Víkendovka o povolaní

Duchovné povolanie, do ktorého Boh povoláva každého z nás, je veľkou otázkou, ktorú si kladú najmä mladí ľudia. Kládlo si ju aj jedenásť chalanov, ktorí sa zúčastnili Víkendovky o povolaní v dome saleziánskeho noviciátu v Poprade. Účastníci sa zišli  takmer z celého Slovenska vo veku okolo 19 rokov, aby urobili niečo pre svoju budúcnosť.

Táto Víkendovka – od 16. do 18. marca – bola časom určeným pre spoznávanie Božej vôle, modlitby, meditácie, tvorenia spoločenstva, zábavy a dobrého jedla. O program sa starali novici  a saleziáni don Bosca z Popradu. Súčasťou programu boli sv. omše, rozhovory s novicmi a taktiež výlet do Tatier. Podujatie nieslo tému inšpirovanú snom don Bosca z deviatich rokov a heslom „Časom všetko pochopíš“.  Na záver bol priestor vyjadriť sa a zhodnotiť zážitky a udalosti. Pozitívna kritika prišla ako zo strany saleziánov, tak aj zo strany chlapcov. Ďalší mladí hľadajúci svoje povolanie sa tak môžu tešiť na „VOP-ku“ aj na budúci rok.

(Marek Hudec)

Stretnutie rodičov, ktorí darovali svoje deti Bohu

V predvečer slávnosti Nepoškvrneného Počatia Panny Márie sa v domácom prostredí saleziánskeho domu uskutočnilo milé tradičné stretnutie rodičov kňazov a zasvätených z Dubnice nad Váhom.

Po krátkom schádzaní sa, privítaní a modlitbe, sa prítomní mohli posilniť z nachystaných dobrôt a porozprávať so svojimi spolusediacimi. Potom dostal každý aj vlastný priestor, aby sa krátko predstavil a s ostatnými sa podelil s tým, čím žije, ako sa majú deti, a pod. Zdieľané radosti i bolesti môžu tak všetci vkladať do svojich modlitieb a aj týmto spôsobom mať účasť na životoch tých druhých, pomáhať si, podporovať sa, povzbudzovať. Byť rodičom zasväteného je špeciálna forma obety a je to pre nich aj osobitná výzva k modlitbe za vernosť a vytrvalosť tomuto povolaniu pre svoje deti. Pán farár poďakoval a ocenil mnohých rodičov za ich stálu a zodpovednú službu, modlitby a pomoc vo farnosti.Na záver dostali všetci zúčastnení požehnanie a s vďačnosťou sa rozišli domov.

Ďakujeme aj my našim saleziánom za toto podujatie, ktoré nás všetkých takýmto špecifickým spôsobom ešte viac spája a povzbudzuje v povolaní, vzájomných vzťahoch a rodinnosti.

sr. Ela Holá FMA


Hľadáš svoje povolanie? Vykroč s nami na cestu rozlišovania!

Cesta rozlišovania povolania je projekt, ktorý Saleziáni dona Bosca na Slovensku ponúkajú už viac ako 25 rokov mladým mužom maturantom, vysokoškolákom alebo už pracujúcim, ktorí hľadajú svoje životné povolanie. Táto jednoročná cesta je rozdelená na desať víkendových stretnutí, vždy v inom kúte Slovenska. Každé zastavenie na tejto ceste ponúka príležitosť stretnúť zaujímavého hosťa, vypočuť inšpiratívnu tému, zažiť silu spoločenstva, byť osobne sprevádzaný a prehĺbiť svoj duchovný život. Ak chceš stretnúť Boha, spoznať seba a svoje miesto v živote, tak vykroč s nami a rozbaľ svoje povolanie!

Salezián z Novej Dubnice bude vysvätený za kňaza

V sobotu 24. júna 2017 príjme v Košiciach vkladaním rúk a konsekračnou  modlitbou Mons. Stanislava Stolárika kňazskú vysviacku salezián Michal Cedzo pochádzajúci z Novej Dubnice. Ako chlapec navštevoval SPŠ v Dubnici nad Váhom a silným zlomom v jeho živote bola príprava na sviatosť birmovania. Tento rok ukončil teologické štúdiá na Saleziánskej pápežskej univerzite v Turíne a jeho prvým pôsobiskom ako novokňaza bude Rožňava.

