Poď na CYCLOCROSS 2018

V sobotu 22. septembra 2018 pre vás pripravili Saleziáni a celá Saleziánska rodina v Dubnici n/V  2. ročník pretekov v cyklokrose na ploche pri kostole sv. Jána Bosca (novom kostole). Chlapci a dievčatá budú súťažiť v troch vekových kategóriách.

Podmienky účasti:

  • ročník narodenia 2003 – 2010
  • bicykel v dobrom technickom stave
  • prilba
  • preukaz poistenca
  • vyplnený súhlas so spracovaním údajov (v online prihláške)

Pretek sa pôjde za každého počasia ako časovka jednotlivcov na vyznačenom okruhu, teda nie hromadný štart. Prihlásiť sa môžete on-line TU, najneskôr do 21. septembra. Podujatie má podporu dobrodincov, štartovné sa preto neplatí, ale ak by ste chceli prispieť akýmkoľvek spôsobom (vecné ceny, občerstvenie, finančný obnos, vaša pomoc pri podujatí a i.) tak nás to veľmi poteší. Kontaktné údaje nájdete v závere článku.

V deň súťaže, kedy bude prebiehať prezentácia, je potrebné preukázať sa kartičkou poistenca pre overenie veku, resp. pre prípad úrazu. Prezentácia súťažiacich (prevzatie štartovného čísla…) začína o 09:30. Pre každého súťažiaceho bude pripravené občerstvenie i pitný režim.


 

Tešíme sa na vašu účasť 22. septembra o 9.30 pri kostole sv. Jána Bosca v Dubnici n/V.

 

Kontaktná osoba

Pavol Piatrov SDB
+421 904 575 747
piatrov@gmail.com

Vyšli sme na Jahňací štít, 2230 m

V stredu 15.8. o 13.15 sme sa stretli na stanici Trenčianska Teplá Filip Siekel, Peter Burian, Palo Beno, Lukas a Tobias Lacher, Filip Ondras, Tomas Pecko a ja. Dokupili sme listky a miestenky a vydali sa na cestu, smer Poprad- Tatry.

V Popradskom noviciáte sme stretli ako prvého nášho otca provinciála Jožka Ižolda :) a oslávili Pána sv. omšou, mojou prvou v noviciáte. Na fotkách sme našli našich saleziánov počas ich noviciátu. Ubytovali sme sa v Orlovni a vydali sa na prvú časť programu- Aquacity. Preplávať 50 m bazén už nie je problém ani pre Tobiasa L., najrýchlejší v kraule je jednoznačne Filip O., najlepšie sa rozprávalo v parnej saune. Super, že pred Aquacity nás už čakal Palo P. s autom.

Štvrtok: budíček 5.30, sv. omša 6.00, raňajky 6.45 pri miestnych potravinách a potom už autom do Tatranských Matliarov. Pozrite na tie nádherné ranné Tatry.

Výstup na Chatu pri Zelenom plese bol nádherný, bol čas aj sa porozprávať, oddýchnuť a dokonca sa odfotiť s nevestou :)

Útok na vrchol rozbehol Filip S. a do cieľa napokon dobehlo kvarteto Palo B., Filip O., Peter B. a ja vo výbornom čase 1h 6min. Keď prišli aj ostatní dali sme spoločné foto.

Zostup bol v pohodke, chlapci sa porozprávali a vychutnali chvíle oddychu na chate, kde sme dojedli posledné zásoby a polievku. Keď sme dorazili k autu a pomodlili sa sv. ruženec, zakončili sme zostup výbornou 1,5 kg pizzou v horolezeckej reštaurácii Haliganda (dik Palo P., dik Filip S.)

Na stanici sme sa rozlucili s Tobiasom a Lukasom L. a Tomas P. nam predviedol nejeden zaujimavy parkourovy kusok :o)

(Vlado Plášek sdb)

Opustili nás dvaja hokejbaloví velikáni

Musíme úprimne priznať, že z toho nie sme veľmi nadšení. Bohužiaľ však, ako to v dnešnom športovom svete chodí, hráčov svetovej triedy je málo a preto môžeme nad týmito rozhodnutiami prižmúriť očko. Určite bude platným členom pri výchove hokejovej mládeže na ďalekom východe (Aďka) a úspešne bude hájiť znak dvojkríža pri medzištátnych zápasoch na misii v Taliansku (Štellko). Aby som však stále neplakal, poďme trošku poďakovať…poďakovať Pánovi, že sme mali tú česť zahrať si s nimi, a to takmer každý týždeň od minulého leta.

