Deň otcov 2018 – cyklovýlet – II. ročník

II. ročník cyklovýletu pri príležitosti Dňa otcov je za nami. V nedeľu 17. 6. 2018 sme sa stretli pred katolíckym domom 9 statoční muži – otcovia, aby sme vyrazili v ústrety dobrodružstvu. Pôvodná trasa mala viesť z Dubnice nad Váhom a pokračovať cez: Bolešov, Chata Gilianka, Brezová – kaplnka, Vršatec, Červený Kameň, Nedašov, Brumov – Bylnice, Horné Srnie – Cyklozrub, Fodorka, Chata Gilianka, Bolešov a cieľ v Dubnici nad Váhom.

Dĺžka trate: 73 km

Celkové stúpanie: 920 m

Cieľ sa podarilo naplniť piatim z nás. Čo je ale úžasné všetci účastníci sa vyškriabali na Vršatec, aj keď v dvoch skupinách. Časť stúpala po asfaltke z obce Pruské a nielen, že to bola kratšia trasa, ale odmenou im bol aj čerešňový háj popri ceste, ktorý samozrejme nemohli len tak obísť. Nám ostatným bolo odmenou len náročné stúpanie, ale aj pekná príroda Bielych Karpát. Pri kaplnke Brezová, pod Vršatcom sme pomodlili modlitbu „Pod tvoju ochranu“ a pokračovali sme za 2. skupinou, ktorá nás čakala vo Vršatskom Podhradí.

Tu sa nachádzala prvá občerstvovacia stanica. Zjazd do Červeného Kameňa bol adrenalínový, ale bohužiaľ aj trošku nešťastný. Vedúcemu pretekárovi sa postavila do cesty skupinka dôchodcov, ktorá sa rozhodla urobiť si fotografiu priamo uprostred cesty. Našťastie si to odnieslo len oblečenie a koža v podobe „jemnej“ cestnej lišaje. Dobrou správou po tomto zjazde bolo však, že nás s vypätím všetkých síl dobehol 10. účastník a boli sme už dvojciferné číslo. Po stúpaní na Nedašov nás čakal zjazd do Brumov – Bylnice, kde nás privítali v miestnom pivovare – v druhej občerstvovacej  stanici.

Hlad sme zahnali v Cyklozrube Horné Srnie, kde sme nepohrdli napr. aj veľmi chutnými klobáskami. Tu sme sa rozdelili. Tí, čo sme mali ešte chuť, ale hlavne ešte nejaké tie sily, vybrali sme sa domov cez: Fodorka, Chata Gilianka a Bolešov. ostatní pokračovali po cyklo chodníku cez obec Nemšová do Dubnice nad Váhom. Tu bola 3. občerstvovacia stanica a zároveň cieľ nášho výletu. Šťastní a hlavne zdraví sme družne podebatovali a pobrali sme za svojimi manželkami a ratolesťami. Týmto im zo srdca ďakujeme za podporu a fandenie. Tešíme sa spoločne na tretí ročník, ktorý nás čaká o rok.

(Karol Benko)


Deň detí na Účku

Ako každý rok, ani tentokrát sa nezabudlo na naše ratolesti, ktoré nám vždy vyčaria úsmev na tvári. Keďže deti slávili svoj medzinárodný deň, aké by to bolo, keby si saleziánska rodina na ne nespomenula? Spolu s animátormi pripravili nabitý program, ktorým oslávili nádherný detský deň. Oslava sa uskutočnila v nedeľu 10. júna na sídlisku „Účko“.

„Prvým šťastím dieťaťa je, že je milované,“ hovoril sv. Ján Bosco. Vďaka rôznym veselým hrám, deti pocítili, že sú milované, zabudli na svoje problémy a zabávali sa spolu so svojimi kamarátmi. Dostali lásku, z ktorej čerpajú radosť žiť a chuť rozveseľovať druhých.

