Sústredenie detského zboru 100&1 Ovečka

Deti zo zboru 100&1 ovečka strávili poslednú novembrovú sobotu spoločnou prípravou na advent. Cely deň mali bohatý program plný zábavy a hier. Časť programu venovali aj nácviku piesní, ktorými spríjemnia detské sv. omše počas adventu. Poobede sa spolu presunuli na výrobu adventných vencov k sestrám do Laury. Detský zbor 100&1 ovečka je plne pripravený na príchod adventu .

Mária Farská

🙂

Viac fotiek nájdete na facebook-ovej stránke : https://www.facebook.com/pg/saldub.sk/photos/?tab=album&album_id=1184738438581868

Moja misia

Mesiac október bol pápežom Františkom vyhlásený ako misijný mesiac, a tak sa mladí dubnického strediska dňa 25. 10. 2019 na duchovnej obnove zamýšľali nad tým, čo je ich misiou a ako ju objaviť.

Duchovnú obnovu viedol salezián Vlado Plášek a svedectvo misie v každodennosti pridala sestra Lamiya.

Myšlienkou duchovnej obnovy boli slová Archanjela Gabriela venované Panne Márii:
,,Neboj sa Mária, našla si milosť u Boha.“

Prednášajúci skrze tieto anjelove slová priblížil situáciu, keď Panna Mária pociťovala strach zo svojej životnej misie, do ktorej ju Pán Boh pozval, ale napriek tomu mu dokázala povedať svoje ÁNO. Vladko rozdelil tieto anjelove slová na tri časti a preniesol ich do súčasného sveta mladých, ktorých Pán Boh rovnako aj v tejto dobe povoláva. Zachytili sme pár myšlienok, aby ste sa i vy mohli stíšiť a  zamyslieť nad vašou misiou.

Neboj sa – Mladí tejto doby majú strach a obavy  z budúcnosti, z neprijatia, majú strach z toho, že budú málo milovaní …
Ako riešenie tejto situácie bolo navrhnuté, že treba začať rozlišovať svoje pocity, vedieť pomenovať vlastné obavy…
Strach je prirodzená súčasť bytia, ale existuje cesta.
Pán Ježiš vo Sv. Písme hovorí : ,,Čo sa tak bojíte, ešte stále nemáte vieru?“
Viera je akoby cesta čeliť obavám a strachu.
Vo Sv. Písme je 365x spomenutá výzva: „Neboj sa!“ Máme mať motiváciu prekonávať strach každý deň v roku.

Mária – Boh volá po mene. Dať meno znamená dať identitu. I mnohí rehoľníci prijímajú nové meno ako symbol novej identity. Boh povoláva každého človeka k niečomu jedinečnému. Treba len byť odvážny a nebáť sa vykročiť, ak počujeme volanie.

Milosť u Boha – Milosť je  nezaslúžený dar, ktorý sme každý jeden dostali.  Milosťou sme povolávaní k našej životnej misii. Boh, ktorý povolanie dal, ho aj udržiava v čase.

Ako príklad súčasnej odvahy bola uvedená Matka Tereza, ktorú Boh oslovil a ktorá poslúchla a rozhodla sa nemať strach a vykročiť pre svoje povolanie služby núdznym, no pritom vnútorne počas dlhých rokov svojej služby už nikdy nepocítila utvrdenie…

Sestra Lamiya mladým na koniec prednášky priblížila video, ktoré natočila ako svedectvo k príležitosti misijného októbra,  kde sa snažila ukázať, že človek nemusí ísť na misie do Afriky, ale stačí začať viac vnímať svoje okolie a plniť misiu tam, kde žije. Mladí boli povzbudení  k citlivému a otvorenému srdcu a v jednoduchosti dňa hľadať príležitosti služby.

Boh povoláva všetkých mladých. Tak, aká je tvoja misia ?https://www.facebook.com/598192526931917/posts/2847447575339723/

Katarína Bolčeková

OTVORENOSŤ PRE PRIJATIE DARU

Po minulom roku v rámci rozlišovania sme sa rozhodli usporiadať 2. ročník duchovných cvičení pre ženy z našej dubnickej farnosti. S don Červeňom sme sa zhodli na téme : Ženy vo Svätom Písme.