Slušnosť káže začať pri dáme. Asi nikto by pri pohľade na toto krehké stvorenie nepovedal, aká zdatná hokejbalistka vie byť Aďa na ihrisku. Niet sa čo čudovať. Možno viacerí z vás neviete, že Aďa už dávno absolvovala to, čo čaká Štella v Turíne. Ešte predtým, ako si ju Pán povolal za nevestu, brázdila ľadové plochy s dvojkrížom na drese. Mám taký pocit, že vedľa neho bolo vyšité aj kapitánske C-čko. A kapitánkou bola aj u nás na ihrisku. Prítomnosť ženy, zvlášť rehoľnej sestry, dodávala nášmu mužskému, často zdravo agresívnemu, spoločenstvu potrebný pokoj a rozvahu. Naučila nás, že aj keď hokejbal niekedy dosť bolí, nemusí to byť až také zlé. Stačí byť len trošku ohľaduplnejším protihráčom. Koniec-koncov, hráme len pre radosť. Z našich úst razom vymizli slová, ktoré by z našich úst nemali vychádzať, do veľkej miery sa vytratili aj mená Ježiša a našej nebeskej matky. A aj keď niekedy letela loptička príliš vysoko a hokejka v hneve udrela o mantinel, vždy sa usmiala a povedala niečo povzbudivé. Naučili sme sa pri nej, že ak je aj žena hocijako fyzicky silná, vždy musíme my –mužské pokolenie, brať na ňu ohľad. A pri týchto situáciách sa odkryla krása Božieho plánu, ktorý nás stvorili rovnocennými, ale predsa rozdielnymi.

Ak Aďa stelesňovala pokoj, kľud a rozvahu, Štella môžeme označiť za čistý protiklad. Neľakajte sa – je to kompliment! Od sekundy, kedy sa ocitol na betónovej ploche, zmenil sa na nepoznanie. Úsmev razom vymizol a z jeho tváre a očí bolo čítať len túžbu zvíťaziť. Ak sa nepodarilo zvíťaziť v zápase, muselo sa podariť vyhrať každý jeden súboj. Poviem vám, Štello je pre každého protihráča testom trpezlivosti. Bol jednoducho vždy a všade. Zrazu ti niekto podvihol hokejku, zrazu ti niekto vypichol loptičku. Zabránil gólu a mihnutím oka už ohrozoval súperovu bránku. Jeho rozvaha sa prejavovala najmä v túžbe dať zo seba všetko. A myslím, že to je to, čo Štella charakterizuje aj ako saleziána-kňaza. Môžeme v krátkosti skonštatovať, že aj pri hre si zachoval salezianského ducha, ba čo viac, ešte ho viac živil. Stal sa nám príkladom toho, že všetko, čo robíme, máme robiť v prítomnosti Boha. Naučil nás, že šport je darom a je len na nás, akým spôsobom budeme Bohu vďační, že môžeme behať, skákať, hrať hokejbal, či iný šport.

Aďa a Štello. Typologicky odlišní hráči, každí s inými úlohami od svojho nebeského trénera. Don Bosco kedysi povedal, že na ihrisku spoznáš ich pravú tvár. A ich tvár je skutočná, radostná a plná dôvery v toho, komu slúžia. Sme radi, že cez úžasný šport aj nás priviedli o krôčik bližšie k svätosti.

Za všetko veľmi ďakujeme. Držte sa!

(Autor: Marek Strapko)

Deň otcov 2018 – cyklovýlet – II. ročník

II. ročník cyklovýletu pri príležitosti Dňa otcov je za nami. V nedeľu 17. 6. 2018 sme sa stretli pred katolíckym domom 9 statoční muži – otcovia, aby sme vyrazili v ústrety dobrodružstvu. Pôvodná trasa mala viesť z Dubnice nad Váhom a pokračovať cez: Bolešov, Chata Gilianka, Brezová – kaplnka, Vršatec, Červený Kameň, Nedašov, Brumov – Bylnice, Horné Srnie – Cyklozrub, Fodorka, Chata Gilianka, Bolešov a cieľ v Dubnici nad Váhom.