Slnko sa na všetkých zúčastnených od začiatku usmievalo, nechýbala hudba a hlavne hry a súťaže plné humoru a potešenia. Zasúťažili si v rôznych disciplínach od výmyslu sveta. Na jednom stanovišti hádali predmety ukryté pod plachtou, na ďalších skákali cez lano, vozili sa na fúriku, chodili po lane ako cirkusoví kaskadéri, rozosmievali smutného animátora a mnohé ďalšie. Každé dieťa, ktoré sa zahralo a splnilo stanovištia, na záver dostalo sladkú odmenu.

Deti  okrem zábaviek spoznali nových kamarátov, rodičia si trochu oddýchli a všetci si naplno užili pekné nedeľné popoludnie. Okrem oslavy sviatku detí, sa ukončila aj krúžková činnosť v SCVČ Laura. Bolo to popoludnie plné hier a radosti, ktoré bolo malou ochutnávkou leta a blížiacich sa táborov.

(text: Jaroslav Minárik; foto: Katarína Bolčeková)


Hokejbaloví veteráni na turnaji v Žiline

Po ročnej pauze sme sa aj my, dubnickí hokejbaloví veteráni, zúčastnili saleziánskej hokejbalovej veteránky v Žiline. Káder sa tvoril postupne, absolvovali sme pár tréningov a išlo sa. Teda tých tréningov bolo doslova pár.

Po ubytovaní nás čakalo rozlosovanie. Do skupiny sme dostali Partizánke, Prešov, Žilinu oratko a Šaštín-Stráže. Hralo sa 2 x 10 minút. V prvom zápase sme Partizánskemu nedali ani gól, jeden dostali, a tak sme prehrali 0:1. V druhom zápase sme sa stretli s naším „družobným“ tímom – Prešovom. Kamaráti sme s nimi dobrí, ale na to sa na 20 minút zabudlo. Zlepšili sme streľbu a vyhrali tesne 2:1. Góly dali stálice nášho tímu Maroš Zábojník a Rasťo Pago Bielik. Nálada sa hneď zlepšila, no nie nadlho. Prišlo derby so žilinským oratkom. Po bezgólovom prvom polčase pekne zavesil Jano Medvedík a víťazstvo Žiliny poistil Aďo Miške. So slabou streľbou sme prehrali 0:2. Tým bolo jasné, že nás čaká zápas o umiestnenie.

Chceli sme aspoň obhájiť už skoro tradičné 5. miesto, no prišiel zápas so Šaštínom. Po dvoch góloch Maroša Zábojníka a Jura Reháka sme viedli už 3:0, no vedenie sme neudržali a po inkasovanom góle v čase 20:00 svietil na tabuli stav 3:3. Táto remíza určila, že v nedeľu nás čakal zápas o 7. miesto s Domkou Žilina. Za tím Domky nastúpil aj z Dubnice známy Marek Galis. Po bezgólovom polčase sme dvakrát inkasovali, a keď Pago už len jedným gólom výsledok skorigoval, a nevyužili sme ani záverečnú power play, prehrali sme 1:2. Nejako nám tie nedeľné zápasy posledné roky nejdú.

Obsadili sme 8. miesto, po piatich víťazstvách, jednom druhom mieste a dvoch piatich sme dosiahli najhoršie umiestnenie. Čo už, nie sme muzikanti, aby sme stále vyhrávali. Okrem víťazstiev sú pre nás dôležité stretnutia s chalanmi z Prešova, Bystrice, Humenného, Žiliny a ostatných stredísk.

Keďže toto bol desiaty ročník veteránky, organizátori prišli s nápadom zavedenia siene slávy. Tento rok bolo nominovaných asi sedem hráčov, o ktorých sme si mysleli, že boli/sú osobnosťami nielen veteránky. Do druhého kola hlasovania kapitánov sa dostali aktuálne novodubnický salezián Marek Michalenko a náš Michal Vraník, jeden z tých Dubničanov, ktorí sa môžu hrdiť všetkými našimi víťazstvami. Prvým členom siene slávy sa stal po tesnom výsledku o jeden hlas Marek. No nič, Miša nominujeme hádam aj o rok.