Duchovné cvičenia sa uskutočnili v Slávnickom Podhorí v čase 12.-15. september 2019. Lemované boli mariánskymi sviatkami. Panna Mária nás skutočne sprevádzala celý čas. Spolu nás bolo 17. Počas prednášok mali možnosť vnímať veľkosť a poslanie ženy, spolužitie a rozdiely fungovania muža a ženy, Ježišov pohľad na ženu, význam meditácie, zdieľanie sa v spoločenstve, blízkosť eucharistie.

My sme siali, ony prijímali a Duch Svätý dával vzrast. Ale nech prehovoria účastníčky samé : Čo im to dalo a čo si odnášajú ?

… “som odpočinutá, naplnená duchovným slovom. Už som rozprávala o ňom aj dcéram“…OK

… “veľa to pre mňa znamenalo. Myslím, že ešte dlho budem z týchto duchovných cvičení čerpať. Všetky ženy, o ktorých ste hovorili, boli úžasné. Našla som presne to,  čo som potrebovala“…GM

… “z DC si odnášam povzbudenie a nádej, že Boh je s nami. Nebo je skutočnejšie ako naša realita a tak nepredstaviteľne nádherné, že sa oplatí vydržať dočasnú ťažkú a nepríjemnú chvíľu časného života pre neopísateľne krásnu chvíľu, ktorá sa zastaví a bude trvať večne. Žena by mala byť apoštolkou a odvážne ohlasovať Evanjelium ako Mária Magdaléna, ktorá bola spoluapoštolkou – apoštolkou apoštolom, keď im zvestovala zmŕtvychvstanie Krista, lebo žena vie byť verná Ježišovi až pod kríž. Pán Ježiš nepotrebuje našu službu, ale keď nás pozve k službe je to pre nás milosťou a požehnaním. Mali by sme sa rady s dôverou a vierou namáhať a trpieť pre Pána podľa príkladu Noemi a Rút“…AG

…“ myšlienok ktoré mi budú denne pomáhať a sprevádzať ma, je viac: často sa počas dňa stretať s Ježišom, stále byť v jeho blízkosti, byť hlásateľkou Evanjelia, Ježiš ma volá po mene, Boh posiela ženu, aby pomohla mužovi veriť“…HR

…“ vďaka za tie krásne chvíle, čo som mohla prežiť vo vašom spoločenstve. Odnášam si úžas, že aj keď padnem, nebeský Otec ma má stále rád. Odnášam si úžas, že dal žene veľké možnosti a dary. Aspoň trochu som pochopila svojho muža, vďaka prednáškam ,ktoré sme mali. Dúfam, že mi to zostane čo najdlhšie“…MŠ

Spoločným načúvaním Bohu, prijímaním a uskutočňovaním sa dejú zázraky.  Sr.Edita

Príbeh pokračuje alebo SCVČ Laura opäť otvorené

V stredu 4.9.2019 okolo štvrtej hodiny popoludní do priestorov oratka a SCVČ Laura prichádzalo čoraz viac ľudí. Nakoniec nás veru bolo viac ako 150. Boli tu rodičia, mladí a najmä deti, lebo to bolo otvorenie a zápis do SCVČ Laura.

Program nadväzoval na letný prímestský tábor Príbeh kráľa, počas ktorého sa deti stretli s pastierom Dávidom, ktorý sa stal kráľom. Teraz ho prišli hľadať, no kráľ nebol doma. Vybral sa hľadať Múdrosť. Aj deti boli ochotné pomôcť, a tak mali na jednotlivých stanovištiach získať písmenká, z ktorých potom skladali skrytú múdrosť. Bolo tu stanovište obra Goliáša (chodúle), kráľovských vojakov, šaša (slagline), pastierov, radcov, hvezdárov ba aj lekárov a ešte mnohých ďalších. Pomedzi to bolo možné nájsť stratené ovečky za sladkú odmenu, alebo si vyzdvihnúť špeciálne jedlé ovčie rúno (cukrová vata). Múdrosť sme napokon našli, poskladali a spoločne prečítali kráľovi Dávidovi, ktorý sa predsalen nakoniec ukázal: „Boh nepozerá ako človek, On hľadí na srdce človeka. Každý z nás je v Božích očiach výnimočný.“

