Opustili nás dvaja hokejbaloví velikáni

Musíme úprimne priznať, že z toho nie sme veľmi nadšení. Bohužiaľ však, ako to v dnešnom športovom svete chodí, hráčov svetovej triedy je málo a preto môžeme nad týmito rozhodnutiami prižmúriť očko. Určite bude platným členom pri výchove hokejovej mládeže na ďalekom východe (Aďka) a úspešne bude hájiť znak dvojkríža pri medzištátnych zápasoch na misii v Taliansku (Štellko). Aby som však stále neplakal, poďme trošku poďakovať…poďakovať Pánovi, že sme mali tú česť zahrať si s nimi, a to takmer každý týždeň od minulého leta.

Slušnosť káže začať pri dáme. Asi nikto by pri pohľade na toto krehké stvorenie nepovedal, aká zdatná hokejbalistka vie byť Aďa na ihrisku. Niet sa čo čudovať. Možno viacerí z vás neviete, že Aďa už dávno absolvovala to, čo čaká Štella v Turíne. Ešte predtým, ako si ju Pán povolal za nevestu, brázdila ľadové plochy s dvojkrížom na drese. Mám taký pocit, že vedľa neho bolo vyšité aj kapitánske C-čko. A kapitánkou bola aj u nás na ihrisku. Prítomnosť ženy, zvlášť rehoľnej sestry, dodávala nášmu mužskému, často zdravo agresívnemu, spoločenstvu potrebný pokoj a rozvahu. Naučila nás, že aj keď hokejbal niekedy dosť bolí, nemusí to byť až také zlé. Stačí byť len trošku ohľaduplnejším protihráčom. Koniec-koncov, hráme len pre radosť. Z našich úst razom vymizli slová, ktoré by z našich úst nemali vychádzať, do veľkej miery sa vytratili aj mená Ježiša a našej nebeskej matky. A aj keď niekedy letela loptička príliš vysoko a hokejka v hneve udrela o mantinel, vždy sa usmiala a povedala niečo povzbudivé. Naučili sme sa pri nej, že ak je aj žena hocijako fyzicky silná, vždy musíme my –mužské pokolenie, brať na ňu ohľad. A pri týchto situáciách sa odkryla krása Božieho plánu, ktorý nás stvorili rovnocennými, ale predsa rozdielnymi.

Ak Aďa stelesňovala pokoj, kľud a rozvahu, Štella môžeme označiť za čistý protiklad. Neľakajte sa – je to kompliment! Od sekundy, kedy sa ocitol na betónovej ploche, zmenil sa na nepoznanie. Úsmev razom vymizol a z jeho tváre a očí bolo čítať len túžbu zvíťaziť. Ak sa nepodarilo zvíťaziť v zápase, muselo sa podariť vyhrať každý jeden súboj. Poviem vám, Štello je pre každého protihráča testom trpezlivosti. Bol jednoducho vždy a všade. Zrazu ti niekto podvihol hokejku, zrazu ti niekto vypichol loptičku. Zabránil gólu a mihnutím oka už ohrozoval súperovu bránku. Jeho rozvaha sa prejavovala najmä v túžbe dať zo seba všetko. A myslím, že to je to, čo Štella charakterizuje aj ako saleziána-kňaza. Môžeme v krátkosti skonštatovať, že aj pri hre si zachoval salezianského ducha, ba čo viac, ešte ho viac živil. Stal sa nám príkladom toho, že všetko, čo robíme, máme robiť v prítomnosti Boha. Naučil nás, že šport je darom a je len na nás, akým spôsobom budeme Bohu vďační, že môžeme behať, skákať, hrať hokejbal, či iný šport.

Aďa a Štello. Typologicky odlišní hráči, každí s inými úlohami od svojho nebeského trénera. Don Bosco kedysi povedal, že na ihrisku spoznáš ich pravú tvár. A ich tvár je skutočná, radostná a plná dôvery v toho, komu slúžia. Sme radi, že cez úžasný šport aj nás priviedli o krôčik bližšie k svätosti.

Za všetko veľmi ďakujeme. Držte sa!

(Autor: Marek Strapko)

Zmeny u dubnických saleziánok

Tu na našej zemi sme iba pútnici na ceste do nebeského kráľovstva. Potvrdzuje to aj život rehoľníkov a rehoľných sestier. Dnes sú tu a zajtra inde.

O zmenách v komunite saleziánov sme už informovali. Týka sa to však aj dubnických sestier saleziánok. K 1. augustu sa z Dubnice sťahovali 3 sestry: sr. Lenka Pukajová do Šamorína, sr. Aďa Badíková do Michaloviec a sr. Ela Holá do Rožňavy.

Každá z nich tu urobila veľmi veľa dobrého. A so svojimi kvalitami budú veľkým obohatením pre ich nové komunity. Sprevádzajme tieto sestry v modlitbe.

