potom však prišiel prorok a vyčítal kráľovi, že týmto sčítaním odmietol Božiu ochranu, a tak nastane v krajine 3 dni mor. Dávid dal hneď zavolať kráľovských lekárov, ktorí ľud prezreli a vyhlásili, že na svoju záchranu musia nazbierať tri súčasti lieku. Nebolo to však jednoduché, lebo príznaky moru nám stáli v ceste. Našťastie sem-tam vybehla aj Nádej, ktorá nám veľmi pomohla. Aj napriek tomu sa našli deti, ktorým sa nepodarilo splniť úlohu alebo aj také, ktorým liek nezabral. Nuž sme boli nútení poslať nakazených domov, aby sa nákaza nešírila. Vtedy však Dávid prosil Boha o odpustenie a o pomoc, aby pre jeho chybu nemuseli deti odchádzať z tábora. Vtom zaznel Boží hlas, ktorý sa nad nami zľutoval, odpustil nám a všetkých uzdravil. A tak sme sa mohli ísť všetci spoločne poďakovať na svätú omšu.

Po obedňajšej prestávke nasledovali voľné stanovištia, pri ktorých sme sa mohli zabaviť a prežiť tak spolu s Dávidom veľkú radosť z odpustenia, z očisteného srdca. Bol tu vodný aerobik v bazéne (kráľovských kúpeloch), zoskok zo stromu pomocou lana, limbo tyč, vodné zápasy, vyrábanie darčekov, Ubongo a ďalšie. Nakoniec sme si dali občerstvujúci vodný zápas animátorov proti deťom. Nasledovalo už len vyhodnotenie tímov a rozlúčka. Verím, že sa na tábore uvidíme aj o rok.

Toto podujatie bolo organizované Laurou, združenie mladých a podporené z dotácie Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR „Programy pre mládež 2014 – 2020“, ktorú administruje IUVENTA – Slovenský inštitút mládeže.

Nech žije kráľ

Príbeh kráľa prešiel dnes, 4.5.2019, veľmi dôležitou etapou. Kráľ Šaul zahynul a náš mladý pastier, odvážny bojovník , vyhnanec s čistým a milosrdným srdcom, náš Dávid sa mal stať kráľom nad všetkými kmeňmi. Pred touto veľkou úlohou cítil strach, ktorý sa pred ním dvíhal ako múr. Aj deti písali na srdce svoje strachy. Múr narástol tak, že Dávida už nebolo ani vidieť. Vtedy Dávid volal k Bohu o pomoc a s Jeho pomocou múr zvalil. A keďže sme toto všetko prežívali až doteraz s ním, pozval nás na svoju korunováciu na hrad Beckov.

Pod hradom sme mali najprv sv. omšu a potom stanovištia v parku. Čakali nás tu zvláštne hradné osobnosti. Hvezdár, radca, kastelán, šašo, strážca hradnej brány, hradný hudobník a umelec, ba aj prorok (hradný kaplán) mali pre nás pripravené zaujímavé úlohy. Potom sme už smerovali na skutočný hrad Beckov. Tu bol slávnostne korunovaný Dávid za nášho kráľa. On však pamätal aj na nás, a preto sme aj my dostali malý prívesok s korunkou. Aby sa ešte umocnil efekt tejto slávnosti, pozreli sme si aj milé sokoliarske predstavenie. Potom už nastal čas vrátiť sa domov, ale zajtra príbeh kráľa pokračuje. Čo nás čaká, uvidíme zajtra.

Toto podujatie bolo organizované Laurou, združenie mladých a podporené z dotácie Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR „Programy pre mládež 2014 – 2020“, ktorú administruje IUVENTA – Slovenský inštitút mládeže.

Vyhnanec či hrdina?

Včerajší zápas s Goliášom ani iné filištínske útoky neodradili účastníkov ani animátorov tábora, a tak sme sa 3.7.2019 opäť zišli za bránou do kráľovstva. Po krátkej rozcvičke zavítal medzi nás udatný hrdina Dávid. Za svoje víťazstvo ďakoval Bohu a my sme sa k jeho vďake pridali peknou piesňou. Potom každá skupinka dostala jedno veľké biele srdce, ktoré deti celý deň držali na rukách a chránili, aby sa nezašpinilo.

Srdce kráľa Šaula však zožierala závisť a hnev. Keď pred neho predstúpil Dávid, len tak-tak si zachránil život útekom, lebo Šaul po ňom hodil kopiu. Šaul sa ho vybral prenasledovať, no my sme sa postavili na stranu Dávida. Hľadali sme podľa mapy všelijaké veci, potrebné na prežitie vo vyhnanstve. Niektoré skupinky len tesne unikli pred Šaulovými vojakmi, iným sa ich podarilo prekabátiť, a tak sme sa všetci šťastne opäť zišli v Laure. Tu odovzdali Dávidovi všetky vyzbierané veci a prezradili mu aj odkaz, ktorý odhalili: milosrdenstvo. Po krátkych osviežujúcich štafetových hrách sme išli do kostola na sv. omšu poďakovať sa za ochranu a prosiť o pomoc pre seba aj pre ľudí v ťažkých situáciách. Srdcia sme na ten čas mohli položiť pred oltár, lebo ich chránil Pán.

Poobede sme plnili rôzne výzvy, hrali vodné hry, navštívili Kráľovské kúpele (bazén), či bufet u smädnej ovce s vynikajúcim ovčím rúnom (cukrová vata). Potom sa však znova objavili na obzore Šaulove vojská a my sme sa rozhodli preskúmať situáciu bližšie. Cesta nás viedla cez rôzne úlohy: postaviť bunker, odpovedať na vedomostný kvíz, mlčať napriek skúškam, plniť rozkazy, uhádnuť pexeso či zoznam skrytých vecí. Popritom sme nezabúdali na svoje srdcia, ktoré však miestami získavali pár škvŕn, ak si skupinka zvolila ľahšiu, no nie veľmi správnu cestu (podplácanie, podvádzanie, opustenie kamaráta v núdzi.