Veteránku vyhral Bardejov pred B. Bystricou a Prešovom. Dubnicu reprezentovali: brankár Adam Rehák (priem. 1,8 góla na zápas), obrancovia Ľubomír Švančara, Andrej Holák, Juraj Rehák (1 gól), Tomáš Gančár a útočníci Rastislav Bielik (2 góly), Maroš Zábojník (3 góly), Peter Huňa, Michal Srnec a Pavol Hromádka. Počas cesty domov prišiel nápad, že o rok v Dubnici. Uvidíme.

(Pavol Hromádka)

Dubničania na Celoslovenskom futbalovom finále v Banskej Bystrici

Uplynulo už vyše pol roka odo dňa, keď sa znovu po piatich rokoch tešili z víťazstva v staršej katergórii halovej Kamy chlapci z Dubnice nad Váhom. Tento triumf ich posunul do celoslovenského kola, kde sa mali stretnúť so súpermi z celého Slovenska.

A tak sa aj stalo. Celé sa to začalo večernou sv. omšou v piatok 11.mája u saleziánov v Banskej Bystrici. Nakoľko bolo celoslovenské kolo pre mladších aj starších, skupinové zápasy sa začali už v ten večer. Hralo sa až do neskorého večera. Pri svetle reflektorov si v ten večer zmerala sily aj Dubnica so Žilinou, kde Žilina vyhrala rozdielom triedy a zabezpečia si tak 3 body a dobré skóre, ktoré rozhodovalo v ďalších stretnutiach.

Nasledujúci herný deň sa začal už skoro ráno sv. omšou, na ktorej kázal salezián don Peter Štellmach, ktorý bol sprievodcom dubnického tímu v jeho rodnej Bystrici a samozrejme aj veľkým podporovateľom a fanúšikom. Pokračovali skupinové boje, kde cestu na postup zahatalo Dubnici silné Námestovo, ktoré sa stalo aj neskorším zaslúženým víťazom celoslovenskej Kamy starších.

Vo voľnom čase si hráči medzi sebou mohli zahrať kalčeto, biliard, stolný tenis a iné hry v priestoroch saleziánskeho strediska a tak spoznať nových kamarátov a nadviazať nové vzťahy aj mimo svojho mesta. Taktiež mohli hľadať motiváciu v prebiehajúcom hokejovom zápase Slovensko – Švédsko,  kde bolo vidieť, že chlapci žijú aj hokejom. Samozrejme, nechýbala večera, raňajky a obed v podobe fajného kotlíkového gulášu.

Po obede boli na programe zápasy o umiestnenie, v ktorých sa Dubnica vytrápila aj s Banskou Bystricou a Michalovcami, avšak zbytočné chyby a strelecké suchoty jej znemožnili odviesť si z turnaja iné ako posledné miesto. Svetlým okamihom bolo vyhlásenie najlepšieho hráča za každý tím a odovzdávanie cien. V tom dubnickom ho získal Filip Sliva, za vynikajúci herný výkon. Futbalisti z rôznych tímov sa navzájom podporovali skandovaním a potleskom, čo odzrkadľovalo dobrú náladu a priateľského ducha, ktorý na turnaji bol.

Po odovzdaní cien a vyhodnotení nasledovala už cesta domov. Tú si ešte hráči Dubnice spríjemnili prehliadkou tankov pred Múzeom SNP, ochutnávkou tamojšej zmrzliny a prestávkou v Tescu, kde sa predsa len na nich usmialo aj šťastie. Ukázalo sa že aj napriek štatistickej nepravdepodobnosti sa môže stať, že náhodná kúpa stieracieho lósu môže priniesť výhru až 40€! A tak aj napriek nie celkom vydareným športovým výkonom si mladí futbalisti užili cestu domov a priniesli nové zážitky a spomienky na jeden veľmi pekný saleziánsky futbalový turnaj. Všetkým zúčastneným a organizátorom patrí preto veľká vďaka.

A futbaloví fanúšikovia môžu veriť, že sa v Kaťáku nájdu chalani, ktorí zopakujú postup na celoslovenské kolo a opäť sa pobijú o prvenstvo na prestížnej Kame aj nabudúce.

