Malá halová KAMA 2018

Dubnický tím futbalistov (U 16) nášho saleziánskeho strediska (brankár Michal Prosňanský, obrancovia Peter Burian, Lukáš Lacher a kapitán mužstva Adam Nikodém, útočníci Tobias Lacher, Tomáš Pecko, Matej Burian a Jakub Harňák) cestoval za víťazstvom halového futbalu do známej bašty v Bratislave na Mamateyovej ulici, už vo štvrtok 22.11. po večernej svätej omši. Auto plné nadšených chalanov pod vedením kňaza Vlada Plášeka prežilo cestu do Bratislavy bez ujmy na zdraví a to aj vďaka modlitbám. Po príchode na miesto sme sa ubytovali u saleziánov a išli sme navštíviť Vladových rodičov. Milo nás privítali, pozhovárali sa s nami, popriali veľa šťastia a naša cesta ďalej viedla na „bratislavské UFO”. Bohužiaľ – v reštaurácii bola práve uzavretá spoločnosť, takže sem sa musíme ešte niekedy vrátiť…Pobrali sme sa teda do večerného centra hlavného mesta a občerstvení sme sa vrátili späť k saleziánom.

 

Všetko sa to začalo v piatok 23.11.o 9:00 hod. Zvítali sme sa s naším trénerom Peťom Bartošom, zaregistrovali sa a v kongresovej miestnosti tréneri vyžrebovali nasledovné skupiny:

A skupina: Námestovo, Trnávka, Banská Bystrica, Žilina oratko a Žilina;

B skupina: Dolný Kubín, Mamateyka, Dubnica nad Váhom, Kaplná a Miletička.

Potom začali samotné zápasy, kde náš tím bojoval o prvenstvo – no ako to v športe býva, víťaz môže byť len jeden. Turnajom nás sprevádzala myšlienka: „AK NEOVLÁDNEŠ SVOJ  HNEV, ON OVLÁDNE TEBA”, ktorá mala svoje opodstatnenie.

Prvý zápas sme vyhrali nad tímom Kaplná, kde skóre bolo 6:1 a z toho 5 gólov dal Tobias Lacher. Víťazstvo nás povzbudilo do ďalšieho zápasu s chlapcami z Dolného Kubína. Hoci bol zápas zo začiatku vyrovnaný, nepodarilo sa nám ich tím prekonať – zdolali nás 2:4. Chlapci sa nevzdávali a ďalší zápas vyhrali nad Miletičkou 6:1. Potom pre náš tím nasledovala dvojhodinová prestávka s voľným programom, sv. omša a po nej dôležitý zápas pre postup do semifinále (a tým aj účasť na celoslovenskej KAME v B. Bystrici) s domácim mužstvom Mamateyky. Tu po veľkom boji vyhrali domáci 2:1. Sklamaní, ale potešení povzbudzovaním Miškom Naňákom, sme odchádzali na večeru. Zúčastnili sme sa aj večerného programu (rôzne súťaže) a trochu zmierení s neúspechom a nádejou víťazstva o rok sme išli napokon spať.

Na druhý deň (sobota 24.11.) sa odohrali zápasy o celkové umiestnenie. My sme hrali s tímom Žilina a vyhrali sme v pomere 4:0 – skončili sme na krásnom 5. mieste. Najviac nás zaujímalo, ako skončia zápasy v semifinále, resp. boj o 1. a 3. miesto. O tretie miesto bojovala B. Bystrica a Mamateyka – zvíťazil domáci tím. V boji o prvé miesto sa stretli tímy D. Kubín a Námestovo, zápas bol napínavý, pretože skončil 0:0 v riadnom hracom čase. Nasledovali penalty, v ktorých boli úspešnejší námestovčania. Počas turnaja bola atmosféra medzi tímami veľmi príjemná. Chlapci medzi sebou utvorili nové kamarátstva a každý odchádzal z turnaja naplnený radosťou a spomienkami.

V poslednom zápase, keď sme hrali so Žilinou Tobias Lacher utrpel zranenia hlavy a ruky. Okamžite bola privolaná záchranná služba, Tobiasa v nemocnici ošetrili a po príchode na záverečný ceremoniál si prevzal cenu za najlepšieho strelca (9 gólov) v obväzoch. Som rád, že všetko dobre dopadlo a Tobias s úsmevom prijal ocenenie. Cestou domov sme sa zastavili v Auparku a stretli sme herca P. Sklára, s ktorým máme fotku. Unavení sme Vladovi v aute zaspali, ale bezpečne dorazili domov.