Dĺžka trate: 73 km

Celkové stúpanie: 920 m

Cieľ sa podarilo naplniť piatim z nás. Čo je ale úžasné všetci účastníci sa vyškriabali na Vršatec, aj keď v dvoch skupinách. Časť stúpala po asfaltke z obce Pruské a nielen, že to bola kratšia trasa, ale odmenou im bol aj čerešňový háj popri ceste, ktorý samozrejme nemohli len tak obísť. Nám ostatným bolo odmenou len náročné stúpanie, ale aj pekná príroda Bielych Karpát. Pri kaplnke Brezová, pod Vršatcom sme pomodlili modlitbu „Pod tvoju ochranu“ a pokračovali sme za 2. skupinou, ktorá nás čakala vo Vršatskom Podhradí.

Tu sa nachádzala prvá občerstvovacia stanica. Zjazd do Červeného Kameňa bol adrenalínový, ale bohužiaľ aj trošku nešťastný. Vedúcemu pretekárovi sa postavila do cesty skupinka dôchodcov, ktorá sa rozhodla urobiť si fotografiu priamo uprostred cesty. Našťastie si to odnieslo len oblečenie a koža v podobe „jemnej“ cestnej lišaje. Dobrou správou po tomto zjazde bolo však, že nás s vypätím všetkých síl dobehol 10. účastník a boli sme už dvojciferné číslo. Po stúpaní na Nedašov nás čakal zjazd do Brumov – Bylnice, kde nás privítali v miestnom pivovare – v druhej občerstvovacej  stanici.

Hlad sme zahnali v Cyklozrube Horné Srnie, kde sme nepohrdli napr. aj veľmi chutnými klobáskami. Tu sme sa rozdelili. Tí, čo sme mali ešte chuť, ale hlavne ešte nejaké tie sily, vybrali sme sa domov cez: Fodorka, Chata Gilianka a Bolešov. ostatní pokračovali po cyklo chodníku cez obec Nemšová do Dubnice nad Váhom. Tu bola 3. občerstvovacia stanica a zároveň cieľ nášho výletu. Šťastní a hlavne zdraví sme družne podebatovali a pobrali sme za svojimi manželkami a ratolesťami. Týmto im zo srdca ďakujeme za podporu a fandenie. Tešíme sa spoločne na tretí ročník, ktorý nás čaká o rok.

(Karol Benko)


Deň detí na Účku

Ako každý rok, ani tentokrát sa nezabudlo na naše ratolesti, ktoré nám vždy vyčaria úsmev na tvári. Keďže deti slávili svoj medzinárodný deň, aké by to bolo, keby si saleziánska rodina na ne nespomenula? Spolu s animátormi pripravili nabitý program, ktorým oslávili nádherný detský deň. Oslava sa uskutočnila v nedeľu 10. júna na sídlisku „Účko“.

„Prvým šťastím dieťaťa je, že je milované,“ hovoril sv. Ján Bosco. Vďaka rôznym veselým hrám, deti pocítili, že sú milované, zabudli na svoje problémy a zabávali sa spolu so svojimi kamarátmi. Dostali lásku, z ktorej čerpajú radosť žiť a chuť rozveseľovať druhých.

Slnko sa na všetkých zúčastnených od začiatku usmievalo, nechýbala hudba a hlavne hry a súťaže plné humoru a potešenia. Zasúťažili si v rôznych disciplínach od výmyslu sveta. Na jednom stanovišti hádali predmety ukryté pod plachtou, na ďalších skákali cez lano, vozili sa na fúriku, chodili po lane ako cirkusoví kaskadéri, rozosmievali smutného animátora a mnohé ďalšie. Každé dieťa, ktoré sa zahralo a splnilo stanovištia, na záver dostalo sladkú odmenu.

Deti  okrem zábaviek spoznali nových kamarátov, rodičia si trochu oddýchli a všetci si naplno užili pekné nedeľné popoludnie. Okrem oslavy sviatku detí, sa ukončila aj krúžková činnosť v SCVČ Laura. Bolo to popoludnie plné hier a radosti, ktoré bolo malou ochutnávkou leta a blížiacich sa táborov.