(text: Marek Hudec; foto sbb.sk)

 

Bežali sme o dušu na SAVIO RACE

Sviatok sv. Dominika Savia, patróna saleziánskej komunity a cirkevnej školy, sa v Dubnici nad Váhom rozhodli osláviť netradičným spôsobom.  Zahájili prvý ročník SAVIO RACE alebo inak povedané „drsné preteky“, ktoré zocelia každého chlapca a dievča. Súťaž sa konala  za novým kostolom sv. Jána Bosca dňa 5. mája. Trať plná rôznych zaujímavých prekážok merala vyše 1100 m. Na tejto akcii sa zúčastnilo 42 nebojácnych detí  spolu so svojimi rodičmi, ktorí bez prestania povzbudzovali svoje ratolesti.

Slnko hrialo, adrenalín rozpumpoval krv v žilách, songy „rozhecovali“ súťažiacich, dobrá nálada a hlavne bojovný duch chlapcov a dievčat. To všetko ich pripravilo bežať  „o dušu“ po stopách Dominikovho života. Bežecká trať pozostávala z desiatich prekážok, ktoré stvárňovali výzvy a ťažkosti z Dominikovho svätého života. Pretekári museli napríklad ťahať a prevaľovať pneumatiky, podliezať pavučinu, prejsť cez blatovú jamu… Nechýbala ani strelnica, kde museli papierovou guľou trafiť plastové fľaše. Za každú netrafenú strelu sa bežalo trestné kolo.

Pre tých, ktorí nepretekali, boli pripravené atrakcie ako nafukovací hrad, jazda na poníkovi či gladiátorský ring. Celý čas panovala dobrá nálada, na obed sa podávali chutné párky, vytvorila sa nezabudnuteľná rodinná atmosféra.

Pretekári sa pasovali s prekážkami húževnato, preukázali nevýslovnú šikovnosť a silu. Behali sebavedome a na niektorých sa usmialo aj šťastie a obsadili medailové pozície.

Opýtali sme sa niektorých rodičov, súťažiacich a organizátorov na ich postrehy a zážitky z tohto podujatia:

„Akcia bola skvele zorganizovaná. Naše dievčatá sa tento rok ešte neodvážili súťažiť, hoci najmenšia by aj chcela, ale tá zase nespĺňala vekový limit. Sprievodné atrakcie nás zabavili, stretli sme kopec kamošov, zasmiali sa, povzbudili tých, ktorí súťažili a zatancovali si na Bobeho hitovky.“ (Petra Babulíková)

„Veľmi sa mi páčila táto akcia. Obdivovala som všetky vekové kategórie, ako dokázali bojovať na tak dlhej a ťažkej trase. A tiež ma povzbudili všetci dobrovoľníci a spolupracovníci, ktorí sa nasadili do práce a služby druhým. Veľká vďaka našim saleziánom. A tiež dobrému Bohu za stále zlepšujúce sa počasie.“ (Ela Holá FMA)

„Bola to oslava nášho malého veľkého patróna Dominika vo veľkom štýle! Dnes, vďaka tomu, že sme „bežali o dušu“, sme mohli okúsiť chuť radostnej svätosti.“ (Peter Štellmach SDB)

„Podľa mňa to bol veľmi dobrý nápad zorganizovať túto ,,race“.  Veľmi sa mi páčila trať nakoľko bola urobená podľa Dominikovho života. Ďakujem Pánu Bohu, Panne Márii a samozrejme aj samému Dominikovi, že mňa aj všetkých, čo súťažili, sprevádzali.“ (Tomáš Pecko)

Medailovým víťazom gratulujeme a prajeme všetkým, aby neprestávali „bežať o dušu“ aj naďalej presne tak ako Dominik Savio. Veľké ĎAKUJEM patrí všetkým dobrodincom (od pokosenia ihriska až po zábery z dronu), chlapom z Champion.Clubu, animátorom, saleziánskej rodine, rodičom, súťažiacim a tiež Bohu, ktorý požehnával toto radostné podujatie. Už teraz sa tešíme na ďalší ročník.