Ďakujeme všetkým, ktorí akýmkoľvek spôsobom prispeli k tomu, aby sa tento futbalový turnaj mohol uskutočniť (vďaka patrí aj Vladovi Kuricovi na tréningoch).

Adam Nikodém

Futbal, ktorý spája

Jedným z najpopulárnejších a najobľúbenejších športov u chlapcov je jednoznačne futbal. Inak to nie je ani v saleziánskych strediskách. To sa ukázalo aj na futbalovom turnaji KAMA U19. V sobotu 17. novembra si v tomto športe v Dubnici nad Váhom mohli zmerať sily chlapci zo západného Slovenska.

Sedem tímov zo siedmych rôznych miest sa snažilo čo najlepšie reprezentovať svoje stredisko. Zápasy boli plné vášne, emócií a dobrých futbalových výkonov. Samozrejme, vyhrať môžu len najlepší. Všetci ale bojovali a snažili sa ako najlepšie vedeli, a to bolo aj cítiť. O výsledkoch preto niekedy rozhodovali momenty.

Len tri tímy zo siedmych mohli však postúpiť do celoslovenského kola. Miesta si vybojovali tímy z Trnavy, Námestova a Banskej Bystrice. Celková výhra patrí Trnave, no finálový zápas s Námestovom bol poriadne napínavý.

Čo-to o akcii povedala aj jedna z dobrovoľníčok Mária Farská: „Celý tento víkend sa niesol v pohodovej atmosfére čo sa týka organizácie a vecí okolo toho. V sobotu  už bolo cítiť športového ducha v každom hráčovi. Mali sme možnosť vidieť úprimnú radosť, no aj nejaké to sklamanie. Myslím že hlavný účel zabaviť sa bol splnený a všetci hrali najlepšie, ako vedeli a to bolo to krásne.“

Organizácia a plánovanie celej tejto akcie bola zabezpečená dubnickými saleziánmi, dobrovoľníkmi a animátormi, ktorí obetovali svoj voľný čas a prišli pomôcť. Starali sa o stravu, technické zabezpečenie a tiež o hladký priebeh pri zápasoch. Nemohla chýbať ani štartovacia piatková mládežnícka sv. omša doprevádzaná hudobníkmi a spevákmi zo strediska. Ubytovanie pre tímy poskytla Základná škola s materskou školou sv. Dominika Savia a Katolícky dom.

KAMA je akcia, ktorá spája mladých chlapcov pomocou futbalu. Všetci prišli, aby mohli zabojovať o výherný pohár a, samozrejme, aby si odniesli nové skúsenosti a zážitky. Je to viac, než len futbal. Je to akcia, ktorá tvorí spoločenstvo. Za toto všetko veľká vďaka Bohu, ale aj všetkým, ktorí sa akokoľvek pričinili, aby to fungovalo a aby tento turnaj vôbec mohol byť.

text a foto: Paulína Hírešová

Výstup Titusa Zemana opäť s účasťou dubničanov

Šiesty ročník výstupu Titusa Zemana na Velký fatranský Kriváň sa konal práve na prvé výročie blahorečenia tohto saleziána. Po ročnej prestávke sa tohto výstupu opäť zúčastnili aj zástupcovia z Dubnice. Tento rok však v rekordnom počte. Bolo nás „vyše“ dvadsať. Väčšina si to vyšľapali po svojich, niektorí sa vyviezli do Snilovského sedla lanovkou. Hoci bolo chladno so zvyškami snehu, počasie bolo ako stvorené pre svätú omšu v prírode, ktorú koncelebroval don Pavol Dzivý- direktor saleziánskeho domu v Žiline. Celkovo sa výstupu tento rok zúčastnilo okolo dvesto ľudí.

autor: Bobe

CYCLOCROSS 2018 – Výsledková listina

Kategória A: chlapci

1. Tobiáš Chudo 03:52
2. Alex Hrádel 04:02
3. Matej Liška 04:11
4. Šimon Chudo 04:20
5. Andrej Poruban 04:44
6. Radoslav Harňák 04:52

Kategória A: dievčatá

1. Natálka Kramarikova 04:58
2. Barbora Benková 05:04
3. Sofia Košútová 05:14

Kategória B: chlapci

1. Jakub Repka 06:25
2. Bruno Dzurenda 06:27
3. Filip Ondráš 06:50
4. Tobias Lacher 06:55
5. Vladislav Miletskyi 07:05
6. Tomáš Benko 07:09
7. Mišo Žiaček 07:32
8. Jozef Suchánek 07:37
9. Matej Burian 07:46
10. Ján Benko 08:42
11. Tomáš Kramarik 09:13