Primičnú svätú omšu bude Michal sláviť vo svojom rodisku v sobotu 1. júla 2017 o 10:30. Všetci sú srdečne pozvaní.

(Peter Štellmach SDB)

Za duchovnými povolaniami z Dubnice stojí bezpodmienečná láska ich rodičov

p1110100

V predvečer slávnosti Nepoškvrneného počatia Panny Márie sa už tradične v saleziánskom dome konalo stretnutie rodičov zasvätených osôb z nášho mesta. Z Dubnice nad Váhom si Pán Boh povolal vyše 9 rehoľných sestier a 12 rehoľných a diecéznych kňazov, ktorí pôsobia na celom Slovensku i v zahraničí.

p1110121

Najväčšími dobrodincami sú ich rodičia, ktorí veľkodušne darovali svoje dcéry a synov do služieb celej Cirkvi. Pri spoločnej večeri mali možnosť sa vzájomne pozdieľať a tiež povedať ako žijú ich deti. Tohtoročné stretnutie bolo obohatené aj o hosťa don Jána Martišku SDB, provinciálneho vikára, ktorý sa všetkým na úvod prihovoril a na záver im udelil požehnanie Panny Márie Pomocnice.

p1110127

„Pre nás zasvätených – povedal don Martiška – sú naši rodičia tí, ktorí sú nám ochotní darovať všetko, aj to posledné. Iba ich láska je naozaj bezpodmienečná a je tým najkrajší obrazom lásky, akou nás miluje Boh.“

Viac o povolaniach z Dubnice sa môžete dočítať na našej stránke, kde sa postupne snažíme doplniť rozhovory so všetkými rehoľníkmi a kňazmi.

(don Peter Štellmach SDB)



Tri Dubničanky zložili večné sľuby

V prvú septembrovú sobotu zložili v Banskej Bystrici  sestry saleziánky Viera Antalíková, Dagmara Čepelová a Mária Nagyová večné sľuby. Dubničanky svoje definitívne „ÁNO“ Bohu povedali v Kostole Panny Márie Pomocnice v Sásovej.

Viac o ich ceste k zasvätenému životu si môžete prečítať tu:

Sr. Viera Antalíková

sr. Vierka Antalíková

Narodila v r. 1977, pochádza z Dubnice nad Váhom, kde prežila svoje detstvo. Študovala na Gymnáziu sv. Františka z Assisi v Žiline a potom na Filozofickej fakulte Katolíckej univerzity v Ružomberku odbor – slovenský jazyk a náboženská výchova.

V Dubnici spolupracovala so saleziánmi a sestrami saleziánkami ako animátorka. V období mladosti sa najprv orientovala do manželstva a hľadala si životného partnera, ale časom, po období hľadania, otázok a nespokojnosti srdca spoznala, že jej srdce je stvorené pre Jedného s veľkým J.

Obdobie prvotnej formácie prežila od roku 2002 v Šamoríne.  4.8.2007 zložila 1.rehoľné sľuby. Jej 1. apoštolským miestom boli Košice- Sídlisko KVP. Tu pôsobila  ako učiteľka slovenského jazyka a náboženstva na Gymnáziu a Základnej škole sv. Košických mučeníkov. Bola triednou učiteľkou, mala na starosti školský časopis a vo farnosti okrem prípravy ku sviatostiam viedla animátorky.

Po piatich rokoch ju cesta poslušnosti zaviedla do slovenského Ríma – Trnavy. Tu 3 roky učila na Obchodnej akadémii a základnej škole náboženstvo. Spolupracovala so saleziánmi  pri formácii animátoriek, príprave ku sviatostiam a bola štatutárkou mládežníckej organizácie Laura.

V roku 2015 zmenila  rovinu za oravskú vrchovinu a pôsobí v Dolnom Kubíne. Učí na základnej škole a gymnáziu náboženstvo. Venuje sa dievčatám – stredoškoláčkam a animátorom. V komunite má na starosti ekonomiku. Na celoslovenskej úrovni pôsobí ako členka redakčnej rady v časopise Don Bosco dnes a v projekte Ciest zrenia zastrešuje vekovú kategóriu dievčat, tzv. Očarujúce.

 

 

Sr. Dagmara Čepelová

Sr. Dagmara Čepelová

Narodila sa v roku 1983  a pochádza z Dubnice nad Váhom, kde navštevovala aj Cirkevnú základnú školu sv. Dominika Sávia. Tu zažila prvý kontakt so saleziánkami na hodinách náboženstva, čo malo na jej život určite vplyv, ale vtedy  ich brala ako obyčajné katechétky a vonkoncom nerozmýšľala o rehoľnom živote.