„Bolo to milé, akčné a také rodinné podujatie. Prekvapilo ma, koľko ľudí prišlo. Páčilo sa mi, ako si vzájomne pomáhali: rodičia a starí rodičia deťom, animátori alebo možno budúci animátori rôzneho veku. Bolo to pekné,“ zhodnotila animátorka Pauli.

Na záver akcie nám otec direktor udelil požehnanie a nasledovalo spoločné upratovanie, pri ktorom sa radosť a veselosť rozhodne nestratila. Všetkým ďakujeme za pomoc a príjemne strávený čas.

Akciu organizovalo SCVČ Laura, v spolupráci s Laura, združenie mladých, stredisko Dubnica nad Váhom.

Veľká šťastná zebria rodina

Chata Cementár v Belušských Slatinách sa v dňoch od 19.8. – 24.8. 2019 už po tretí krát zaplnila mládežou s downovým syndrómom a animátormi dobrovoľníkmi najmä zo saleziánskeho strediska, ktorí počas táborových dní spolu vytvorili krásne spoločenstvo.

Nebojte, nepomýlili sme sa, tento článok nie je venovaný do žiadneho prírodovedeckého časopisu. Článok je venovaný už jubilejnému desiatemu ročníku tábora pre mládež s downovým syndrómom, ktorý sa uskutočnil počas letných prázdnin. Aby sme však vysvetlili záhadný názov článku, účastník Marek sa krásne vyjadril na margo spoločnej fotky, kde sme mali všetci oblečené prúžkované Pískacie tričko, že vyzeráme ako: „veľká šťastná zebria rodina.“ A tak sme sa aj určite všetci cítili, myslím tým: ako rodina, určite nie ako zebry. :)

Téma tohtoročného tábora sa niesla v duchu rozvoja pracovných zručností v oblasti záhradkárstva, dizajnu, keramiky, etikety a gastronómie. Každé doobedie sme tematicky venovali práci a tvorbe rôznych výrobkov z už vyššie spomenutých oblastí.

Na úvod sme sa po príchode na chatu, ubytovaní sa a večeri, zoznámili s novými členmi našej partie, predstavili sme si pravidlá tábora a spoločne sme odštartovali tábor parádnou tancovačkou. Nie len táborníci Adam či Milan sa vyjadrovali veľmi pozitívne na diskotékové večery, o ktoré nebola v žiadnom prípade núdza.

Vďaka pracovným listom sme sa v utorok naučili i nové názvy lúčnych či okrasných rastlín, naučili sme sa základy starostlivosti o kvety a do vlastnoručne maľovaných kvetináčov sme si neskôr zasadili kvietok, o ktorý sa teraz mládežníci budú starať naďalej i doma. Poobedie sme strávili aktívnym športovaním na stanovištiach, vodnými hrami a nesmela chýbať ani každoročná súčasť nášho tábora: Talentový večer, kde každý táborník ukázal svoju šikovnosť. Milan nám prezradil: „Na Talente som predvádzal Kung-fu.“ Inak sme mohli počuť spev, rôzne športové výkony, či tanečné kreácie. Za odmenu dostal každý vystupujúci tričko, ktoré sme si obliekli na spoločný výlet. Celý tento deň (i časť stredy) sme boli pod dohľadom kamier, keďže nás natáčala televízia RTVS.