Zmeny našťastie prinášajú aj vítanie nových sestier. Do Dubnice nad Váhom prichádzajú tri nové. Sr. Gabriela Bauerová prichádza z Michaloviec, sr. Elena Caunerová z Trnavy a sr. Františka Martinková z Nitry – Orechovho dvora. Podrobnejšie ich ešte predstavíme.

Nateraz len: sestry, vitajte a nájdite tu domov. Aspoň teda ten pozemský. Hej, vieme, že naozaj doma budeme až v Nebi. Ale taká predchuť Neba môže byť hádam už aj tu. A aj vďaka vašej prítomnosti… :)                            pp

Zasvätení žilinskej diecézy sa stretli s otcom biskupom

Už tradične sa biskupi v týchto dňoch stretávajú so zasvätenými žijúcimi a pôsobiacimi na území ich diecéz. Aj dubnické sestry a bratia saleziáni sa vybrali v sobotu na stretnutie s otcom biskupom Tomášom Gálisom. Konalo sa v Žiline z príležitosti sviatku Obetovania Pána (2.2.2018) – dňa zasväteného života – u bratov kapucínov.

Fotka Kráčame spoločne.

Stretnutie sa začalo svätou omšou o 10.00 v Kostole obrátenia sv. Pavla. V kázni otec biskup vyjadril vďaku i ocenenie rehoľného života, a predstavil i výzvy pre zasvätený život v súčasnom svete. Po svätej omši sa po krátkej adorácii prítomným prihovoril don Pavol Grach, SDB, ktorý prišiel až z bratislavskej diecézy všetkých povzbudiť odkazom pápeža Františka, dokumentmi „Radujte sa!“ a „Skúmajte!“ a štyrmi biblickými úryvkami.

Fotka Kráčame spoločne.

Následne boli všetci zúčastnení pozvaní na malé agapé do pastoračného centra Fidélio, kde strávili príjemný čas v neformálnych rozhovoroch.

Fotka Kráčame spoločne.

Sme radi, že sa môžeme i takýmto spôsobom lepšie spoznať a osláviť i budovať jednotu medzi sebou v spoločenstve našej diecézy.

(Elena Holá, FMA)


Výroba adventných vencov

V oratku Laura u sestier saleziánok sa v sobotu 2.12. vyrábali adventné vence.

Prišlo veľa detí, mladých i rodičov z Dubnice i okolia. Niektorí si priniesli aj vlastný materiál, iní využili spoločné zásoby. Na záver prišiel pán farár Marián Bielik a vence posvätil.

A sme prichystaní na Advent! :-)

(sr. Elena Holá)


MISIE – cesta pomoci druhým

V Janove 14. novembra 1877 don Bosco a Mária Dominika Mazzarellová odprevádzali členov 3. misionárskej výpravy do Južnej Ameriky. Medzi nimi bolo aj 6 prvých saleziánok. Pre sestry to bol začiatok misijného diela. Od prvej misijnej výpravy je 140 rokov.
Misie,
slovo, za ktorým sa skrýva veľa ľudskosti, veľa námah a rozhodnutí pri ohlasovaní evanjelia. Veľa obety a lásky dávať sa do služby ľuďom, ktorí to potrebujú.
Odvtedy odišlo do misií mnoho saleziánok, ktoré strávili svoj život v službe deťom, mladým ale aj všetkým ľuďom a položili základy mnohých výchovných diel.
Medzinárodná organizácia Vides, pôsobiaca aj na Slovensku, vychováva a združuje mladých ľudí – dobrovoľníkov, ktorí sa zapájajú do celosvetových projektov pomoci chudobným.
Pri tejto príležitosti sme v našom Scvč Laura urobili výstavu predmetov a obrazového materiálu aj z krajín, kde pôsobia naše sestry misionárky:
Afrika – Angola
Južná Amerika – Paraguay
Európa -Maďarsko, Albánsko, Ukrajina,
Ázia – Azerbajdžan
Výstava bola k dispozícii deťom zo stretiek a krúžkov, ale i ich rodičom.
Deti sa mohli dozvedieť, v akej biede žijú ich rovesníci vo svete, ale aj to, že je možná a otvorená cesta pomoci. A hoci väčšina z nás sa nevydá do ďalekých krajín, môžeme prežívať svoju misiu v bežnom živote: byť misionármi/kami nádeje a radosti.
(es)

Zdroj: scvcdubnica.blog.cz
Foto nájdete aj tu.

Aj dubnické deti sa modlia ruženec

Špeciálne v mesiaci október zverujeme svoje potreby do rúk Ružencovej Panny Márie, aby ich odovzdávala Bohu. Vo farnosti sa každý deň v týždni modlí pred sv. omšou túto modlitbu jedna zo skupín, ktoré tu pôsobia.