Neskôr, počas strednej zdravotníckej školy, najprv bližšie spoznala saleziánov, u ktorých zažila veľké prijatie a okamžité zaangažovanie do animátorstva. Čas trávený s nimi v saleziánskom spoločenstve  v „Kaťáku“, na táboroch, ale i pri cyklo-výletoch ovplyvnil  jej  výber vysokej školy a vzbudil otázky o povolaní.

Postupne začala viac navštevovať saleziánky, apoštolovať  v rámci možností popri vysokej škole, ale predovšetkým sa nechala duchovne viesť a spoznávať Boží plán s jej životom. Kľúčové pre rozhodnutie odovzdať sa celá Bohu bolo obdobie po duchovných cvičeniach o povolaní. V modlitbe odpovedala Bohu „Áno“ na jeho volanie a potom už jej cesta viedla do Inštitútu dcér Márie Pomocnice.

Obdobie počiatočnej formácie absolvovala striedavo v Šamoríne a Trnave, kde ešte dokončovala štúdia na vysokej škole v odbore špeciálna pedagogika. Po dvojročnom noviciáte jej prvým pôsobiskom bola Banská Bystrica, kde sa v saleziánskom stredisku venovala krúžkom a stretnutiam rovesníckych skupín, organizovaniu rôznych podujatí, v úzkej spolupráci so saleziánmi.  Vynikala veselosťou, emotívnym zápalom a entuziazmom. Zažívala aj pekné sesterské vzťahy plné dôvery, spoločnej radosti a neúnavnosti v dávaní  sa mladým.

Po trojročnej pozitívnej skúsenosti jej preloženie na nové pôsobisko do Humenného spôsobilo smútok. Mladí na východe si však čoskoro získali jej srdce a naplno sa vložila do apoštolátu v Súkromnom centre voľného času Laura, ale i v saleziánskom stredisku. Tu počas  obdobia 5 rokov hlbšie prenikala aj do sesterského života, nadobúdala reálnejší pohľad na zasvätený život,  duchovne sa prehlbovala, hľadala  a nachádzala. S očakávaním, čo Boh pre ňu pripravil, chce zložením večných sľubov v tejto dobrodružnej ceste pokračovať v saleziánskej rodine a  komunite sestier, s mladými pre mladých.

 

 

Sr. Mária Nagyová

sr. Mária Nagyová

Mária sa narodila v r.1978 v Trenčíne. Detstvo prežila v Dubnici n/V spolu so svojimi 2 mladšími bratmi. Rodičia ich zahŕňali láskou a snažili sa dať im dobrú výchovu.

Počas štúdia na gymnáziu sa dostala do kontaktu s vierou cez veriace spolužiačky. Potom pokračovala v štúdiu matematiky a slovenského jazyka na VŠ v Banskej Bystrici. Pán si pripravoval v jej srdci miesto pre svoje pôsobenie. Božia milosť postupne prebíjala múr srdca s jeho hodnotami a predsudkami. Keď múry padli, otvorila svoje srdce pre dar viery.

Po ukončení VŠ začala učiť na ZŠ v Dubnici n/V. Boli to pre ňu krásne roky darovania sa deťom nielen počas vyučovania, ale ja v oratku, na táboroch v saleziánskom duchu.

V r.2003 začala formáciu u sestier saleziánok ako odpoveď na Pánovo pozvanie. Počas rokov formácie spoznávala a objavovala Božiu lásku voči nej, ale aj svoju osobnú krehkosť.

Po zložení prvých sľubov pôsobila v Banskej Bystrici, kde sa naplno venovala mladým a deťom v saleziánskom stredisku a vyučovala na základnej škole Štefana Moyzesa matematiku a slovenský jazyk. Po šesťročnom pôsobení v Banskej Bystrici jej novým pôsobiskom bola Trnava, kde jej boli zverené animátorky, koordinovala miestne stredisko organizácie Laura, združenie mladých a učila viacero predmetov na základnej škole v Hrnčiarovciach n/P. Momentálne je jej novým miestom pôsobenia Bratislava, komunita provinciálneho domu. Jej pôsobiskom bude ústredie mládežníckeho združenia Laura.