V stredu sme vyrazili do Dubnice nad Váhom na výlet, kde sme navštívili keramickú dielňu Soni Zeliskovej, ktorá nám porozprávala o tom, ako vzniká keramika, predviedla nám prácu na kruhu a dokonca sme si vytvorili i krásne srdiečkové misky, ktoré už určite skrášľujú príbytky účastníkov tábora. Okrem iného sme si spolu pozreli film, spoznali park a dubnické uličky, či zlízali chutnú zmrzlinu. Po príchode na chatu sme si spravili príjemnú večernú opekačku.

Správny dizajnér musí mať v sebe aspoň štipku kreativity a práve tú sme sa snažili vo štvrtok doobeda rozvinúť aj v našich táborníkoch. Pomocou rôznych šablón si mohli navrhnúť a namaľovať vlastnú látkovú tašku, a keďže v každej domácnosti má väčšinou niekto dlhé vlasy, z látok, ktoré sme dostali od Bubulákovo, sme s pomocou animátorky Evky ušili krásne a pestrofarebné gumičky do vlasov. Aby sme sa po obedňajšom oddychu riadne rozhýbali, boli na programe loptové hry. Futbalový zápas bol určený pre chlapcov a dievčatá si zahrali vybíjanú a vajce. Adam k štvrtkovému dňu dodal: „Páčil sa mi film a večerné kino, ktoré sme si spravili v spoločenskej miestnosti.

Keďže piatok bol posledný deň, ktorý sme celý prežili spolu, na rad prišlo vzdelávanie sa v oblasti slušného správania a stolovania. Animátorka Betka si pripravila teoretickú časť, ktorá bola spestrená video ukážkami a neskôr i praktickým nácvikom ( príprava stolovania na slávnostnú večeru). Pred obedom sme dokonca stihli pripraviť smotanovo piškótové torty, s ktorými sme sa po večeri podelili aj so zamestnancami kuchyne.

Po obede si každá skupinka pripravila krásne, originálne a dokonca i humorné scénky, pomocou ktorých určitým spôsobom poukazovala na to, akému správaniu sa v reštaurácii či v spoločnosti máme vyhnúť a ako by sme sa mali v rámci etiky správne zachovať. Veríme, že si táborníci mnohé pravidlá slušného správania a aj stolovania osvojili. Animátorka Aďka (vedúca tábora) prezradila malú humornú situáciu ktorá na divadelnej scéne vznikla: „Pri predvádzaní scénky Rande v reštaurácii si slečna, ktorá, správne, odmietala mužov, čo si objednávali namiesto decentného drinku tvrdý alkohol, nakoniec samotná objednala vodku …

Samozrejme, bez humorných situácií a úsmevu na tvári by sme nedokázali fungovať asi nikto. S úsmevom na perách ide všetko ľahšie a na našom tábore to platí dvojnásobne. :)

Táborom nás sprevádzali i aktivity, ktoré v žiadnom prípadne nemohli ani teraz chýbať. Ranná rozcvička bola súčasťou skoro každého dňa, písali sme si táborovú poštu a vo viaceré dni sme súťažili v tombole o krásne ceny od DM drogérie a mnohých ďalších sponzorov. A týmto by sme sa chceli srdečne poďakovať všetkým sponzorom nášho tábora, v prvom rade firme Dedoles, ktorá prispela sumou 4 206€ Spoločnosti Downowho syndrómu na Slovensku na tento náš pobytový tábor, ale aj ďalším sponzorom, ktorými boli už spomínané Pískacie, Bubulákovo, Drogéria DM a ďalej rodičia a kamaráti a ďlaší podporovatelia tábora pre mládež s downovým syndrómom. Ďakujeme!

V sobotu sme sa všetci objímali a lúčili, pretože nám tábor končil. Nikomu sa našťastie nič vážneho nestalo. Aj sme si niektorí poplakali (samozrejme iba od smútku), ale s mnohými sme sa lúčili aj s úsmevom, v nádeji, že sa o rok vidíme znova.