18. október je výnimočný deň, kedy pápežská nadácia ACN aj tento rok iniciovala aktivitu Milión detí sa modlí ruženec. Stretla sa s veľkým ohlasom aj u nás na Slovensku. Zapojili sme sa do nej aj sestry saleziánky spolu s mladými a deťmi na tých miestach, kde pôsobíme – v Súkromnom centre voľného času Laura a na Cirkevnej škole sv. D. Savia. Pridali sa ku nám aj niektoré exallievy, ktoré sa modlili  spolu s deťmi.

Jedna z mamičiek sa vyjadrila: „Keďže sme mali choré najmenšie deti, tak sme sa do akcie zapojili doma. Bola som milo prekvapená, že sme sa pomodlili celý ruženec – že vydržali :-) .“


Pri rozhovore s deťmi bolo zaujímavé počuť, ako vnímajú potrebu pokoja vo svete, kde sú vojnové konflikty, ale aj vo vlastných rodinách, v triedach, ktoré každý deň navštevujú.

(es)

 


Túžba exalliev sa stala skutočnosťou

Skupina exalliev pri FMA blízkych dvoch stredísk z Dubnice nad Váhom a z Trnavy zatúžili po väčšom vzájomnom spoznaní sa. Táto možnosť sa naskytla v nedeľu 15.10.2017, kedy zo severu aj z juhu putujúce exallievy sa stretli na Skalke. Je to miesto pustovníkov sv.Andreja-Svorada a Benedikta.

Na výlet prišli aj so svojimi rodinami, čo bolo o to viac obohacujúce. Najmladšou účastníčkou bola 9-mesačná Lea. Počasie bolo nádherné a veľmi príjemné na „šlapanie“ lesom alebo popri Váhu. Vyšli od pustovne, ktorú si prezreli aj s odborným výkladom a putovali až ku kostolu. Počas
prechádzky spolu s deťmi plnili zaujímavé úlohy. Záver stretnutia patril spoločnému sláveniu sv. omše na tomto pútnickom mieste.
“ Bola to naozaj super akcia – púť, výlet, stretko, spoločenstvo, sv.omša aj hry a poučenie pre deti – všetko spolu za jedno popoludnie. Ja osobne som tam načerpala radosť a energiu. “ Katka

„Dobre mi padlo stretnúť sa s inými rodinami, aj s ich deťmi, porozprávať sa, podeliť sa so skúsenosťami,“ vyjadrila svoje dojmy Valika z Trnavy.

Dobre padlo stretnutie aj dvom predsedníčkam pani Martine Chvojkovej a Veronike Bakovej, ktoré sa mohli trochu pozdieľať o fungovaní a vedení stredísk.

Do budúcnosti chcú ešte naplánovať podobné aktivity, viac sa spoznávať, pomáhať si na ceste povolania, vymieňať si skúsenosti zo života v rodine a spolu so sestrami pri apoštolskej činnosti.
(es)


Animátori sa zúčastnili prvého Animáku

Saleziáni opäť odštartovali ďalšiu sériu „anima víkendov“ pre animátorov. Prvý Animák sa konal od 13. do 15. októbra 2017 na chate v Slávnickom podhorí.

Odvaha nespočíva v slovách, ale spočíva vo voľbe.“ Antoine de Saint Exupéry. Sedemnásť odvážnych animátorov si vybralo túto voľbu. Začať na sebe pracovať aj prostredníctvom Animákov. Rozhodli sa, že v tichosti, mimo rušného mesta preskúmajú uplynulé mesiace, obohatia sa niečím novým a spoločne zažijú neopakovateľný víkend s priateľmi v prírode.

Duchovná obnova a Enneagram, boli hlavnou náplňou. Duchovná obnova bola poprešívaná témou: Láska k sebe samému a sebaprijatie. Prijať seba takého aký som s láskou, je veľmi ťažké. Ale je to začiatok dobrodružstva s Bohom.

Enneargram alebo nástroj na zistenie typu osobnosti účastníkom pomohol pri hľadaní svojej osobnoti. Hlavnou úlohou tejto témy nebolo len zistiť typ osobnosti, ale hlavne odhaliť svoje slabé stránky, začať na nich pracovať a pochopiť správanie ostatných ľudí.

Okrem obohacujúcich tém nechýbal čas na relax, šport a opekačku.

Za prípravu a zrealizovanie „anima víkendu“ patrí veľké ďakujem Petrovi Magurovi SDB, Danke Oremovej FMA a Elenke Holej FMA.