Mária po doterajšej skúsenosti saleziánskej cesty, kde Boh nehľadí na naše schopnosti, ale na milujúce srdce, túži dať Pánovi svoj definitívny súhlas na život dobrodružstva s Ním v saleziánskej rodine a pri práci pre mladých.

(zdroj: salezianky.sk)

(fotografie zo sľubov: Martin Funiak)

Dubnica má novú sestru saleziánku

 

Svetovú zložku v počte viac ako 13-tisíc sestier saleziánok obohatili v prvú augustovú sobotu dve nové sestry. Jednou z nich je rodáčka z Dubnice nad Váhom sestra Alenka Badačová a druhou sestra Jana Marková z českých Držovíc.

Sestry Alena Badačová a Jana Marková

Sestry Alena Badačová a Jana Marková

Prvé rehoľné sľuby zložili do rúk svojich provinciálok. Slovenskej provinciálke sr. Jane Kurkinovej a českej provinciálke sr. Jane Svobodovej. Svätú omšu celebroval provinciál saleziánov Jozef Ižold, SDB. Okrem neho svätú omšu vysluhovala desiatka kňazov zo Slovenska i zástupcovia z Česka.

Provinciál Jozef Ižold, SDB

Svoj veľký deň približuje farníčka, už sestra Alenka Badačová: „Tento deň som prežila vo veľkej radosti a pokoji. Vnímala som to ako zázrak – ako dar aj vďaka mnohým modlitbám a obetám, ktoré sú neviditeľné a predsa také citeľné. Tento deň sa stal mojou verejnou odpoveďou na Pánovo volanie a ja som už Jeho nevestou. Verím, že sám Pán, ktorý zostáva stále verný, mi pomôže v tejto vernosti až do konca.

sr. Alena Badačová

Obe sestry zo Šamorína, kde prežili dva roky noviciátu, odchádzajú. Prvým pôsobiskom sr. Aleny Badačovej bude na najbližšiu dobu Banská Bystrica a sr. Jana Marková poputuje do českej Plzne.

prve sluby FMA


(ostatné fotografie zo slávnosti čoskoro pridáme)

Vzácna návšteva z Assisi

V máji prišla do Dubnice návšteva z ďalekého Talianska z Assisi, bola to naša rodáčka Terézia Kilianová- sestra Chiara Gabriela. Sestra Chiara Gabriela potešila viacerých ľudí svojou návštevou a milými slovami. Pri tejto príležitosti sme jej položili zopár otázok.

 

V krátkosti sa môžeš predstaviť.

Volám sa až dvoma menami: prvým, ako ma poznajú aj Dubničania poznajú – Terézia Kilianová a druhým, rehoľným, Chiara Gabriela. Som klariskou, čiže patrím do rehole Chudobných sestier sv. Kláry, ktorá je kontemplatívnym rádom vo veľkej františkánskej rehoľnej rodine. Mám 42 rokov, bývam v Assisi v našom kláštore už 23 rokov.

Kedy si pocítila, že si povolaná do zasväteného života? 

Bolo to v období, keď som ako gymnazistka absolvovala kurz pre katechétov organizovaný Nitrianskou diecézou, kde som osobne prežila svoje stretnutie s Ježišom a kde som pochopila, cítila v hĺbke srdca, že môj život sa musí radikálne zmeniť. Tam som spoznala aj Školské sestry sv. Františka, na nich som videla, že patriť úplne Bohu neoberá o radosť zo života, ale naopak, dodáva mu niečo naviac. Ale ideál pravej kresťanskej rodiny som cítila príťažlivejší…Až dovtedy, kým Pán vo mne znovu prehovoril, „Ja chcem byť Tvojím životom„. Trvalo to niekoľko mesiacov.

Kedy si sa definitívne rozhodla, že chceš patriť Bohu? Koľko si mala vtedy rokov?

Bolo to krátko po tom, ako som prijala s obrovskou radosťou toto pozvanie a zároveň som lepšie spoznávala Školské sestry; ich život, charizmu, konkrétnu prácu .Mala som 18 rokov.

Prečo si sa rozhodla práve pre túto reholu?

Vstúpila som k nim z rôznych dôvodov. Videla som na nich, ako úplné odovzdanie Bohu napĺňa ich život radosťou a šťastím, ktoré svet nepozná.  Potom aj kvôli sv. Františkovi, jeho ideálu chudoby a lásky k Pánu Ježišovi, páčilo sa mi, aké mali medzi sebou pekné priateľské, jednoduché vzťahy, ich aktivita v školstve, misie.