Kategória B: dievčatá

1. Janka Farská 04:28
2. Linda Tomaničková 04:31

Kategória C: chlapci

1. Hugo Dzurenda 09:16
2. Peter Burian 09:21
3. Marek Ján Moško 09:28
4. Jakub Harňák 10:45
5. Matúš Tomanička 12:26

Kategória C: dievčatá

1. Klaudia Pavlačková 08:01
2. Timea Behulova 08:57
3. Natalia Hrubosova 09:30

 

 

 

Kategória rodičia (muži)

1. Repka 02:40
2. Plášek 03:01
3. Liška 03:11
4. Benko 03:16
5. Babača 03:17
6. Burian 03:30
7. Pavlačka 03:31
8. Siekel 03:34
9. Farský 03:56
10. Chudo 03:59
11. Lacher 04:00

Kategória rodičia (ženy)

1. Benková 03:50
2. Dzurendová 03:53
3. Chudová 04:11

 

 

Poď na CYCLOCROSS 2018

V sobotu 22. septembra 2018 pre vás pripravili Saleziáni a celá Saleziánska rodina v Dubnici n/V  2. ročník pretekov v cyklokrose na ploche pri kostole sv. Jána Bosca (novom kostole). Chlapci a dievčatá budú súťažiť v troch vekových kategóriách.

Podmienky účasti:

  • ročník narodenia 2003 – 2010
  • bicykel v dobrom technickom stave
  • prilba
  • preukaz poistenca
  • vyplnený súhlas so spracovaním údajov (v online prihláške)

Pretek sa pôjde za každého počasia ako časovka jednotlivcov na vyznačenom okruhu, teda nie hromadný štart. Prihlásiť sa môžete on-line TU, najneskôr do 21. septembra. Podujatie má podporu dobrodincov, štartovné sa preto neplatí, ale ak by ste chceli prispieť akýmkoľvek spôsobom (vecné ceny, občerstvenie, finančný obnos, vaša pomoc pri podujatí a i.) tak nás to veľmi poteší. Kontaktné údaje nájdete v závere článku.

V deň súťaže, kedy bude prebiehať prezentácia, je potrebné preukázať sa kartičkou poistenca pre overenie veku, resp. pre prípad úrazu. Prezentácia súťažiacich (prevzatie štartovného čísla…) začína o 09:30. Pre každého súťažiaceho bude pripravené občerstvenie i pitný režim.


 

Tešíme sa na vašu účasť 22. septembra o 9.30 pri kostole sv. Jána Bosca v Dubnici n/V.

 

Kontaktná osoba

Pavol Piatrov SDB
+421 904 575 747
piatrov@gmail.com

Vyšli sme na Jahňací štít, 2230 m

V stredu 15.8. o 13.15 sme sa stretli na stanici Trenčianska Teplá Filip Siekel, Peter Burian, Palo Beno, Lukas a Tobias Lacher, Filip Ondras, Tomas Pecko a ja. Dokupili sme listky a miestenky a vydali sa na cestu, smer Poprad- Tatry.

V Popradskom noviciáte sme stretli ako prvého nášho otca provinciála Jožka Ižolda :) a oslávili Pána sv. omšou, mojou prvou v noviciáte. Na fotkách sme našli našich saleziánov počas ich noviciátu. Ubytovali sme sa v Orlovni a vydali sa na prvú časť programu- Aquacity. Preplávať 50 m bazén už nie je problém ani pre Tobiasa L., najrýchlejší v kraule je jednoznačne Filip O., najlepšie sa rozprávalo v parnej saune. Super, že pred Aquacity nás už čakal Palo P. s autom.

Štvrtok: budíček 5.30, sv. omša 6.00, raňajky 6.45 pri miestnych potravinách a potom už autom do Tatranských Matliarov. Pozrite na tie nádherné ranné Tatry.

Výstup na Chatu pri Zelenom plese bol nádherný, bol čas aj sa porozprávať, oddýchnuť a dokonca sa odfotiť s nevestou :)

Útok na vrchol rozbehol Filip S. a do cieľa napokon dobehlo kvarteto Palo B., Filip O., Peter B. a ja vo výbornom čase 1h 6min. Keď prišli aj ostatní dali sme spoločné foto.