Verím, že si mladí užili spoločný čas s nami animátormi. Dôkazom toho je aj pekná pošta od Ivka, ktorý nám napísal: „Milí moji kamaráti, kamarátky a všetci animátori, nadišla chvíľa lúčenia sa s kamarátom Ivkom. Je mi to ľúto, ale musím odísť. Bolo mi tu s vami dobre. Páčili sa mi diskotéky, oblievačka vodou a výroba torty. Najlepšia partia aká sa tu mohla stretnúť je táto. Našiel som si tu kopu kamarátov ako je Dado a kamarátok ako je Zuzka. Mám vás všetkých rád. Zo srdiečka vám posiela cmuk na vaše líčka váš Ivko.“ Musím sa ale priznať, že aj krátke vyjadrenie od Kiky: „na tábore bolo dobre,“ pre nás animátorov veľmi veľa znamená!  

Animátorka Majka opísala svoju prvú skúsenosť s táborom pre mládež s downovým syndrómom takto: „Na tábor som sa prihlásila na poslednú chvíľu. A s veľkým rešpektom pred neznámom, ktoré ma čakalo. Už po pár hodinách som ale zistila, že mám dočinenia s úžasne krásnymi ľuďmi. Pochodila som už nejeden tábor a školy v prírode, no musím povedať, že toľko lásky, čo sa rozdávalo a prijímalo na tomto tábore, to som nezažila ešte nikde. Tak krásni a úprimní ľudia, tak krásne chvíle, animátori, prostredie. Myslím, že kto takýto tábor nezažil, celkom ani neporozumie tomu, čo sa tu snažím opísať. Tak len chcem vyjadriť veľkú vďaku za to, že som mala možnosť všetkých týchto milých a krásnych ľudí spoznať a pevne verím, že sa vidíme (minimálne) o rok. “

Nakoniec verím, že si aj rodičia užili čas strávený bez nich, ale predpokladám, že vo vedomí, že im ich deti, vnúčatá či súrodenci vo všetkom tom pokoji chýbajú.

Na záver by som sa chcela podeliť s malou myšlienkou, ktorá mi vznikla v hlave tak nejak spontánne a verím, že sa nikto neurazí a že sami uznáte, že má väčšiu hlavu a pätu než pôvodný výrok:

„Žiaden človek nedokáže dať toľko lásky človeku, ako „downík“ človeku!“

V mojich očiach má obrovskú hĺbku a čo vo vašich … ?

Katarína Bolčeková

Celoslovenské stretnutie exalliev

Exallievy FMA sú najmladšou zložkou saleziánskej rodiny na Slovensku. Pôsobíme v troch strediskách. To najstaršie vzniklo v Humennom v roku 2004. V roku 2011 sa k nemu pridalo stredisko v Dubnici nad Váhom a doteraz posledné stredisko vzniklo v Trnave. Každé má okolo 30 členov. Naše historicky prvé spoločné stretnutie sa uskutočnilo od 9. do 11. augusta v Dubnici nad Váhom. Keďže exallievy svoje povolanie žijú naplno najmä vo svojich rodinách, tak ani tie pri tom nechýbali. Prišli aj ockovia s deťmi. V piatok po svätej omši sa všetky deti veľmi rýchlo skamarátili a už boli vo víre spoločných hier. A my, exallievy, sme tak mali priestor na vzájomné spoznávanie sa a rozhovory.

Ďalší deň sme vďaka našim obetavým kňazom saleziánom opäť začali spoločnou svätou omšou v kaplnke u sestier. Svätú omšu koncelebroval don Piatrov. Po svätej omši sme sa spoločne celé rodinky vybrali na horu Butkov – najmladšie pútnické miesto na Slovensku. Pod vrcholom je skalné sanktuárium Božieho milosrdenstva a Jána Pavla II. Po ceste sme sa pomodlili krížovú cestu sestry Faustíny, ktorá nás doviedla k cieľu. Po príchode sme si dali zaslúžený obed, ktorý sme si sami vyniesli a opiekli, z čoho mali najväčšiu radosť deti. Po nabratí nových síl sa naše rodinky pustili do pátrania po poklade. Túto aktivitu pripravila mamina Maťka. V odkazovačke sme s najmladšími členmi spoznávali životy svätcov saleziánskej rodiny a vďaka nim sme našli poklad tohtoročnej strenny: „Svätosť je aj pre Teba.“ Po návrate z výletu sme pokračovali v rozhovoroch a obohatili sme sa i vzájomnými skúsenosťami zo života našich stredísk. Spoločne sme hľadali možnosti ako dať priestor novým členkám. Stretnutie sme zakončili v nedeľu svätou omšou vo farskom kostole svätého Jakuba a spoločným obedom.