A prečo klarisky? Pre radikalitu odovzdania Pánovi, žiť naplno vieru, v ktorej tvrdíme, že Boh je prameň šťastia, že On je Láska.

Čo pre teba znamená žiť zasvätený život?

Kráčať v každodennom živote v prítomnosti Pána, počúvať Ho, neustále pokračovať v ceste obrátenia, ktorá nikdy nie je úplne dokončená, snažiť sa milovať tých /tie/, s ktorými žijem, vo vedomí, že od toho, ako ja odpovedám na povolanie závisí aj odpoveď iných, mne neznámych. Znamená aj neustály objav toho, ako sa Pán o mňa stará, sprevádza svojím Milosrdenstvom a vernosťou.

Čo považuješ za najdôležitejšie v pôsobení v zasvätenom živote?

Najdôležitejšie je práve vedomie, že sme dostali nesmierny, nepochopiteľný, nezaslúžený dar, ktorý je iba prejavom nekonečnej Božej Lásky k nám. K tomu patrí presvedčenie a hlboký pocit, že sme zvlášť milované – teda  vďačnosť a pokora..

Koľko rokov si už zasvätená? Kde všade si už pôsobila?

O niekoľko mesiacov to bude 20 rokov a som stále v mojom kláštore v Assisi.

Kto je tvoj obľúbený svätý a prečo?

Je to sv. Terezka Ježiškova, bola mojou prvou najlepšou priateľkou a  zostala ňou dodnes. Je mojou patrónkou od krstu a tým je aj určitým spôsobom aj matkou môjho kresťanského života. Rada som sa zastavila pri jej soche v kostole. Očarila ma jej autobiografia, jej geniálne intuície o Bohu, Jeho Milosrdnej Láske, v čom spočíva naša odpoveď na Jeho dielo v našich dušiach – veriť, že nás miluje takých, akými sme – slabí, krehkí, nedokonalí. Vedieť to prijať a nechať, aby nám odpustil, aby nás miloval, nič viac. Jej svätosť bola taká všedná, nenápadná, založená na malých skutkoch lásky. Veľmi sa mi páči jej úprimnosť, otvorenosť, odvaha, zároveň aj ako videla Božiu prítomnosť a prozreteľnosť vo svojom konkrétnom živote, v ktorom zažila aj utrpenie a rany, cez ktoré dokázala rásť a dozrievať. Aj ja som jej blízkosť často pocítila.

Za rozhovor ďakujem a prajem veľa Božích milostí, nech si pre všetkých viditeľnou Božou prítomnosťou a požehnaním.

Viera Antalíková FMA: Odpoveď na povolanie v podobe víťazstva na MS v ľadovom hokeji 2002

V krátkosti sa môžeš predstaviť niekoľkými vetami:

Volám sa Viera Antalíková. Po absolvovaní základnej školy som nastúpila na Gymnázium sv. Františka z Assisi v Žiline. Svoju lásku ku slovenčine a náboženstvu som realizovala cez štúdium na Trnavskej univerzite a dokončila na Katolíckej univerzite v Ružomberku. Momentálne pôsobím v Dolnom Kubíne. V komunite som ekonómkou, pôsobím tiež v celoslovenskom projekte Cesty zrenia a v posledných rokoch mám viac príležitostí písať a tvoriť pre časopis Don Bosco dnes, miestne farské spravodaje či na webku saleziánok. Rada som v prírode, s mladými, zacvičím si aerobik či pozriem dobrý film. Tento rok budem skladať večné sľuby spolu s ďalšími dvoma Dubničankami.

 

Kedy si pocítila, že si povolaná do zasväteného života?

Počas štúdia na vysokej škole, keď som mala skúsenosť s chodením s chlapcom. Moje srdce chcelo ľúbiť viac a plnšie. Vtedy mi po prvýkrát seriózne napadlo, či ma Pán nepovoláva do zasväteného života. Hneď som tieto myšlienky odsunula, ale časom sa vracali, boli stále silnejšie a neodbytnejšie. Po trojročnom zvádzaní boja, otázok a hľadania odpovedí som nastúpila na cestu formácie do Šamorína.

 

Kedy si sa definitívne rozhodla? Koľko si mala vtedy rokov?