(text: Jaroslav Minárik / foto: Mária Badačová a neznámy kamarát s dronom)


Príď bežať o dušu na SAVIO RACE

V sobotu 5. mája 2018, deň pred sviatkom sv. Dominika Savia, pozývame všetkých chlapcov a dievčatá narodených r. 2000-2011 zmerať si svoje sily na preteky cez zaujímavé prekážky SAVIO RACE. „Bežať o dušu“ sa bude ako časovka jednotlivcov na vyznačenom okruhu v areáli Kostola sv. Jána Bosca (Hasičská ul. 9).

Prihlásiť sa môžeš – so súhlasom rodičov – cez SAVIO RACE – PRIHLÁŠKA alebo na mieste v deň súťaže. Podujatie má podporu saleziánskych dobrodincov a dobrovoľníkov, štartovné sa preto neplatí.

V deň súťaže pri prezentácii je potrebné preukázať sa kartičkou poistenca pre overenie veku, resp. pre prípad úrazu. Prezentácia súťažiacich (prevzatie štartovného čísla…) začína o 10:00.

Tešia sa na vás organizátori 1. ročníka SAVIO RACE

saleziáni, saleziánky, animátori, ZŠ sv. Dominika Savia, Champion.Club

Kontaktná osoba

Pavol Piatrov SDB
+421 904 575 747
piatrov@gmail.com

Slovenskú volejbalovú reprezentáziu na PGSI v Krakove viedli Dubničania

Tento rok sa XXIX. medzinárodné saleziánske hry PGSI konali v poľskom Krakove. Myslím, že im hneď z viacerých stránok môžeme prideliť niekoľko NAJ:

  • najväčšie zastúpenie SVK výpravy v POL  – 12 družstiev (11x futbal, 1x volejbal);
  • najvyšší počet súťažiacich krajín – 25 (vrátane Afriky a Južnej Ameriky).

Pre našu volejbalovú hŕstku Izraela to boli najkrajšie zážitky, zďaleka nielen športové.  Ako najväčší dar vnímam celý náš tím poskladaný z dievčat z celého Slovenska, vskutku od východu až po západ (ak ste milovníkom detailov: Bratislava, Senica, Stará Turá, Dubnica nad Váhom, Dolný Kubín, Humenné) a výborného trénera Juraja Bartoša, ktorý sám bol účastníkom PGSI hier v roku 2014 v Bratislave.

Tento rok sme naše volejbalové úspechy videli veľmi ružovo – pretože naša zostava mala silný hráčsky potenciál i silného Ducha. Našim prvým súperom bol Nemecký Essen, ktorý nás síce najskôr herne potrápil, ale koniec zápasu nám priniesol šťastný výsledok 2:1 na sety.

Druhým súperom v skupine bol poľský tím Suwalki. Vo všeobecnosti je volejbal poľským národným športom, a tak mal na týchto hrách v našej kategórii polovičné zastúpenie. So Suwalkami sme nakoniec veľmi nešťastne prehrali 1:2, k výhre nám chýbali dva body.

Do osemfinále sme sa síce dostali, ale čakal nás silný súper s oduševneným funklubom. Ak sme chceli byť v semifinále, museli sme poraziť domáci Krakov. S ním sme však, žiaľ, znova tesne prehrali. Hneď po tomto zápase sme teda hrali už len o umiestnenie v skupine. Najskôr sme porazili opäť poľský Wroclaw a poobede už na nás doľahla únava, a tak sme aj napriek dlhodobému vedeniu podľahli chorvátskemu Záhrebu a obsadili sme pekné 6. miesto.

Okrem športových zážitkov sme isto všetci mali nezabudnuteľný zážitok spoločenstva a stretaní sa s mladými z celého sveta. Silnú jednotu sme zažili aj pri spoločnej večernej modlitbe v Sanktuáriu Božieho milosrdenstva, ktorá bola sprevádzaná medzinárodnými piesňami a osobnými svedectvami mladých športovcov z rôznych krajín. Zvlášť nás chytilo za srdce zdieľanie sýrskeho mladíka o neľahkej situácii, ktorú žijú v krajine a predsa napriek tomu prišli – a my sme im všetci citeľne fandili.