(text: Jaroslav Minárik; foto: Katarína Bolčeková)


Hokejbaloví veteráni na turnaji v Žiline

Po ročnej pauze sme sa aj my, dubnickí hokejbaloví veteráni, zúčastnili saleziánskej hokejbalovej veteránky v Žiline. Káder sa tvoril postupne, absolvovali sme pár tréningov a išlo sa. Teda tých tréningov bolo doslova pár.

Po ubytovaní nás čakalo rozlosovanie. Do skupiny sme dostali Partizánke, Prešov, Žilinu oratko a Šaštín-Stráže. Hralo sa 2 x 10 minút. V prvom zápase sme Partizánskemu nedali ani gól, jeden dostali, a tak sme prehrali 0:1. V druhom zápase sme sa stretli s naším „družobným“ tímom – Prešovom. Kamaráti sme s nimi dobrí, ale na to sa na 20 minút zabudlo. Zlepšili sme streľbu a vyhrali tesne 2:1. Góly dali stálice nášho tímu Maroš Zábojník a Rasťo Pago Bielik. Nálada sa hneď zlepšila, no nie nadlho. Prišlo derby so žilinským oratkom. Po bezgólovom prvom polčase pekne zavesil Jano Medvedík a víťazstvo Žiliny poistil Aďo Miške. So slabou streľbou sme prehrali 0:2. Tým bolo jasné, že nás čaká zápas o umiestnenie.

Chceli sme aspoň obhájiť už skoro tradičné 5. miesto, no prišiel zápas so Šaštínom. Po dvoch góloch Maroša Zábojníka a Jura Reháka sme viedli už 3:0, no vedenie sme neudržali a po inkasovanom góle v čase 20:00 svietil na tabuli stav 3:3. Táto remíza určila, že v nedeľu nás čakal zápas o 7. miesto s Domkou Žilina. Za tím Domky nastúpil aj z Dubnice známy Marek Galis. Po bezgólovom polčase sme dvakrát inkasovali, a keď Pago už len jedným gólom výsledok skorigoval, a nevyužili sme ani záverečnú power play, prehrali sme 1:2. Nejako nám tie nedeľné zápasy posledné roky nejdú.

Obsadili sme 8. miesto, po piatich víťazstvách, jednom druhom mieste a dvoch piatich sme dosiahli najhoršie umiestnenie. Čo už, nie sme muzikanti, aby sme stále vyhrávali. Okrem víťazstiev sú pre nás dôležité stretnutia s chalanmi z Prešova, Bystrice, Humenného, Žiliny a ostatných stredísk.

Keďže toto bol desiaty ročník veteránky, organizátori prišli s nápadom zavedenia siene slávy. Tento rok bolo nominovaných asi sedem hráčov, o ktorých sme si mysleli, že boli/sú osobnosťami nielen veteránky. Do druhého kola hlasovania kapitánov sa dostali aktuálne novodubnický salezián Marek Michalenko a náš Michal Vraník, jeden z tých Dubničanov, ktorí sa môžu hrdiť všetkými našimi víťazstvami. Prvým členom siene slávy sa stal po tesnom výsledku o jeden hlas Marek. No nič, Miša nominujeme hádam aj o rok.

Veteránku vyhral Bardejov pred B. Bystricou a Prešovom. Dubnicu reprezentovali: brankár Adam Rehák (priem. 1,8 góla na zápas), obrancovia Ľubomír Švančara, Andrej Holák, Juraj Rehák (1 gól), Tomáš Gančár a útočníci Rastislav Bielik (2 góly), Maroš Zábojník (3 góly), Peter Huňa, Michal Srnec a Pavol Hromádka. Počas cesty domov prišiel nápad, že o rok v Dubnici. Uvidíme.

(Pavol Hromádka)

Dubničania na Celoslovenskom futbalovom finále v Banskej Bystrici

Uplynulo už vyše pol roka odo dňa, keď sa znovu po piatich rokoch tešili z víťazstva v staršej katergórii halovej Kamy chlapci z Dubnice nad Váhom. Tento triumf ich posunul do celoslovenského kola, kde sa mali stretnúť so súpermi z celého Slovenska.