Pri rozhodovaní mi Boh dal silné osobné znamenie. Keďže pochádzam z Dubnice a tá žila vždy hokejom, nebolo tomu inak ani u mňa. Končila som vysokú školu, vnímala som silné volanie patriť Pánovi, ale potrebovala som uistenie, znamenie, že si to nenahováram, že to nie je výplod mojej fantázie. A tak som prosila Boha, keby cez blížiace sa majstrovstva sveta v hokeji mi dal znamenie v podobe nejakej výhry našich. Boh nebol „trochár“ a keďže sa písal rok 2002, iste viete, že sme sa stali majstrami sveta. Odvtedy si ma niektoré sestry doberajú, či sa i tento rok niekto nerozhoduje do rehole – keď začínajú majstrovstvá. :-) Bola to pre mňa silná osobná odpoveď, ktorú sprevádzali ďalšie iné. Úplne som sa rozhodla patriť Pánovi však asi až v noviciáte, keď som mala 30 rokov.

 

Prečo si sa rozhodla práve pre reholu saleziánok?

Pretože ju najviac poznám, bola mi blízka a páči sa mi saleziánska charizma. Bolo však obdobie, keď som silne zvažovala aj františkánky.

 

Čo pre teba znamená žiť zasvätený život?

Patriť Pánovi navonok i vo vnútri, v jednote bytia…byť Božou. Cítim, že som v tom stále na ceste.

 

Čo považuješ za najdôležitejšie v pôsobení v zasvätenom živote?

Byť otvorenou pre Ducha Svätého, nechať ho, aby pôsobil cezo mňa a robil si svoje dielo. Aby som nekonala len tak ľudsky ja. A pri tom byť znakom lásky Boha – konkrétne cez službu, pomoc, radosť, úsmev, dôveru… Učiť sa viac BYŤ ako ROBIŤ.

429512_2897691318236_1504310889_n

Koľko rokov si už zasvätená? Kde všade si už pôsobila?

Už je to 9 rokov. Po štúdiu som nastúpila do formácie v Šamoríne, kde som v roku 2007 zložila 1. sľuby. Ako sestra som pôsobila v Košiciach na Sídlisku KVP – 5 rokov, učila som na ZŠ a gymnáziu slovenčinu a náboženstvo, potom 3 roky v Trnave – kde som tiež učila na ZŠ a Obchodnej akadémii náboženstvo. Zároveň som bola štatutárkou Združenia Laura a mala som na starosti animátorov, stretko birmovancov či som koordinovala prípravu na 1.sv. prijímanie cez program IMOS. Po 3 rokoch som sa posunula ďalej na krásnu Oravu – do Dolného Kubína, kde pôsobím na ZŠ a gymnáziu ako učiteľka náboženstva.

 

Kto je tvoj obľúbený svätý/á a prečo?

Medzi mojich obľúbených svätých patrí don Bosco a saleziánka sr. Magdaléna Morano. Don Bosco pre to, že je pre mňa inšpiráciou vo všetkom – v láske k mladým, vášni zachraňovať duše, výchovnej múdrosti, dôvere v Máriu, pracovitosti, otcovstve…a Magdaléna Morano bola výnimočná saleziánka, dnes už vyhlásená za blahoslavenú, ktorá prežila veľa rokov na Sicílii, kde založila aj saleziánske dielo. Bola výnimočná učiteľka – až tak, že keď ju po rokoch prekladali na iné miesto, starosta sa vyjadril, že by utrpeli menšiu stratu, keby preložili miestneho kňaza ako ju. Bola úžasnou ženou, duchovnou matkou, učiteľkou par excelans s veľkou výchovnou múdrosťou, ktorá vedela v sebe spájať láskavosť, dobrotu i náročnosť a viedla hlboký duchovný život. Raz by som chcela byť ako ona.

 

Čo ťa naučil zasvätený život? Čo ti prináša?

Je to krásne povolanie pre toho, kto je povolaný. Prináša veľa krásnych zážitkov z Božej prítomnosti, z toho, ako Boh koná v živote mojom i mladých, ktorým sa venujeme, z darovanej dôvery. Z toho, keď vidíš, ako mladí rastú vo viere, v zodpovednosti, ktoré im pomáhajú dozrievať i ľudsky. Zasvätený život ma učí stále viac dôverovať a zanechávať svoje istoty, oslobodzovať sa od egoizmu, učiť sa denne žiť evanjelium a byť autentickým svedkom. Ale iste sú chvíle, kedy je prežívanie povolania i náročnejšie, keď zasvätený prežíva samotu a do dôsledkov žije svoju voľbu. Ale myslím si, že podobne je tomu i v manželstve.