Predposledný deň, keďže sme už nehrali, bol ako stvorený na výlet do neďalekej soľnej bane Wieliczka. Dovtedy sme o jej monumentálnosti len počuli, po tomto dni sme sa naozaj aj presvedčili, že patrí medzi skvosty strednej Európy a prehliadkové trasy nemajú konca – veď sami sme východ z nej nevedeli nájsť. Historickejšie duše si mohli potešiť srdce na poobednej prehliadke fabriky Oscara Schindlera.

Zahájenie tohtoročných hier PGSI 2018 sa konalo v duchu záhradnej párty u miestnych saleziánov, kde sme spolu so všetkými športovcami sveta povedali hrám i jej organizátorom: „dziękuję i cześć“!

(sr. Danka)


Postrehy zo všetkých dní súťaže a zlato slovenských futbalistov.

Rodinný Volley session v Dubnici opäť bodoval

Na veľkonočný utorok sa uskutočnil už 11. ročník tradičného volejbalového turnaja Volley session. Organizuje ho Laura, združenie mladých, tento rok v spolupráci so Súkromným centrom voľného času Laura v Dubnici nad Váhom. Netradične sa tento rok zúčastnilo až 10 tímov s priam medzinárodnou účasťou (v tíme Piaristi Nitra bolo i pár kresťanov z Iraku :-)).

V základných skupinách sa stretli tímy z Dubnice, Nitry, Senice, Dolného Kubína, Námestova i ďalekého Bardejova. Celé stretnutie začalo ráno spoločnou svätou omšou v novom kostole sv. Jána Bosca.

Prítomným sa v kázni prihovoril direktor dubnickej komunity don Pavol Piatrov. Koncelebrovali aj niektorí aktívni hráči v turnaji – salezián don Peter Stellmach + na záver dostali prítomní požehnanie od novokňaza piaristu pátra Petra Valachoviča, ktorý prišiel s tímom hráčov z Nitry.

Následne sa podali základné informácie, tímy sa rozdelili do skupín a všetci sa presunuli na miesto svojich zápasov. Regulérny priebeh turnaja zastrešoval na 2. ZŠ Juraj Bartoš a na 3. ZŠ Andrej Babulík, organizačne zase sestra Elena Holá s viacerými dobrovoľníkmi. Tí pomáhali pri príprave, registrácii, bodovaní, občerstvení i odmeňovaní, za čo im patrí úprimná vďaka!

Zo základnej skupiny na 3. ZŠ postúpili tímy Sele zle Námestovo a Spielmachři z Dubnice, ktorí zápasili vo finálových zápasoch na 2. ZŠ s tímami z Dolného Kubína a PGSI (dievčenská slovenská saleziánska volejbalová reprezentácia do 18 rokov).

Spomedzi dvoch oravských kandidátov nakoniec získalo 3. miesto Námestovo a zlato získal v dramatickom zápase domáci tím Spielmachři výhrou nad tímom PGSI.

Celkové poradie:

  1. Spielmachři (Dca)
  2. PGSI
  3. Sele zle Námestovo
  4. Dolný Kubín
  5. Senica
  6. Volleycubes (Dca)
  7. ForFun (Dca)
  8. Krivé ruky
  9. Piaristi NR
  10. Cena útechy (Dca)

Tešíme sa z fair-play hry, aj zapojenia viacerých nových tímov – zvlášť oceňujeme odvahu najmladšieho tímu (prevažne) ôsmakov, aj vďaka ktorým sa „tradičnej volejbalovej Dubnici“ podarilo získať viacero pozícii celkového rebríčka a to od prvého miesta až po desiate :-).

Napriek rozšíreniu turnaja na 2 telocvične sa zachovala rodinná atmosféra, zdravá súťaživosť, a viacerí vyjadrili svoju radosť a spokojnosť aj s priebehom celého podujatia.

Bohu vďaka!