Zostup bol v pohodke, chlapci sa porozprávali a vychutnali chvíle oddychu na chate, kde sme dojedli posledné zásoby a polievku. Keď sme dorazili k autu a pomodlili sa sv. ruženec, zakončili sme zostup výbornou 1,5 kg pizzou v horolezeckej reštaurácii Haliganda (dik Palo P., dik Filip S.)

Na stanici sme sa rozlucili s Tobiasom a Lukasom L. a Tomas P. nam predviedol nejeden zaujimavy parkourovy kusok :o)

(Vlado Plášek sdb)

Opustili nás dvaja hokejbaloví velikáni

Musíme úprimne priznať, že z toho nie sme veľmi nadšení. Bohužiaľ však, ako to v dnešnom športovom svete chodí, hráčov svetovej triedy je málo a preto môžeme nad týmito rozhodnutiami prižmúriť očko. Určite bude platným členom pri výchove hokejovej mládeže na ďalekom východe (Aďka) a úspešne bude hájiť znak dvojkríža pri medzištátnych zápasoch na misii v Taliansku (Štellko). Aby som však stále neplakal, poďme trošku poďakovať…poďakovať Pánovi, že sme mali tú česť zahrať si s nimi, a to takmer každý týždeň od minulého leta.

Slušnosť káže začať pri dáme. Asi nikto by pri pohľade na toto krehké stvorenie nepovedal, aká zdatná hokejbalistka vie byť Aďa na ihrisku. Niet sa čo čudovať. Možno viacerí z vás neviete, že Aďa už dávno absolvovala to, čo čaká Štella v Turíne. Ešte predtým, ako si ju Pán povolal za nevestu, brázdila ľadové plochy s dvojkrížom na drese. Mám taký pocit, že vedľa neho bolo vyšité aj kapitánske C-čko. A kapitánkou bola aj u nás na ihrisku. Prítomnosť ženy, zvlášť rehoľnej sestry, dodávala nášmu mužskému, často zdravo agresívnemu, spoločenstvu potrebný pokoj a rozvahu. Naučila nás, že aj keď hokejbal niekedy dosť bolí, nemusí to byť až také zlé. Stačí byť len trošku ohľaduplnejším protihráčom. Koniec-koncov, hráme len pre radosť. Z našich úst razom vymizli slová, ktoré by z našich úst nemali vychádzať, do veľkej miery sa vytratili aj mená Ježiša a našej nebeskej matky. A aj keď niekedy letela loptička príliš vysoko a hokejka v hneve udrela o mantinel, vždy sa usmiala a povedala niečo povzbudivé. Naučili sme sa pri nej, že ak je aj žena hocijako fyzicky silná, vždy musíme my –mužské pokolenie, brať na ňu ohľad. A pri týchto situáciách sa odkryla krása Božieho plánu, ktorý nás stvorili rovnocennými, ale predsa rozdielnymi.

Ak Aďa stelesňovala pokoj, kľud a rozvahu, Štella môžeme označiť za čistý protiklad. Neľakajte sa – je to kompliment! Od sekundy, kedy sa ocitol na betónovej ploche, zmenil sa na nepoznanie. Úsmev razom vymizol a z jeho tváre a očí bolo čítať len túžbu zvíťaziť. Ak sa nepodarilo zvíťaziť v zápase, muselo sa podariť vyhrať každý jeden súboj. Poviem vám, Štello je pre každého protihráča testom trpezlivosti. Bol jednoducho vždy a všade. Zrazu ti niekto podvihol hokejku, zrazu ti niekto vypichol loptičku. Zabránil gólu a mihnutím oka už ohrozoval súperovu bránku. Jeho rozvaha sa prejavovala najmä v túžbe dať zo seba všetko. A myslím, že to je to, čo Štella charakterizuje aj ako saleziána-kňaza. Môžeme v krátkosti skonštatovať, že aj pri hre si zachoval salezianského ducha, ba čo viac, ešte ho viac živil. Stal sa nám príkladom toho, že všetko, čo robíme, máme robiť v prítomnosti Boha. Naučil nás, že šport je darom a je len na nás, akým spôsobom budeme Bohu vďační, že môžeme behať, skákať, hrať hokejbal, či iný šport.