Potom prišlo lúčenie a odchod domov, pre niekoho pár metrov a pre ďalších stovky kilometrov. Lúčili sme sa však spokojné, naplnené prijatím, rodinnosťou a saleziánskym duchom s prianím ďalšieho stretnutia. Krásne na celom stretnutí bolo aj to, že práve v nedeľu 11.8. má narodeniny tá, ktorá nás, všetky exallievy v strediskách, dala dokopy a práve v túto nedeľu mohla byť aj ona prítomná na prvom spoločnom stretnutí exalliev FMA z celého Slovenska. Aj touto cestou ďakujeme Márii za dar, ktorý v Tebe máme a že nám pomáhaš rásť a upevňovať sa v našom povolaní. (exa)

Do Dubnice prišla nová sestra

Čaute, ja som sestra Lamiya. Áno, áno v mojom mene je aj mäkké aj tvrdé i. Mám 27 rokov. Som 2 roky šťastná sestra salezianka. Pochádzam z Azerbajdžanu z hlavne mesta Baku. Na Slovensku som už 8,5 roka. Slovenčina mi celkom ide ale predsa občas zbadáte chýbyčky krásy. Mám rada šport, v podstate každý. Rada sa vozim na kolobežke a natáčam videjka. Veľmi sa teším na Dubnicu, na sestry, bratov a všetkých ľudí s ktorými sa zoznamim. Verim že spolu zažijeme veľa krásnych chvíľ. Do skorého videnia.

Netradične tradičná opekačka exalliev

Každý rok si  exallievy  Dcér Márie Pomocnice pripomínajú deň svojho založenia rodinnou opekačkou, ktorá tento rok bola grilovačkou ☺. Stretli sme sa na dvore u sestier saleziánok a zažili sme spolu krásne spoločné popoludnie. Nechýbala spoločná modlitba a don Pavol Piatrov požehnal nás, naše rodiny aj jedlo, ktoré sme pripravili. Okrem exalliev na túto akciu tradične pozývame aj mamičky, ktoré chodia so svojimi deťmi k sestrám FMA každý štvrtok doobeda do Matelka, kde sa im venuje don Červeň. Deti sa spolu zahrali futbal, pobehali si po dvore a vybláznili sa v telocvični. Niektorí dospeláci nadviazali nové známosti a pozdieľali sa o svojich radostiach a starostiach. Mnohé mamičky sú exallievy vďaka sestre Márii Bartovej, ktorá ich mala ako dievčatá na stretku. Nakoľko  sr.Mária odchádza do Trnavy na Kopánku, mnohé z nich jej prišli vyjadriť svoju vďaku.

Ďakujeme všetkým, ktorí prišli a tešíme sa na budúci rok☺  ( M.Chvojková )

O tom, ako fungovali skupiny mamičiek s deťmi v SCVČ Laura v tomto školskom roku sa dočítate viac na stránke  http://scvcdubnica.blog.cz/   alebo   https://www.facebook.com/laura.dubnica

Nedus svoju budúcnosť! (Svetový deň životného prostredia)

Už od roku 1974 je 5. jún dňom, kedy celý svet venuje špeciálnu pozornosť problematike znečisťovania a ochrany životného prostredia. Hlavnou témou Svetového dňa životného prostredia 2019 je znečisťovanie ovzdušia. Dôležitosť venovať sa tejto problematike zdôrazňujú aj alarmujúce štatistiky Svetovej zdravotníckej organizácie, podľa ktorých každý rok zomrie na choroby spôsobené znečisteným ovzduším 7 miliónov ľudí, inak povedané 800 ľudí za hodinu alebo 13 ľudí každú minútu. Okrem fyzického zdravia má znečistené ovzdušie negatívny vplyv aj na mentálne zdravie človeka. Znečisteniu ovzdušia na úrovni, ktorá je zdraviu škodlivá, je vystavených 92% svetovej populácie – problematika sa teda týka každého jedného z nás.