(sestra Elena Holá, FMA)


 

Veľkonočný výlet na Súľovských skalách

Hory sú miestom, kde si človek vyvetrá hlavu, pretiahne kĺby a zažije neopakovateľné príhody, ktoré mu sama matka príroda ušije tak, ako uzná za vhodné. Ani na veľkonočný pondelok to nebolo inak. Rôznorodá partia turistov, ktorá pozostávala od chlpatého psa Cézara, animátorov, rodičov, saleziánov až po najmenšieho účastníka v mamkinom brušku, sa z nášho strediska pod vedením Pavla Piatrova SDB vybrali do Súľovských vrchov.

„Báseň je výstup na horu.“ (Antoine de Saint-Exupéry). Všade skaly, majestátny výhľad, ticho, sem-tam nejaká divá zver,… Čo si môže človek viac priať?

Slnko hrialo, turisti pripravení a pred nimi dlhá trasa. Výstup sa odštartoval dopoludnia od parkoviska v dedine Jablonové. Hneď od začiatku vstup do tajomstva týchto končín obklopovali majestátne týčiace sa skalné veže a previsy. Tieto diela pripomínali, že príroda je umelcom bez hraníc. Zima sa vo vyššej nadmorskej výške snažila schovať pred pani Jarou, takže výstup bol náročnejší než sa spočiatku zdal. Ale nikoho to neodradilo a po hodine cesty naši odvážlivci dorazili pod zrúcaniny hradu Súľov.

Po malej prestávke sa presunuli kúsok ďalej, pod hradné bralo, kde sa nachádza Lúka pod hradom. A teraz začala tá ťažšia výzva. Zdolať mokré rebríky, zradné skaly a hlboké výšky. Ale neobávajte sa! Nebolo to také, ako sa to zdá! Naši turisti to zvládli ľavou-zadnou. Aj keď Cézara prinútili pohnúť sa len chutné granule.

Veru námaha stála za to, lebo výhľad, ktorý mohli okúsiť, sa nedá opísať len tak slovami. Bolo to niečo, čo srdce dokáže rozjasať, malo to hĺbku, šírku, tajomnú energiu. To musíte len zažiť!

Ďalšia trasa ich priviedla k Šarkanej diere. Podľa miestnej povesti v nej žije drak, ktorého sa všetci báli. Naši nebojácni turisti sa ho očividne nebáli, lebo ju prebádali skrz-naskrz. Ale draka nenašli.

Po troch hodinách sa unavení, zablatení, ale stále s dobrou náladou vrátili na parkovisko. Odtiaľ autami vyrazili domov rozpovedať zážitky svojim deťom a priateľom. A ešte niečo. Chlapské zastúpenie nezabudlo na veľkonočnú šibačku.

„Na dnešný výlet som sa už dlho tešila. Počasie bolo také nádherné, slnečné, že už od začiatku som bola plná radosti a vďačnosti Bohu za tento krásny deň. Boli sme veľká, rôznorodá partia, som rada, že som mohla spoznať aj nových ľudí a stráviť čas aj so svojou rodinou. Veľká vďaka saleziánom za vymyslenie a zorganizovanie tejto milej a zaujímavej turistiky! Bolo veru čo obdivovať!“ (Elena Holá FMA)

„Bolo to super! Páčilo sa mi spoločenstvo, ktoré sa tam zišlo od najmenších po najväčších; trasa tak akurát so super výhľadom; veľká účasť saleziánov; akurát chýbala voda na dievčatá :) .“ (Marek Hudec)

„Mne sa to páčilo, myslím, že to bola dobrá turistika. Som rada, že nás bolo viacej, lebo tam, kde je viac ľudí, tam je lepšia atmosféra. Na horách, a hlavne na hrade, bol krásny výhľad. Toto všetko nám spríjemňovalo fantastické počasie.“ (Petra Žáková)

„Dnešná turistika sa mi páčila. Počasie nám vyšlo, trochu sa mi šmýkalo, ale aj tak som veľmi spokojná.“ (Martina Lézová)

(text: Jaro Minárik; foto: Peter Štellmach SDB)