Aďa a Štello. Typologicky odlišní hráči, každí s inými úlohami od svojho nebeského trénera. Don Bosco kedysi povedal, že na ihrisku spoznáš ich pravú tvár. A ich tvár je skutočná, radostná a plná dôvery v toho, komu slúžia. Sme radi, že cez úžasný šport aj nás priviedli o krôčik bližšie k svätosti.

Za všetko veľmi ďakujeme. Držte sa!

(Autor: Marek Strapko)

Deň otcov 2018 – cyklovýlet – II. ročník

II. ročník cyklovýletu pri príležitosti Dňa otcov je za nami. V nedeľu 17. 6. 2018 sme sa stretli pred katolíckym domom 9 statoční muži – otcovia, aby sme vyrazili v ústrety dobrodružstvu. Pôvodná trasa mala viesť z Dubnice nad Váhom a pokračovať cez: Bolešov, Chata Gilianka, Brezová – kaplnka, Vršatec, Červený Kameň, Nedašov, Brumov – Bylnice, Horné Srnie – Cyklozrub, Fodorka, Chata Gilianka, Bolešov a cieľ v Dubnici nad Váhom.

Dĺžka trate: 73 km

Celkové stúpanie: 920 m

Cieľ sa podarilo naplniť piatim z nás. Čo je ale úžasné všetci účastníci sa vyškriabali na Vršatec, aj keď v dvoch skupinách. Časť stúpala po asfaltke z obce Pruské a nielen, že to bola kratšia trasa, ale odmenou im bol aj čerešňový háj popri ceste, ktorý samozrejme nemohli len tak obísť. Nám ostatným bolo odmenou len náročné stúpanie, ale aj pekná príroda Bielych Karpát. Pri kaplnke Brezová, pod Vršatcom sme pomodlili modlitbu „Pod tvoju ochranu“ a pokračovali sme za 2. skupinou, ktorá nás čakala vo Vršatskom Podhradí.

Tu sa nachádzala prvá občerstvovacia stanica. Zjazd do Červeného Kameňa bol adrenalínový, ale bohužiaľ aj trošku nešťastný. Vedúcemu pretekárovi sa postavila do cesty skupinka dôchodcov, ktorá sa rozhodla urobiť si fotografiu priamo uprostred cesty. Našťastie si to odnieslo len oblečenie a koža v podobe „jemnej“ cestnej lišaje. Dobrou správou po tomto zjazde bolo však, že nás s vypätím všetkých síl dobehol 10. účastník a boli sme už dvojciferné číslo. Po stúpaní na Nedašov nás čakal zjazd do Brumov – Bylnice, kde nás privítali v miestnom pivovare – v druhej občerstvovacej  stanici.

Hlad sme zahnali v Cyklozrube Horné Srnie, kde sme nepohrdli napr. aj veľmi chutnými klobáskami. Tu sme sa rozdelili. Tí, čo sme mali ešte chuť, ale hlavne ešte nejaké tie sily, vybrali sme sa domov cez: Fodorka, Chata Gilianka a Bolešov. ostatní pokračovali po cyklo chodníku cez obec Nemšová do Dubnice nad Váhom. Tu bola 3. občerstvovacia stanica a zároveň cieľ nášho výletu. Šťastní a hlavne zdraví sme družne podebatovali a pobrali sme za svojimi manželkami a ratolesťami. Týmto im zo srdca ďakujeme za podporu a fandenie. Tešíme sa spoločne na tretí ročník, ktorý nás čaká o rok.

(Karol Benko)


Deň detí na Účku

Ako každý rok, ani tentokrát sa nezabudlo na naše ratolesti, ktoré nám vždy vyčaria úsmev na tvári. Keďže deti slávili svoj medzinárodný deň, aké by to bolo, keby si saleziánska rodina na ne nespomenula? Spolu s animátormi pripravili nabitý program, ktorým oslávili nádherný detský deň. Oslava sa uskutočnila v nedeľu 10. júna na sídlisku „Účko“.

„Prvým šťastím dieťaťa je, že je milované,“ hovoril sv. Ján Bosco. Vďaka rôznym veselým hrám, deti pocítili, že sú milované, zabudli na svoje problémy a zabávali sa spolu so svojimi kamarátmi. Dostali lásku, z ktorej čerpajú radosť žiť a chuť rozveseľovať druhých.