(Jaroslav Minárik)


Poľská sestra saleziánka po rokoch opäť navštívila Dubnicu

Meno sr. Terezy Czekala – trojnásobnej poľskej provinciálky a zakladateľky diela FMA v Odesse – je medzi sestrami FMA známe. Jej účasť na blahorečení dona Titusa Zemana v Bratislave bola jedinečnou príležitosťou stretnúť sa s ňou, pretože je priamou pamätníčkou a svedkyňou života a rozvoja sestier saleziánok na Slovensku v rokoch 1979 – 1990, teda v období tajného pôsobenia sestier počas komunizmu.


Sr. Tereza prejavila záujem zozbierať a skompletizovať spomienky potrebné pre historické skúmanie tohto obdobia. To sa stalo náplňou „historického“ stretnutia v dňoch 1. – 2. októbra 2017 v Dubnici nad Váhom, kam sr. Tereza chodievala najčastejšie, pretože na tunajšiu faru prichádzali s veľkým rizikom mladé ženy, cítiace povolanie stať sa saleziánkami, za sr. Máriou Černou, ktorá síce navonok bola gazdinou na fare, ale predovšetkým bola tajnou magistrou noviciek. Takto sa formovali budúce sestry a tu v izbe za zatvorenými dvermi skladali rehoľné sľuby, o ktorých nevedeli ani ich rodičia. Dôvod vtedajšej občasnej a „tajnej“ prítomnosti sr. Terezy na Slovensku v tých časoch bol jednoduchý: slovenské FMA jurisdikčne patrili pod Poľskú provinciu a ona ako predstavená chodievala sestry navštíviť, vypočuť si ich, poradiť, povzbudiť…


Sr. Tereze sa v týchto dňoch dostalo srdečného prijatia zo strany komunity FMA aj SDB v Dubnici, prehliadla si tunajší farský kostol, saleziánsky dom, Katolícky dom a uctila si hrob dona Jozefa Čakánka, SDB (+1985), vtedajšieho farára.

S členkami provinciálnej historickej komisie sr. Máriou Bartovou, sr. Evou Matejkovou a sr. Kamilou Novosedlíkovou sa venovala zbieraniu informácií pre vytvorenie komplexnejšieho obrazu o spomínanom období našej provincie.

sr. Eva Matejková


Read more

Nocovačka stretka Newiem

Prvé stretko ôsmačiek Newiem začalo školský rok svojou nocovačkou. Aby sa preverila ich kondička po lete, hneď na začiatku si prešli aj s animátorkami a plnou spacákovou výbavou niekoľkokilometrovú, priebežne sa upravujúcu trasu Dubnica nad Váhom, nový kostol – Kolačín, lúky a háje – Nová Dubnica, saleziánske stredisko.

Názory na takúto formu transportu boli rôzne – od častých prestávok a oddychov a výrokov typu: „poďme sa odfotiť“, „aký krásny výhľad“, „aha, kameňolom“ až po výkriky zdesenia a prekvapenia: „je tu blato“ alebo „a čo som ja nejaká turistka??“, ľútosti: „poďme naspäť domov“ či návrhy na zmenu trasy: „ja hore už nejdem“. Betka ale napr. zhodnotila túto cestu aj ako „osemkilometrovú prechádzku“. A po krátkej kofolovej zastávke sa všetci dostali na miesto činu. Práve tu strávili krásny čas dňa i noci, na mieste, kde kedysi vyrastala ich nová stretko-sestra saleziánka Ela.

Keďže v piatok bol sviatok Sedembolestnej Panny Márie, tak po vybalení a prvotnom spoznaní časti rozsiahlych priestorov strediska indoor i outdoor, sa išlo na večernú svätú omšu, kde odvážne a ukážkovo prečítala druhé čítanie Sima. Pokračovalo sa v exkurzii pod kostolom i v stredisku, večerou z vlastných zásob a hrami.

Významný cieľ nocovačky – naučiť sa hrať Bang! sa podarilo úspešne naplniť .

Okrem toho sa veeľa tancovalo (v tme na pódiu), hral sa pingpong a v piatkovej nočnej tme sa zase výborne hrali „trochu strašidelnejšie hry“ a schovávačky.

Milým a chutným nočným prekvapením bol aj príchod narodeninovej torty s blahoželaním miestnych bratov a animátoriek. Nechýbala ani spoločná večerná a ranná modlitba a stolovania…a samozrejme veeeľa rozprávania i plánovanie stretka na ďalší rok. Dievčatá boli ochotné aj do upratovania a animátorky Betka a Mária sa zase podujali zabezpečiť stravu pre hladné žalúdky sobotňajšími nákupmi.

Oceňovali sme i trpezlivosť miestnych saleziánov s množstvom a intenzitou hluku, ktorý sme produkovali. Veľkým povzbudením bol pre nás svojou prítomnosťou, záujmom i sprevádzaním don Jozef Ragula počas celej nocovačky, za čo mu úprimne ďakujeme!

(sr. Elena Holá, FMA)