Aký odkaz by si nechala mladým, ktorí uvažujú nad zasväteným životom?

Odvahu, choď za Kristom, on tú cestu pozná…

Eva Šatková FMA: Chcem byť svätá a šťastná

Spomedzi zasvätených osôb z Dubnice nad Váhom Vám predstavujeme v poradí druhú zástupkyňu sestier saleziánok, sestru Evu. Reaguje aj na meno Evica a ako sama tvrdí, v zasvätenom živote našla viac, ako opustila.

 s rodinou

Kedy si pocítila, že si povolaná do zasväteného života? Prebiehalo to bez akéhokoľvek vzdoru? Ak nie, ako dlho si „bojovala“? 

Napriek tomu, že som vyrastala v saleziánskej farnosti, spoznala som ju až počas tábora, po ktorom som začala chodiť na stretká k sestrám. Tam som sa prvý raz dozvedela, že je potrebné modliť sa za svoje povolanie a hľadať ho. A práve tu sa začal boj a hľadanie, ktoré prešlo rôznymi fázami až som prišla k tomu, že chcem byť svätá a šťastná. A razom bolo všetko ľahšie.

Kedy si sa definitívne rozhodla? Koľko si mala vtedy rokov?

Definitívne som sa rozhodla v treťom ročníku na strednej škole 11. júna. Mala som vtedy osemnásť rokov.

Do akej rehole si vstúpila? Prečo si sa rozhodla práve pre tú-ktorú rehoľu?

Vstúpila som do Inštitútu dcér Márie Pomocnice, väčšina ich pozná ako saleziánky. Keď som začala chodiť na stretká a fungovať v saleziánskej rodine, bolo to pre mňa viac ako jasné, že to je môj druhý domov. Saleziánska charizma mi úplne sadla. Hľadala som cestu, ktorú si Boh pre mňa v nej pripravil a teda formu akou ju žiť.

Čo pre teba znamená žiť zasvätený život?

Žiť zasvätený život pre mňa znamená učiť sa žiť v slobode a láske Božiu vôľu v každodennosti, v komunite sestier, v poslaní s mladými, v práci.

Čo považuješ za najdôležitejšie v pôsobení v zasvätenom živote?

V jednoduchosti žiť autenticky. Rada vysvetlím osobne ;)

 Koľko rokov si už zasvätená? Kde všade si už pôsobila?

Moju šesťročnú formáciu som prežila v Trnave, Šamoríne, Michalovciach a Šamoríne. Prvé rehoľné sľuby som skladala v roku 2012, takže zasvätená som 4 roky. Mojím prvým miestom bola Trnava – Kopánka, kde som si dokončila vysokú školu a pracovala som v stredisku u SDB. Od júla 2015 pôsobím v Bratislave na Mamateyke, a učím na základných školách.

Kto je tvoj obľúbený svätý/á a prečo?

Okrem našich zakladateľov Márie Dominiky a don Bosca, je mojou obľúbenou Laura Vicuňa. Vybrala som si ju ako birmovnú patrónku. Oslovila ma jej ochota v tak mladom veku obetovať svoj život za obrátenie mamy.

 Čo ťa naučil zasvätený život? Čo ti prináša?

Dosť ťažká otázka.

Pri svätej omši, keď sme skladali prvé sľuby, nám don Karol Maník povedal, že celý život je dobrodružnou odpoveďou na lásku. V ten deň bol pre mňa jeden z najkrajších dní a brala som to veľmi romanticky, zaľúbene. Dnes by som povedala, že je to každodenná odpoveď v dobrom i zlom na tejto dobrodružnej ceste žitia s Ježišom.

Aký odkaz by si nechala mladým, ktorí uvažujú nad zasväteným životom?

Nikdy by som nepovedala, že ak nebudem žiť život podľa vlastných predstáv, že by som mohla byť šťastná. Ale ak žijem život podľa predstáv Boha (aspoň sa snažím žiť), tak je  to omnoho viac a krajšie ako predstava. V zasvätenom živote si myslím, že som našla viac ako som opustila. Tak s odvahou robte to, čo chce od vás ON a zažijete nádherné dobrodružstvo.