K realizácii aktivít zameraných na zvyšovanie povedomia o problematike znečisťovania ovzdušia sa pridali aj Saleziáni don Bosca kampaňou Nedus našu budúcnosť! Saleziáni don Bosca sa po celom svete venujú výchove a formácii mládeže. Na planéte žije 1,2 miliardy mladých ľudí, v roku 2030 to bude 1,3 miliardy. Nezodpovedné správanie k životnému prostrediu má vplyv na budúce generácie, ktoré si zaslúžia zdravý život v udržateľnom prostredí. Kampaň Nedus našu budúcnosť! nám v Svetový deň životného prostredia 2019 pripomína, aké dôležité je prijímať opatrenia na ochranu ovzdušia a aké dôsledky má na naše zdravie zanedbávanie takejto ochrany. Kampaň spustila saleziánska medzinárodná iniciatíva Don Bosco Green Alliance, ku ktorej sa na Slovensku pridali Saleziáni Don Bosco a saleziánske organizácie vrátane občianske združenie SAVIO, Domka – Združenie saleziánskej mládeže, Laura – Združenie mladých, FMA – Dcéry Márie Pomocnice, ASC – Združenie saleziánov spolupracovníkov, Združenie exallievov don Bosca na Slovensku. Týmto sa saleziánska rodina pripája aj k výzve na prijatie opatrení v záujme zastavenia klimatickej krízy.


Odkiaľ pochádza znečisťovanie ovzdušia? Okrem prírodného znečistenia sopečnými erupciami či
piesočnými búrkami, má na kvalitu vzduchu, ktorý denne dýchame, negatívny vplyv ľudská aktivita. Znečistenie vzduchu spôsobené ľudskou činnosťou pochádza z piatich hlavných zdrojov. Prvým je spaľovanie fosílnych palív, dreva a palív z biomasy v domácnostiach, ktoré na varenie, kúrenie a svietenie využívajú asi tri miliardy ľudí sveta. Ďalším zdrojom znečisťovania ovzdušia je výroba energie, pričom najväčším prispievateľom sú uhoľné elektrárne. Tretím zdrojom znečisťovania ovzdušia je doprava, ktorá je zodpovedná za takmer jednu štvrtinu emisií oxidu uhličitého súvisiacich s energiou, pričom tento podiel neustále rastie. K znečisťovaniu ovzdušia výrazne prispieva aj poľnohospodárstvo, a to najmä chov dobytka, ktorý spôsobuje vylučovanie veľkého množstva metánu a amoniaku, ale aj spaľovanie poľnohospodárskeho odpadu. Piatym hlavným zdrojom znečistenia ovzdušia ľudského pôvodu je spaľovanie odpadu. Až 40% svetového odpadu je spaľovaných na otvorených priestranstvách, pričom otvorené spaľovanie poľnohospodárskeho a komunálneho odpadu sa praktizuje v 166 krajinách sveta.


Ako môže k lepšiemu ovzdušiu prispieť jednotlivec? Nápadov je hneď niekoľko – uprednostnenie pešej chôdze, verejnej dopravy či bicykla pred automobilovou dopravou, využívanie hybridných či elektrických áut, vypínanie motora, ak auto nie je v pohybe, obmedzenie konzumácie mäsitej stravy a mliečnych výrobkov, kompostovanie organického odpadu, recyklovanie odpadu, využívanie energeticky efektívnych domácich spotrebičov a vykurovacích systémov, vypínanie elektroniky a svetiel, ak sa práve nepoužívajú. S akou aktivitou začneš 5.júna ty? Čas na zmenu je práve teraz. Pridaj sa. Nedus našu budúcnosť!