A tak sa aj stalo. Celé sa to začalo večernou sv. omšou v piatok 11.mája u saleziánov v Banskej Bystrici. Nakoľko bolo celoslovenské kolo pre mladších aj starších, skupinové zápasy sa začali už v ten večer. Hralo sa až do neskorého večera. Pri svetle reflektorov si v ten večer zmerala sily aj Dubnica so Žilinou, kde Žilina vyhrala rozdielom triedy a zabezpečia si tak 3 body a dobré skóre, ktoré rozhodovalo v ďalších stretnutiach.

Nasledujúci herný deň sa začal už skoro ráno sv. omšou, na ktorej kázal salezián don Peter Štellmach, ktorý bol sprievodcom dubnického tímu v jeho rodnej Bystrici a samozrejme aj veľkým podporovateľom a fanúšikom. Pokračovali skupinové boje, kde cestu na postup zahatalo Dubnici silné Námestovo, ktoré sa stalo aj neskorším zaslúženým víťazom celoslovenskej Kamy starších.

Vo voľnom čase si hráči medzi sebou mohli zahrať kalčeto, biliard, stolný tenis a iné hry v priestoroch saleziánskeho strediska a tak spoznať nových kamarátov a nadviazať nové vzťahy aj mimo svojho mesta. Taktiež mohli hľadať motiváciu v prebiehajúcom hokejovom zápase Slovensko – Švédsko,  kde bolo vidieť, že chlapci žijú aj hokejom. Samozrejme, nechýbala večera, raňajky a obed v podobe fajného kotlíkového gulášu.

Po obede boli na programe zápasy o umiestnenie, v ktorých sa Dubnica vytrápila aj s Banskou Bystricou a Michalovcami, avšak zbytočné chyby a strelecké suchoty jej znemožnili odviesť si z turnaja iné ako posledné miesto. Svetlým okamihom bolo vyhlásenie najlepšieho hráča za každý tím a odovzdávanie cien. V tom dubnickom ho získal Filip Sliva, za vynikajúci herný výkon. Futbalisti z rôznych tímov sa navzájom podporovali skandovaním a potleskom, čo odzrkadľovalo dobrú náladu a priateľského ducha, ktorý na turnaji bol.

Po odovzdaní cien a vyhodnotení nasledovala už cesta domov. Tú si ešte hráči Dubnice spríjemnili prehliadkou tankov pred Múzeom SNP, ochutnávkou tamojšej zmrzliny a prestávkou v Tescu, kde sa predsa len na nich usmialo aj šťastie. Ukázalo sa že aj napriek štatistickej nepravdepodobnosti sa môže stať, že náhodná kúpa stieracieho lósu môže priniesť výhru až 40€! A tak aj napriek nie celkom vydareným športovým výkonom si mladí futbalisti užili cestu domov a priniesli nové zážitky a spomienky na jeden veľmi pekný saleziánsky futbalový turnaj. Všetkým zúčastneným a organizátorom patrí preto veľká vďaka.

A futbaloví fanúšikovia môžu veriť, že sa v Kaťáku nájdu chalani, ktorí zopakujú postup na celoslovenské kolo a opäť sa pobijú o prvenstvo na prestížnej Kame aj nabudúce.

(text: Marek Hudec; foto sbb.sk)

 

Bežali sme o dušu na SAVIO RACE

Sviatok sv. Dominika Savia, patróna saleziánskej komunity a cirkevnej školy, sa v Dubnici nad Váhom rozhodli osláviť netradičným spôsobom.  Zahájili prvý ročník SAVIO RACE alebo inak povedané „drsné preteky“, ktoré zocelia každého chlapca a dievča. Súťaž sa konala  za novým kostolom sv. Jána Bosca dňa 5. mája. Trať plná rôznych zaujímavých prekážok merala vyše 1100 m. Na tejto akcii sa zúčastnilo 42 nebojácnych detí  spolu so svojimi rodičmi, ktorí bez prestania povzbudzovali svoje ratolesti.

Slnko hrialo, adrenalín rozpumpoval krv v žilách, songy „rozhecovali“ súťažiacich, dobrá nálada a hlavne bojovný duch chlapcov a dievčat. To všetko ich pripravilo bežať  „o dušu“ po stopách Dominikovho života. Bežecká trať pozostávala z desiatich prekážok, ktoré stvárňovali výzvy a ťažkosti z Dominikovho svätého života. Pretekári museli napríklad ťahať a prevaľovať pneumatiky, podliezať pavučinu, prejsť cez blatovú jamu… Nechýbala ani strelnica, kde museli papierovou guľou trafiť plastové fľaše. Za každú netrafenú strelu sa bežalo trestné kolo.