Potom sme už našli Šaula, ktorý, unavený prenasledovaním, zaspal. Takto ho našiel Dávid, ktorý mu preukázal milosrdenstvo, neodplatil zlo zlom. Vzal mu opatrne iba jeho kopiu ako dôkaz, že kráľovi nikdy nechcel ublížiť, hoci by aj mohol. Šaul uznal, že Dávid si zachoval čisté srdce, a tak zahanbený odišiel. Nám bolo tiež ľúto našich škvŕn, a preto sa budeme snažiť, aby už boli vždy čisté.

Toto podujatie bolo organizované Laurou, združenie mladých a podporené z dotácie Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR „Programy pre mládež 2014 – 2020“, ktorú administruje IUVENTA – Slovenský inštitút mládeže.

Z pastiera bojovník

Dnes 2.7.2019, v druhý deň tábora, sme hneď zrána boli obkľúčení filištínskou armádou, a tak sa kráľovskí pastieri museli zmeniť na odvážnych bojovníkov. Prorok Samuel nás však povzbudzoval, že s Božou pomocou všetko zvládneme, veď ak je Boh za nás, kto je proti nám? Kráľovi Šaulovi však toto uistenie nestačilo, a tak sme sa pustili do veľkého zbrojenia.

Našu snahu však ohrozovali skutočne rýchli Filištínci, ale my sme boli rýchlejší. Napriek pochybnostiam okolitého ľudu sa nám podarilo pozbierať všetky určené papieriky so surovinami, ba získali sme aj pár kameňov na vytvorenie vlastných hradieb. Kráľ Šaul musel uznať, že sme skutočne dobré vojsko, ktoré dokáže aj zbrojiť, ale aj dôverovať Bohu.

Po sv. omši nasledoval zaslúžený oddych s možnosťou využitia bufetu U smädnej ovce, či iných lákavých hier a samozrejme aj obľúbeného osvieženia vodnými balónmi.

No a potom to prišlo. Celá vojna sa mala rozhodnúť v jedinej bitke jeden na jedného. Filištínci mali silného zástupcu, ale čo my? Kráľ Šaul sa rozhodol vybrať najudatnejšieho bojovníka spomedzi nás, a tak nás čakal opäť tvrdý tréning. Jednotlivé kmene súťažili proti sebe v hrách, kde museli prejaviť svoju rýchlosť, stratégiu, vzájomnú pomoc, postreh. Ako však vybrať jediného bojovníka, ak všetci bojovali spoločne?

Túto ťažkú situáciu pomohol vyriešiť mladý pastier Dávid, ktorý sa prihlásil dobrovoľne. V ťažkom súboji nastala kritická chvíľa, v ktorej Dávid prosil Boha o pomoc. A tak bol mocný Goliáš porazený mladým pastierom Dávidom, ktorý nebojoval vlastnou silou, ale svoju odvahu spojil s dôverou Bohu.

Záver tvorila krátka tombola, táborová pošta a veľmi pekný kráľovský tanec. Po ňom na našom hrade pribudla ďalšia vlajka, ktorá naznačuje tému ďalšieho dňa. O čom to teda bude? Uvidíme zajtra.

Toto podujatie bolo organizované Laurou, združenie mladých a podporené z dotácie Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR „Programy pre mládež 2014 – 2020“, ktorú administruje IUVENTA – Slovenský inštitút mládeže.

Príbeh kráľa začína

Dnes, 1.7.2019, vstúpilo cez Bránu do kráľovstva v SCVČ Laura viac ako 70 detí ochotných stať sa pastiermi kráľovských stád. Prímestský tábor Príbeh kráľa tak začal prvým dňom –Dňom Pastiera.

Nemyslite si, že je to len tak, obrániť ovečky pred hladnými vlkmi, nájsť svojho kmeňového pastiera, zarábať ovečky a peniažky do kráľovskej pokladnice. A prečo toľko námahy? Nuž prorok Samuel hľadal nového kráľa, ktorý by mal skutočne dobré srdce. A veru, toľko švárnych šuhajov (a tiež mladých dám) ako bolo dnes u nás, často nevidieť. Bol to ťažký oriešok, zistiť, ktorého z nich si Boh vyvolil za kráľa svojho ľudu. „Boh nehľadí ako človek, On pozerá na srdce človeka,“ povedal prorok Samuel, a tak sme teda skúšali aj my, či máme mnohé z dôležitých vlastností dobrého kráľa. Múdrosť sme overovali pri hádankách, pevné nervy a silu vôle pri prenášaní vody, silu, vytrvalosť a všeličo iné pri ďalších úlohách.

Najdôležitejšie zo všetkého sa však ukázalo dobré a pokorné srdce, a tak bol mladý pastier Dávid pomazaný za kráľa (a my samozrejme s ním). Bol to celkom krásny a osviežujúci zážitok, i keď trocha mokrý. Ako sa tým však teraz zmení život obyčajného pastierika? A čo si pomyslí kráľ Šaul, keď zistí, že Boh si vybral iného kráľa? Nuž odpovede aj na tieto otázky budeme hľadať v ďalších dňoch Príbehu kráľa.

Toto podujatie bolo organizované Laurou, združenie mladých a podporené z dotácie Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR „Programy pre mládež 2014 – 2020“, ktorú administruje IUVENTA – Slovenský inštitút mládeže.