Slnko sa na všetkých zúčastnených od začiatku usmievalo, nechýbala hudba a hlavne hry a súťaže plné humoru a potešenia. Zasúťažili si v rôznych disciplínach od výmyslu sveta. Na jednom stanovišti hádali predmety ukryté pod plachtou, na ďalších skákali cez lano, vozili sa na fúriku, chodili po lane ako cirkusoví kaskadéri, rozosmievali smutného animátora a mnohé ďalšie. Každé dieťa, ktoré sa zahralo a splnilo stanovištia, na záver dostalo sladkú odmenu.

Deti  okrem zábaviek spoznali nových kamarátov, rodičia si trochu oddýchli a všetci si naplno užili pekné nedeľné popoludnie. Okrem oslavy sviatku detí, sa ukončila aj krúžková činnosť v SCVČ Laura. Bolo to popoludnie plné hier a radosti, ktoré bolo malou ochutnávkou leta a blížiacich sa táborov.

(text: Jaroslav Minárik; foto: Katarína Bolčeková)


Hokejbaloví veteráni na turnaji v Žiline

Po ročnej pauze sme sa aj my, dubnickí hokejbaloví veteráni, zúčastnili saleziánskej hokejbalovej veteránky v Žiline. Káder sa tvoril postupne, absolvovali sme pár tréningov a išlo sa. Teda tých tréningov bolo doslova pár.

Po ubytovaní nás čakalo rozlosovanie. Do skupiny sme dostali Partizánke, Prešov, Žilinu oratko a Šaštín-Stráže. Hralo sa 2 x 10 minút. V prvom zápase sme Partizánskemu nedali ani gól, jeden dostali, a tak sme prehrali 0:1. V druhom zápase sme sa stretli s naším „družobným“ tímom – Prešovom. Kamaráti sme s nimi dobrí, ale na to sa na 20 minút zabudlo. Zlepšili sme streľbu a vyhrali tesne 2:1. Góly dali stálice nášho tímu Maroš Zábojník a Rasťo Pago Bielik. Nálada sa hneď zlepšila, no nie nadlho. Prišlo derby so žilinským oratkom. Po bezgólovom prvom polčase pekne zavesil Jano Medvedík a víťazstvo Žiliny poistil Aďo Miške. So slabou streľbou sme prehrali 0:2. Tým bolo jasné, že nás čaká zápas o umiestnenie.

Chceli sme aspoň obhájiť už skoro tradičné 5. miesto, no prišiel zápas so Šaštínom. Po dvoch góloch Maroša Zábojníka a Jura Reháka sme viedli už 3:0, no vedenie sme neudržali a po inkasovanom góle v čase 20:00 svietil na tabuli stav 3:3. Táto remíza určila, že v nedeľu nás čakal zápas o 7. miesto s Domkou Žilina. Za tím Domky nastúpil aj z Dubnice známy Marek Galis. Po bezgólovom polčase sme dvakrát inkasovali, a keď Pago už len jedným gólom výsledok skorigoval, a nevyužili sme ani záverečnú power play, prehrali sme 1:2. Nejako nám tie nedeľné zápasy posledné roky nejdú.

Obsadili sme 8. miesto, po piatich víťazstvách, jednom druhom mieste a dvoch piatich sme dosiahli najhoršie umiestnenie. Čo už, nie sme muzikanti, aby sme stále vyhrávali. Okrem víťazstiev sú pre nás dôležité stretnutia s chalanmi z Prešova, Bystrice, Humenného, Žiliny a ostatných stredísk.

Keďže toto bol desiaty ročník veteránky, organizátori prišli s nápadom zavedenia siene slávy. Tento rok bolo nominovaných asi sedem hráčov, o ktorých sme si mysleli, že boli/sú osobnosťami nielen veteránky. Do druhého kola hlasovania kapitánov sa dostali aktuálne novodubnický salezián Marek Michalenko a náš Michal Vraník, jeden z tých Dubničanov, ktorí sa môžu hrdiť všetkými našimi víťazstvami. Prvým členom siene slávy sa stal po tesnom výsledku o jeden hlas Marek. No nič, Miša nominujeme hádam aj o rok.

Veteránku vyhral Bardejov pred B. Bystricou a Prešovom. Dubnicu reprezentovali: brankár Adam Rehák (priem. 1,8 góla na zápas), obrancovia Ľubomír Švančara, Andrej Holák, Juraj Rehák (1 gól), Tomáš Gančár a útočníci Rastislav Bielik (2 góly), Maroš Zábojník (3 góly), Peter Huňa, Michal Srnec a Pavol Hromádka. Počas cesty domov prišiel nápad, že o rok v Dubnici. Uvidíme.

(Pavol Hromádka)