Pre tých, ktorí nepretekali, boli pripravené atrakcie ako nafukovací hrad, jazda na poníkovi či gladiátorský ring. Celý čas panovala dobrá nálada, na obed sa podávali chutné párky, vytvorila sa nezabudnuteľná rodinná atmosféra.

Pretekári sa pasovali s prekážkami húževnato, preukázali nevýslovnú šikovnosť a silu. Behali sebavedome a na niektorých sa usmialo aj šťastie a obsadili medailové pozície.

Opýtali sme sa niektorých rodičov, súťažiacich a organizátorov na ich postrehy a zážitky z tohto podujatia:

„Akcia bola skvele zorganizovaná. Naše dievčatá sa tento rok ešte neodvážili súťažiť, hoci najmenšia by aj chcela, ale tá zase nespĺňala vekový limit. Sprievodné atrakcie nás zabavili, stretli sme kopec kamošov, zasmiali sa, povzbudili tých, ktorí súťažili a zatancovali si na Bobeho hitovky.“ (Petra Babulíková)

„Veľmi sa mi páčila táto akcia. Obdivovala som všetky vekové kategórie, ako dokázali bojovať na tak dlhej a ťažkej trase. A tiež ma povzbudili všetci dobrovoľníci a spolupracovníci, ktorí sa nasadili do práce a služby druhým. Veľká vďaka našim saleziánom. A tiež dobrému Bohu za stále zlepšujúce sa počasie.“ (Ela Holá FMA)

„Bola to oslava nášho malého veľkého patróna Dominika vo veľkom štýle! Dnes, vďaka tomu, že sme „bežali o dušu“, sme mohli okúsiť chuť radostnej svätosti.“ (Peter Štellmach SDB)

„Podľa mňa to bol veľmi dobrý nápad zorganizovať túto ,,race“.  Veľmi sa mi páčila trať nakoľko bola urobená podľa Dominikovho života. Ďakujem Pánu Bohu, Panne Márii a samozrejme aj samému Dominikovi, že mňa aj všetkých, čo súťažili, sprevádzali.“ (Tomáš Pecko)

Medailovým víťazom gratulujeme a prajeme všetkým, aby neprestávali „bežať o dušu“ aj naďalej presne tak ako Dominik Savio. Veľké ĎAKUJEM patrí všetkým dobrodincom (od pokosenia ihriska až po zábery z dronu), chlapom z Champion.Clubu, animátorom, saleziánskej rodine, rodičom, súťažiacim a tiež Bohu, ktorý požehnával toto radostné podujatie. Už teraz sa tešíme na ďalší ročník.

(text: Jaroslav Minárik / foto: Mária Badačová a neznámy kamarát s dronom)


Príď bežať o dušu na SAVIO RACE

V sobotu 5. mája 2018, deň pred sviatkom sv. Dominika Savia, pozývame všetkých chlapcov a dievčatá narodených r. 2000-2011 zmerať si svoje sily na preteky cez zaujímavé prekážky SAVIO RACE. „Bežať o dušu“ sa bude ako časovka jednotlivcov na vyznačenom okruhu v areáli Kostola sv. Jána Bosca (Hasičská ul. 9).

Prihlásiť sa môžeš – so súhlasom rodičov – cez SAVIO RACE – PRIHLÁŠKA alebo na mieste v deň súťaže. Podujatie má podporu saleziánskych dobrodincov a dobrovoľníkov, štartovné sa preto neplatí.

V deň súťaže pri prezentácii je potrebné preukázať sa kartičkou poistenca pre overenie veku, resp. pre prípad úrazu. Prezentácia súťažiacich (prevzatie štartovného čísla…) začína o 10:00.

Tešia sa na vás organizátori 1. ročníka SAVIO RACE

saleziáni, saleziánky, animátori, ZŠ sv. Dominika Savia, Champion.Club

Kontaktná osoba

Pavol Piatrov SDB
+421 904 575 747
piatrov@gmail.com